Jurát

K nemu nechodieval nikto okrem Lajoša. Tento síce dostal svoju pôžičku dvojnásobne, ale neprestával upomínať pajtáša na sľub, že mu poslúži Paulínou. Legenyi sa dosť usiloval zviesť ho od toho. Predstavoval mu, že Paulína ani oklamať ani nadužiť sa nedá; že svoj zámer nijako nedosiahne, a jeho uvrhne do velikého nebezpečenstva. Prosil ho, aby len od tohoto ustúpil, že čokoľvek iné urobí mu po vôli. Ale Lajoš nič, stál na svojom, že to musí a musí byť.

„Ak nie,“ hrozil, „zradím ťa. Poviem všetko Dínerovým, aký si žobrák, ako ich klameš.“

Čo mal robiť tiesnený Legenyi? Musel povoliť pajtášovi. Určili noc, keď Legenyi bude spať na hospode Lajošovej a Lajoš u Dínerových v posteli Legenyiho.

Ale chytrý Legenyi tvrdo postlal pajtášovi u seba. Oznámil to dopredu Paulíne a Paulína pristala na žart, ktorý šibal vymyslel, vzala jeho prevedenie na seba.

V určenú noc prišiel do Dínerových domu miesto Legenyiho Lajoš, zaopatrený kľúčmi a potrebným návodom, čo má robiť, aby mohol vstúpiť načas do práva Legenyiho.

Vošiel do spálne Legenyiho, sobliekol sa potme, namakal na stolíku strieborný zvonček, zacengal a vrhol sa do postele v zimničnom očakávaní následkov.

Tieto sa dostavily skoro. Hneď počul, s velikým trepotom srdca, otvárať dvere a šuchotať ženské šaty vždy bližšie pri sebe. Osoba, ktorá vošla, vrhla sa mlčky na posteľ a Lajoš ju počal tiež mlčky objímať a bozkávať, aby sa neprezradil.

Ale len toľko, čo si počal bláhať, blahodariac šťastnému omylu, tu v to jasná paromova guľa! Dvere sa otvoria zas a do chyže rýchle vstúpia štyria hodní chlapi so sviecami a idú prosto k posteli.

Lajoš rýchle prikryl svoju i Paulíninu hlavu a len zpod paplóna sa ozval cez zuby: „Kto to?“

„My, pán veľkomožný.“

„Iďte v čerty. Ja spím.“

„Nech sa páči s nami,“ stiahol s nich jeden z chlapcov paplón a tlesol: „Á! To ty Ďuro? Čo tu robíš pri veľkomožnom pánovi. Či si jeho frajerka, či čo?“

Lajoš sa vzchopil a zbadal s úžasom, že domnelá Paulína je parobčiak, oblečený do ženskej kitle. Hľadel ako divý a chmátal s trepotom po svojich šatách, chcejúc sa obliecť. Ale šiat nebolo a chlapci volali: „Poďte s nami.“

„Kam, vy holomci? Kam mám ísť?“

„Len poďte,“ odvliekli ho nasilu a dali mu klystír so zimnou vodou, potom ho vystrčili na ulicu v gatiach a v košeli.

Bežal ako šibenec na svoju hospodu zabiť Legenyiho. Ale nedostihol prísť domov. Pristavila ho nočná stráž a odviedla do berecínca, kde si musel posedieť do rána. Legenyi jednako ani nebol tam, kde ho s kainským úmyslom hľadal. Díval sa nezbadane na celé trýznenie pajtášovo.

Pritom všetkom pomerili sa lumpi skoro, hrali ako predtým deň i noc. Lajoš upustil od prvotného predsavzatia strhnúť Legenyimu náličnicu. U Dínerových by to pripisovali len pomste a pred svetom by sa uviedol v posmech.

Múdre to navliekol kujon Legenyi. I Lajoša potrestal za hriešne jeho chúťky i v láske ženinej sa upevnil. Dom Dínerov bol na čas hojne zásobený smiechom.