Bozkovci

Na radnom dome vo Viedni drží radu kráľ Matiáš. On sedí na vyvýšenom mieste, pri ňom vodcovia jeho; za týmito starší mesta a iných miest rakúskych, ako aj šľachta krajiny.

Matiáš predložil mestu a zhromaždeným stavom svoju vôľu a títo mu prisahali vernosť v mene celej krajiny. Ebersdorf ale chyboval, lebo si vdova Ebersdorfova, spoliehajúc sa na silnú posádku, predsebavzala Matiášovi klásť odpor a neuznávať jeho vládu.

Poslala i ona vyslancov na túto radu, by tu úmysel svoj verejne vyznala.

Kráľ Matiáš zmŕštil tvár, spupnosť túto ľahostajne nemohúci niesť. Bol si on povedomý, že sa ho boja sto ráz mocnejší páni; a preto toto povedomie zdalo sa mu byť zatôneným tým, že sa žena proti nemu stavia.

Úmysel jeho bol teda nezvratný zo základu vyvrátiť Ebersdorf.

Hneď ukončil radu a dal rozkazy, aby sa vojsko hotovilo k Ebersdorfu.

V blesku slnečnom sedel na svojom bujnom koni kráľ Matiáš, jeho šišak tonul v zlatom mori, lebo slnce temer len v ňom sa zhliadalo. Oddiely vojska uhorského, štajerského a korutánskeho i s kráľom prešli pokojne; Jaroslav tiahol s Čiernym plukom za ním. Tu ale zástupy na uliciach, v oknách, v prerúbaných povalách, na strechách a hradbách sa nachádzajúce poskytovali nové divadlo. Tí, čo boli na zemi, hrnuli sa ku koňovi Jaroslavovmu a bozkávali plášť a hrdinove nohy, takže musel zastaviť svoj pluk. Matky s deťmi, otcovia so synáčikmi ponáhľali a tlačili sa k nemu, aby tvár jeho uzrieť mohli; z okien a balkónov mu kývali i rukami i šatkami a krik ozýval sa jemu na slávu. On, vidiac ich vďačnosť, nemohol byť nepohnutým i cítil bohatú odmenu svojho ľudského skutku.

Vojaci Čierneho pluku sa z toho tiež radovali, ale na cvik vojenský naučení, kývali len hlavami a tiahli ticho v dlhých radoch bránami mestskými k Ebersdorfu.

Čierny pluk založil Matiáš sám i bol onen jediným riadnym, vždy pod zbraňou držaným vojskom veľkého kráľa uhorského.