Jurát
Autor: Jonáš Záborský
Digitalizátori: Michal Belička, Silvia Harcsová, Karol Šefranko, Lucia Muráriková, Ida Paulovičová, Eva Štibranýová
Medzitým, ako žiaden smiech večne netrvá, tak ani tento netrval. Prišiel čas skúšok, ktorým i Legenyi s inými jurátmi sa podrobil, ale ho vyhodili ako vcele nenadaného pre právnické veci, pravotárstva neschopného.
On si z toho zhola nič nerobil, ba bol tomu rád. Mal výbornú zámienku zostať i ďalej v Pešti a lumpovať na Dínerove útraty. Ale nie tak mysleli, nie to chceli Díner a Paulína. Díner už dokonale zunoval dávať lumpovi stovky, a bojac sa, že ho peštianska rozpustilá mládež vcele pokazí, dohováral mu prísne, aby šiel domov, dožadoval sa svojho majetku a bol už i gazdom, keď sa stal manželom. Legenyi namietal, že sa chce podrobiť novej skúške; ale pán tesť mu prestavoval, aká by to bola hanba, keby tak ešte raz prepadol. Upozorňoval ho na zlé riadenie poručníka, na ktoré sám pán veľkomožný tak často a trpko si sťažúval. Paulína chcela už raz vidieť tých pepinierov v kabátoch a papučkách, toho hovoriaceho pustovníka v anglickom parku, tie neprehľadné kŕdle stáda, prechádzať sa v tom zámku podobnom kaštieli, voziť sa na štyroch. Nahovárala sama otca, aby nič viac nedal márnotratníkovi, ktorý len po kaviarňach vysedáva, hrá a pije vo dne v noci. Chcela už preto s ním preč, aby sa jej vcele nepokazil. Ponáhľala sa odňať mu príležitosť na lumpovanie.
Karolčo všelijako krútil, vrtel, preťahoval, odkladal, pokiaľ mohol, bo konečne sa mu nechcelo preč z Pešti. Ale naposledok sa predsa len vytrovil zo všetkých zámienok. Nič viac nespomohlo, musel zahryznúť.
Kupec vystrojil dcéru primerane tomu stavu, do ktorého ju šťastie povýšilo, a s ohľadom na to, že musí od počiatku dôstojne vystúpiť. Kúpil skvostný nový koč, dva parádne kone, pridal vyšnurovaného mládenca, poriadnu chyžnú a tak milé svoje deti upravil, s polovicou vena, do Legene.
Pajtáši hráči sa čudovali, že Legenyi neprichádza viac medzi nich. Lebo nikomu z nich ani svojmu dôvernému Lajošovi neriekol slova o svojom odchode, ani sa nerozlúčil so žiadnym. Priateľstvo medzi lajdákmi nebýva nikdy srdečné. Hľadia len zmárniť spolu čas, olúpiť sa vzájomne, ale nemajú sa radi, pohŕdajú jeden druhým.