ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Keď som uvažoval, akou vecou alebo akou službou by som čo najprimeranejšie osvedčil svoju náklonnosť k vám, vznešení a vážení mužovia, prišlo mi vhodne na myseľ, aby som opísal polohu Loun a súlad, ktorý je vo vašom krásnom stave. Musel by som sa totiž hanbiť, že napriek tomu, že som sa u vás tak dlho zdržoval a tešil sa zo styku s vami, nič som vám nenapísal, hoci temer všade, kde som sa dlhšie zdržal,^[4] napísal som tým, ktorých som si obľúbil, a spisy som tiež na ich počesť publikoval. A tento môj pobyt u vás je, vďaka bohu, naozaj taký, že si zaslúži oslávenia mnohými spôsobmi. Obísť mlčky také veľké krásy a také veľké prednosti mesta, nemyslieť na ne a nevzdať vďaku Bohu, ich pôvodcovi, bolo by nielen prejavom nevďačnosti, ale aj najvyššej bezbožnosti. Starí zaiste preukázali takú veľkú horlivosť a snahu preskúmať polohy miest a prírodu krajín, že s obrovskými výdavkami, po najneprístupnejších cestách a s nebezpečenstvom vlastného života dostali sa takmer až k najposlednejším hraniciam zeme. Z toho vznikla veda zemepis a dosiahlo sa, že poznanie dejín sa uľahčilo a spresnilo. O istom kráľovi Tulovi^[5] sa hovorí, že zo snahy preskúmať mnohé krajiny prešiel od juhu k severu, až k ostrovu Tule v Britskom oceáne, a že tento ostrov dostal meno po svojom objaviteľovi. Tomuto kráľovi, keď sa vrátil do Egypta a pýtal sa veštiarne, kto je mocnejší od neho, odpovedala vraj v gréckom veršíku [Greek: prôta theos metaôsta logos kai pneuma sun autois], čo ja takto prekladám: Najprv sám Boh a potom Slovo a potom Duch zasa po nich. O koľko skôr sa svedčí, aby sme my kresťania nezhŕdali dobrodeniami Boha a krásami, ktoré máme pred zrakom a doma, ale aby sme si ich všímali a ďakovali za ne Bohu? Pretože však viem, vznešení otcovia, že nielenže prejavujete starostlivosť o ozdobu svojej obce, ale že ste aj horlivými poslucháčmi slova božieho, ako sa patrí na tých, ktorých predkovia kedysi (ako to dosvedčuje história) sa nevyhýbali zbraniam, keď šlo o obete a oltáre, a konečne, že o svoju povesť a slávu, získanú príkladnými činmi vašich predkov, tak dbáte a tak ju zväčšujete, ako sa svedčí na múdrych a ráznych mužov, nepochybujem, že tento môj dar, nech je akýkoľvek, ktorý venujem a zasväcujem vášmu menu, bude vám milý. Ak ho prijmete s takou mysľou, s akou vám ho ja dávam, a verím, že ho s takou prijmete, bude to pre mňa iste veľkým podnetom, aby som vám preukázal ešte väčšie služby a prejavy priazne.

Buďte zdraví!

V Lounoch 13. mája 1558. Martin Rakovský z Turca