Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Svetozár Hurban Vajanský:
Zajatý cezarevič
Dielo digitalizoval(i) Bohumil Kosa, Viera Studeničová, Eva Lužáková, Erik Bartoš, Katarína Tínesová, Jana Jamrišková, Darina Kotlárová, Viera Marková. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 18 | čitateľov |
Na druhý deň letel chýr od jedného konca stolice do druhého, že Kálnického dcéra je panslávka čistého zrna.
Rudiny stal sa stoličným notárom a čaroval prstene s Piroškou Zmrzlény, zrelou už panenkou s dosť hodným venom.
Drieňovský nečakal na výpoveď, ale vypovedal sám. Nahnevaný Šimon Kálnický sa pri odobierke s ním pomeril.
„Všetkému je na príčine zajatý cezarevič,“ podotkol Ján starému pánovi a stisol mu srdečne ruku.
Dňom pred odchodom Adelka pribehla za ním do sadu.
„Chcem sa od vás bez svedkov priateľsky odobrať,“ prehovorila a chytila ho za obe ruky. „Vďaka vám za pomoc v biede — u nás je zas všetko v poriadku, len strýc mi nemôže zabudnúť hymnu. Vy ste mi pripravili mnohé krásne chvíle — verte mi, vaše nauky zanechaly vo mne hlboké dojmy. Možno, že sa ešte niekedy stretneme v živote — ja vám zo srdca želám, aby ste do tých čias veľa duší zapálili plameňom svojich myšlienok.“
Drieňovský nemohol slova preriecť. Sklonil hlavu a poceloval ľahúnko devine ruky. Adelka sa nahla k nemu a bozkala ho na čelo. Potom zmizla rýchle medzi kríkmi. Drieňovský stál dlho, dlho v zadumení. Bozk krásneho dievčaťa pálil ho na čele. S neba spustil sa tichý dážď a príjemne ochladzoval tvár učenca, šumiac melancholicky v košatých korunách líp.