Zlatý fond > Diela > Spis 3. „Opísanie českého mesta Loun“


E-mail (povinné):

Martin Rakovský:
Spis 3. „Opísanie českého mesta Loun“

Dielo digitalizoval(i) Petra Vološinová, Viera Studeničová, Peter Krško, Pavol Tóth.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 77 čitateľov

CVIČENIE, V KTOROM SA ROZLIČNÝMI SPÔSOBMI OBMEŇUJE TEOKRITOVA MYŠLIENKA

[71]

CHUDOBA PLODÍ REMESLÁ

Slobodné remeslá vynašla v tvrdých podmienkach núdza, s bystrosťou obdivuhodnou skúma a prezerá svet. Svojimi strasťami núti tráviť bezsenné noci tých, čo im od ťažkých útrap úzkosťou zviera sa hruď.

TO ISTÉ INÁČ

Chudoba priviedla remeslá na svet a s nimi tiež osoh, obratná učiteľka, hotová použiť zbraň. Lebo veď tomu, čo ozajstná starosť ho trápi, si nikdy nesadne tvrdý spánok na jeho ustatý zrak.

INÁČ

Chudoba, učiteľka tvrdej a obťažnej práce, vynašla remeslá ľudské, keď predtým ich nepoznal nikto. Lebo veď tí, čo na nich doľahla jemnejšia práca, nemajú pokoj a sladký spánok im nezmôže prsia.

INÁČ

Chudoba prvá vynašla človeku remeslá čestné, ona je učeniu vhodná, a preto nás všetkému učí. Lebo veď nikdy sa nemôžu uzavrieť k sladkému spánku oči tých ľudí, čo do pŕs im pre nával starostí vnikla.

ANTITÉZA

Naopak, hojnosť skazila mrzko aj výborné mravy; ona aj hlavy veľkých hlúpymi urobiť vie. Pre jej záujmy mnohé niet u nej starostí jemných kamkoľvek lenivá rozkoš volá ju, stiahne ju tam.

TO ISTÉ INÁČ

Mnohých, ak starosť ich nehrýzla, priviedli poklady lesklé k záhaľčivosti, veď ona dobrých tiež ohlúpiť vie. Boháč sa totiž nestará o to, čo žiada si život; zásluhou bohatstva svojho môže si pokojne žiť.

INÁČ

Nadmernosť rozkošných vecí je ľuďom nedobrým radcom, pretože myseľ šiali a zbavuje pravého svetla. Nedáva totiž osožným záujmom žiadneho času, naopak, celé dni len neplodne v záhaľke trávi.

INÁČ

Kto má pri sebe nabitú truhlicu cenného zlata, sotva niekedy, hlupáčik, skúma, čo preňho je čestné. Všetky záujmy jemné ďaleko zaháňa z mysle, tých však, čo podľahli šťastiu, tých osud neskoršie ničí.

DÔSLEDOK

Preto, ak nejaké útrapy máš, ak na teba zoslal starosti Boh, len pekne s pokojnou mysľou ich nes. Vytrp ich koľkokoľvek, bo Boh ťa privedie skrz ne k cnosti, a teda strasti nie sú ti nijakým zlom.

INÁČ

Poznaj len svoje dobro a znášaj bolestné skúšky, ak ťa nateraz tlačí odpornej chudoby lós. Z vysoka hrmiaci Boh, čo riadi hviezdy, ťa ťahá k rozličným závažným činom šťastlivo skrz tento lós.

INÁČ

Preto len splietaj v chudobe svojej spojenia pravé, takto budeš môcť neškodné bremeno chudoby preniesť. Ona, vodkyňa múdra a povzbuditeľka, ťa iste bezpečne prevedie po pravej ceste k posvätným sídlam.

INÁČ

Preto len dôveruj Bohu a ak ťa Šťastena trápi, nie je to znakom zlých vecí, veď Boh je osudu vládcom. Len sa smelo a s pevnou mysľou ujmi tej veci, pretože ona ťa cvičí aj v tejto nádhernej skúške.

ŠKODLIVÉ VECI POUČUJÚ

Šťastlivý je ten človek, čo nešťastie dalo mu plachty, aby ku zlatým hviezdam po trudných cestičkách šiel. Trpezlivo len znášaj svoj osud, bo veci, čo teraz sú ti trpké, tie budeš namiesto nektáru mať.

INÁČ

Šťastím a zdarom si, Núdza, tomu, kto tvojím je pánom, príčinou výskumu totiž bola si nejeden raz. Osud, čo v pomeroch biednych sa zdá ti byť priveľmi tvrdým, trpezlivo len znášaj, príjemným bude ti raz.

INÁČ

Chudoba šťastná, bo pilnosť ju strasťami priviedla na to, aby sa učila remeslá rôzne a bystrila um svoj. Trpezlivo len trampoty znášaj a pamätaj vždycky: niektoré zlá ťa minú a iné ti na radosť budú.

INÁČ

Šťastlivý človek, čo v malátnosti nestráca žiaden čas, lež na radu Chudoby v slobodných remeslách stále tkvie a skúma príčiny pravé a podstaty vecí. Lebo je múdry a z námahy bude mať príjemný oddych.

INÉ

Keby si, Bože, mi dovolil konečne vystúpiť hore na horu cnosti, kam svoje úsilie zamieriť mám, keby, hoci aj po ťažkých, únavných, úmorných prácach, pomocou remesiel čestných vyzdvihnúť hlavu som smel, vtedy by konečne mohol som, chudák pohrdnúť leskom sveta a, nectiť si, Fugger,[72] tvojeho bohatstva moc. Zároveň by som sa díval na väčšie veci, než ľudské chyby a žarty, totiž — na nebo, na krásu hviezd.

TO ISTÉ INÁČ

Chudoba závistlivá, ty nedáš kráľovstvám svojim zostarnúť v nečinnosti. Len nauč ma po pravde pátrať v správnych hraniciach ľudských a čistou mysľou sa desiť hromovládneho Boha a veriť v pravicu jeho. Nikdy by som ťa nezamenil s frýgickým nachom. Ty si pokladom mojím. Jak lakomci bohatstvo hlásia, tak ja zahlásim teba. Buď so mnou po celý život, nech len Boha si ctím a zhŕdam pozemským svetom.

TO ISTÉ INÁČ

Nech ma len chudoba, bezpečná pred Bohom, princípom hlavným, uvádza k múzam a nech mi otvára na Parnas púť, aby som, hoci aj po mnohých útrapách v hlbine duše, mohol načerpať vodu z prameňa pierskych múz. Bárs by som mohol pohŕdať prázdnymi poctami sveta, obdivujúceho, Crassus,[73] prepych a majetok tvoj! Bárs by som mohol dívať sa na deväť žiariacich kruhov neba a s obdivom hľadieť na to, čo stvoril sám Boh.

INÁČ

Keby len mohol som spoznať náuky o rôznych veciach, hoci by podstúpiť musel aj tisíce útrap a strastí, keby len, zatiaľ čo, bedlivá núdza, ma občasným tlakom nútiš všeličo hľadať, sa mohol pozerať zvrchu na stovky múk a na márne túžby a úsilia ľudské, naopak, vážiť si čísla a telesá zo štyroch živlov zložené, s hviezdami tu i tam zjavné, a pritom by mohol v malosti svojej sa diviť tak veľkému vládcovi hromu.



[71] Teokritos, grécky básnik. Pochádzal zo Syrakúz a žil v 3. storočí pred n. l. Písal idylické básne. Báseň Rybári, z ktorej si Rakovský vybral myšlienku, že chudoba plodí remeslá, však asi nepochádza od neho. S uvedenou myšlienkou sa však stretáme aj v Aristofanovom Plutovi a v Lukianovom Timonovi.

[72] Fugger, v orig. Fuccare, ale je pravdepodobné, že Rakovský mal na mysli Fuggerovcov, bohatých majiteľov stredoslovenských baní.

[73] Crassus, L. Licinius Crassus, rímsky boháč z 1. stor. pred n. l.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.