ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

• OPÍSANIE ČESKÉHO MESTA LOUN
  
• VENOVANIE
  
• BÁSEŇ NA OSLAVU ČESKÝCH LOUN
  
• ZNAKY ČESKÝCH LOUN
  
• TRI MODLITBY
  
• CVIČENIE, V KTOROM SA ROZLIČNÝMI SPÔSOBMI OBMEŇUJE TEOKRITOVA MYŠLIENKA
  
• NA ERB URODZENÉHO PÁNA JOACHIMA Z VRŠOVÍC, INÁČ ILBURGA ATĎ.
  
• KALENDÁR MAGISTROVI MATEJOVI KOLÍNSKEMU,
  
• OZNÁMENIE NA 26. FEBRUÁRA
  
• REČ
  
• MESTU LOUNOM
  
• ČITATEĽOVI
  
• . . .  spolu 12 kapitol
• Zmenšiť

 

Martin Rakovský (1535 — 1579) počas svojho pobytu v Lounoch napísal svoju tretiu básnickú zbierku Opísanie českého mesta Loun (lat. orig. Descriptio urbis Lunae Boiemicae).

Po úvodnom veršovanom venovaní čitateľom nasleduje dvojstránkový predslov v próze, v ktorom autor uvádza dôvody pre vznik diela. Louny boli v 16. storočí významným českým mestom a boli známe dobrou úrovňou svojej školy a gramotnosťou obyvateľstva. Pre Martina Rakovského bolo preto cťou, že sa stal rektorom školy práve v Lounoch. On zas, ako prejav vďačnosti a náklonnosti, venoval predtaviteľov a obyvateľom Loun oslavnú báseň.

Samotná báseň na oslavu Loun pozostáva z prológu, za ktorým nasledujú rozsiahle opisy polohy mesta, podnebia, budov v meste, obyvateľstva a mravov v meste. Báseň ukončuje stručný epilóg a apostrofa k mestu.

Za básnoň o Lounoch autor do zbierky zaradil krátku báseň o znakoch Loun, za ktorou nasledujú tri modlitby: K bohu otcu, K synovi božiemu o nadanie a K duchu svätému. Zaradenie týchto modlitieb na prvý pohľad nezapadá do tejto zbierky, ale je pravdepodobné, že Rakovský, ktorý ako rektor školy kládol na náboženskú stránku výchovy veľký dôraz, zložil tieto modlitby pre svojich žiakov. Z pedagogického hľadiska možno chápať aj zaradenie ďalšej básne, v ktorej Rakovský rozvíja myšlienku z Pseudotheokritových Rybárov, že chudoba núti ľudí rozmýšľať a následkom toho im pomáha vynachádazť remeslá.

Nasledujúce dve básne venoval autor dvom významným lounským občanom: prvou oslávil erb Joachima Ilburga; druhá, venovaná magistrovi Matejovi Kolínskemu, je novoročným želaním. Ako poslednú báseň zaradil Rakovský do zbierky oznámenie začiatku vyučovania, v ktorej vyzdvihol význam školy a vyzval svojich žiakov do školy na 26. februára.

Do zbierky je zaradená aj Rakovského rozsiahla reč, ktorú predniesol pred predstavenými Loun, keď mu zverili vedenie školy. Rakovský v tejto reči hovoril o histórii školstava, o význame vzdelanosti a užitočnosti skôl a vyzdvihuje význam učiteľov.

Zbierku uzatvárajú básne Martina Kuthena a Matúša Kollína. Kuthen vyzdvihuje Rakovského básnickú zbierku a prirovnáva ho k slnku, ktoré dodalo Lounom lesk. Kollín si kladie otázku, prečo Čechom cudzinci ospevujú mestá, a odpovedá, že to nie preto, že by oslava českých miest od českých básnikov nebola vhodná, ale preto, že Loučania si vážia svojho básnika a ochotní sú odmeniť sa mu za jeho činnosť, kým on nielenže nedostáva odmenu, ale naopak, prišiel o miesto a musú znášať rozličné príkoria.

Literatúra

OKÁL, Miloslav : Život a dielo Martina Rakovského : Matica slovenská, 1979, str. 160 — 162

Spracoval: Peter Krško