ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Toto sú hradné znaky, čo patria vežatým Lounom, v ktorých zrodené Louny ligotom novým sa skvú. Naozaj rozkošný pôvab im dodáva pridaná hviezda, ktorú zoslabiť nevie Heliov ohnivý voz. Znaky tie svedčia občanom Loun, bo teší ich mužnosť, spravodlivosť a zbožnosť ako aj žiarivá cnosť. Vzájomná svornosť sťa pevná kamenná hradba ich chráni, žiaru rozumu svojho zosiela na nich sám Boh. A ako Luna, keď získa z lúčov blízkeho brata svetlo, hneď o veľkú svoju čiastku si zväčšuje vzrast, tak nech vždy rastie, Louny, aj vaša sláva, nech nikdy nezapadne, nech ide ta, kde sa východ jej skvie. Nech sa sťa sprievodná hviezda k nej pripojí zbožnosť a nech jej udáva nebeským svetlom, po ktorej ceste má ísť. Nech má mesto dvojité hradby, právo a múdrosť, ktorým nemôže škodiť kopija alebo prak. Tieto nech chráni Svornosť, tá rodička všetkého blaha, aby radosti obce nemohol znivočiť Svár. Chrabrosť nech im je sprievodcom zdatným a mstiteľom zlého, nech nie sú bez veľkých duchov, mužov nech majú vždy dosť. Mocný a láskavý Boh nech menu dá znamenie pravé, aby sa žiarivé svetlo blyšťalo z vežatých Loun.