SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

VI

Medzitým, ako žiaden smiech večne netrvá, tak ani tento netrval. Prišiel čas skúšok, ktorým i Legenyi s inými jurátmi sa podrobil, ale ho vyhodili ako vcele nenadaného pre právnické veci, pravotárstva neschopného.

On si z toho zhola nič nerobil, ba bol tomu rád. Mal výbornú zámienku zostať i ďalej v Pešti a lumpovať na Dínerove útraty. Ale nie tak mysleli, nie to chceli Díner a Paulína. Díner už dokonale zunoval dávať lumpovi stovky, a bojac sa, že ho peštianska rozpustilá mládež vcele pokazí, dohováral mu prísne, aby šiel domov, dožadoval sa svojho majetku a bol už i gazdom, keď sa stal manželom. Legenyi namietal, že sa chce podrobiť novej skúške; ale pán tesť mu prestavoval, aká by to bola hanba, keby tak ešte raz prepadol. Upozorňoval ho na zlé riadenie poručníka, na ktoré sám pán veľkomožný tak často a trpko si sťažúval. Paulína chcela už raz vidieť tých pepinierov v kabátoch a papučkách, toho hovoriaceho pustovníka v anglickom parku, tie neprehľadné kŕdle stáda, prechádzať sa v tom zámku podobnom kaštieli, voziť sa na štyroch. Nahovárala sama otca, aby nič viac nedal márnotratníkovi, ktorý len po kaviarňach vysedáva, hrá a pije vo dne v noci. Chcela už preto s ním preč, aby sa jej vcele nepokazil. Ponáhľala sa odňať mu príležitosť na lumpovanie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Karolčo všelijako krútil, vrtel, preťahoval, odkladal, pokiaľ mohol, bo konečne sa mu nechcelo preč z Pešti. Ale naposledok sa predsa len vytrovil zo všetkých zámienok. Nič viac nespomohlo, musel zahryznúť.

Kupec vystrojil dcéru primerane tomu stavu, do ktorého ju šťastie povýšilo, a s ohľadom na to, že musí od počiatku dôstojne vystúpiť. Kúpil skvostný nový koč, dva parádne kone, pridal vyšnurovaného mládenca, poriadnu chyžnú a tak milé svoje deti upravil, s polovicou vena, do Legene.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pajtáši hráči sa čudovali, že Legenyi neprichádza viac medzi nich. Lebo nikomu z nich ani svojmu dôvernému Lajošovi neriekol slova o svojom odchode, ani sa nerozlúčil so žiadnym. Priateľstvo medzi lajdákmi nebýva nikdy srdečné. Hľadia len zmárniť spolu čas, olúpiť sa vzájomne, ale nemajú sa radi, pohŕdajú jeden druhým.