ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Takmer na samej západnej hranici českej je mesto, kde sa otvára cesta tým, čo chcú do Míšne^[9] ísť. Podľa podoby Luny ho Lounami volajú ľudia, pretože v piaty deň Luna máva tiež podobný tvar. Obidva rožky im smerujú k severnej strane, no oblúk krúži sa v opačnú stranu, ta, kde sa nachádza juh. Od mora Herkulovho ich celé dve hodiny delia, ku ktorým osem minút treba je krem toho dať. O celých päťdesiat stupňov a ešte pol stupňa je odtiaľ vzdialený treskúcim mrazom hrozivý severný pól. Kruhový obvod mesta až šesťsto vytvára krokov; celé je zavreté v hradbách, ktoré sa okolo pnú. Materskú Prahu má tam, kde v zime vychádza slnko, na západ, naopak, leží Žatec, to popredné z miest. Z južnej strany zas hľadí na hradby Rakovníka; do slávnych Litoměříc treba ti napravo ísť. V čase, ked knieža Vojen^[10] žezlo nad Čechmi držal, [Pôvod mesta]^[11] Vlasták so svojím bratom Sobešom vladárom bol tam, kde žatecký kraj má široké pasienky svoje; z dedín suseda korisť jeden i druhý si bral, až raz s velikou tlupou sem prišli, by odviedli lounských sedliakov preč, keď tvrdý spánok im na očiach bol. V tom čase Louny, čo teraz sú mocnou obhnané hradbou, boli dedinou, ktorú chránil len prútený plot. Nepriateľ dravý sem vtrhol, bo tma mu dávala nádej; náhle života zbavil premnohých občanov Loun. Krem toho v blízkej rieke utopil surový lupič mladého Horáka, ktorý pánom tej dediny bol. Knieža Vojen sa dozvedel o tom a aby toto násilie neušlo trestu, na súd im rozkázal prísť. Čo mali robiť? Súc vedomí svojho zločinu, radšej v boji zahynúť chceli, ako ísť pred vládcov trón. Z polí narýchlo zoženú vojsko a zhromaždia v meste, zo strachu prvú hradbu vystavia okolo Loun. Medzitým pošlú kráľovi dary aj s pokornou prosbou, či by im nedal milosť, hoci ho urazil čin. Zakiaľ Vojen im odpoveď chystal, tu sudička^[12] ľstivá kniežaťu znenazdania prestrihla života niť. Vlasták a Sobeš sa tešili z tohto šťastného konca, z dediny zriadili mesto o veľkej sláve a cti. Toto je pôvod mesta, ak možno povesti veriť, odtiaľto vzalo svoj pôvod, šťastlivý počiatok svoj. Odkiaľ však mám ti začať hovoriť o jeho chválach? Aké pri takých veciach poradie zachovať mám? O zbožných obradoch najprv? Či o stave konšelov v meste? Alebo o sile ľudu? O počte občianstva Loun? O miernom podnebí miesta, či o jeho zákonoch, mravoch? O nivách, ktoré milé občanom niekedy sú? Alebo o plodných vŕškoch, čo dávajú Bakchove dary?^[13] O sadoch, akými sa pýšieval faiacký kráľ?^[14] O množstve remeselníkov, koľkých si potreba žiada? Alebo o krásnych hradbách na peknej polohe Loun? Toľko vecí sa predo mnou zdvíha, koľko je kvetov na vŕškoch Hybly,^[15] keď, Louny, na vaše prednosti zriem. Nemohol by som o všetkých vravieť, i keby z troch hrdiel hovoriť mal; je ťažké všetky tie prednosti riecť. Beda, ach, akému krušnému moru zveril som plachty! Cudzia pochvala plodí nesmiernu závisť a hnev. Hlodavá závisť vie často slovám odobrať pôvab; hovoriť primnoho pravdu ona ver’ bráni aj mne.

Vážení konšelovia, vám najsamprv musím vzdať chválu; bez vás by najhorším bolo všetko, čo dobré je dnes. Keby ste vzdorných nekrotili, držiac sa práva, keby ste nechceli dobrých na súde v ochranu brať, na čo by boli dobré tie toľké prednosti lósu? Práve z najlepších vecí nemilý chaos by bol. Príčinou šťastného lósu sú totiž len prednosti mravné ako aj tie, čo dobrá myseľ im dodala zrod. Keď sa sem oznámi prípad, čo predmet jeho je sporný, ihneď v úrade svojom zasadne posvätný zbor. Cisársky richtár počúva bystro, čo konšeli vravia, a ak treba, tak povie, čo myslí o veci sám. Prvý sa k veci vyjadruje purkmister vždycky, po ňom sa ujíma slova prímas, ten druhý má hlas. Po ňom sa dvanásti konšelovia vyjadria k veci, aby spôsobom správnym pravdivo rozhodli spor. Každý z nich vykonáva funkciu purkmistra v obci, každý má konzulskú hodnosť osem a dvadsať až dní. V septembri každého roku prichádza od dvora kráľa podkomorník a volí osobne tento náš zbor. Ten istý počet ich vyvolia spravovať verejné veci, na čele so svojím sudcom zasadá maličký zbor. Od nich vždy záleží rozhodnutie právneho sporu, s nimi stojí a padá žalobou stíhaný muž. Takíto občania sedeli kedysi v meste, čo vládlo nad celým svetom,^[16] a právo dávali pre všetok ľud. O veci verejné dbajú však ešte aj viacerí iní, patrí im fiškus a vŕšky, Bakchov kde rodí sa mok. Financi štyria sú na čele fišku a domových daní; príjem a výdavky obce, toto tiež náleží im. Rovnaký počet dozerá na vŕšky, rodiace víno ako aj na všetky ceny, na medze, na pôdu Loun. Krem toho každá skupina remeselníkov si volí svojeho správcu a jemu podlieha celý ten cech. Ako sa v tele, hoc iné je, dobre znášajú údy, dokiaľ spoločné telo každý z nich udržať chce,^[17] ako sa dobre spravuje vládnucim rozumom vôľa, ktorá zas riadi údy, patriace pod vôle moc, takto sa znášajú občania v obci, keď navzájom plnia povinnosti, ak v rukách viacej ich opraty má. Viacerí vidia viac, muž jeden sa necení za nič; Aristoridovým^[18] zrakom pýši sa šťastlivý zbor. Celé mesto sa ochotne riadi pokynmi svojho kráľa a poslušnosťou snaží sa zapáčiť mu. Sú to služby, čo nimi si získalo nemalé chvály, služby, čo dobre vie o nich vládnuci kráľovský dvor.

Ak by si všímal si ľudu, nuž je ho tu veliké množstvo, či už junákov jarých alebo starcov chceš zrieť. Starcov na rady vhodných i junákov do boja súcich môžeš tu nájsť; tí všetci ochotne splnia, čo chceš. Ide ti o vážne veci? Tu nájdeš šedivých starcov, na rady súcich, veď nájdeš umenie Pallady^[19] v nich. Ak však radšej chceš žarty a sladké životné strasti radšej chceš znášať, ak rád máš družného priateľstva kruh, nájdeš tu mládež, čo pôjde s tebou s veselou tvárou, nájdeš tu takých, čo s tebou budú chcieť zabíjať čas. Nie sú tu iba tunajší ľudia, čo bývajú v rodných domoch, lež sú tu aj takí, z rôznych čo prišli sem miest. Česi i Nemci a tí, čo Srbsko dalo im meno,^[20] pracujú tu a tu si stavajú milý svoj dom. Remeselníkov je toľko, koľko ich potreba žiada: celé zástupy môže vytvoriť každučký cech.

Prvý zástavu nesie ten cech, čo zásobí mesto mäsom; ten na prvom mieste žiada si uctený byť. Jatky jeho sú neprestaj teplé od krvi stáda, ktoré získava z diaľnych poľských a uhorských miest. Po nich, a plným právom, sa dostáva najväčšej pocty, bez sporu v celom meste na druhom mieste sú tí, ktorí obilie drvia a pripravujú tak z neho vhodný nápoj, keď varia čistý, sťa medový mok. Po nich sťa tretí nesú čestnú zástavu tkáči ako aj tí, čo robia prikrývky na krytie hláv. Prví z nich tkaniny robia a látky z mäkuškej vlny, za ktoré občania naši hanbiť sa nemusia ver. Druhí majú dosť plstených klobúkov, majú dosť vlny, majú dosť farby a nachu, ktorý vie upútať zrak. Cechu, čo z koží a súkna vie dobré obleky ušiť, tomu sa v celom meste dostáva štvrtého z miest. Ktorému po nich dať prednosť, to nemôžem povedať ľahko, ten však, čo pracuje s ohňom, veľmi je početný cech. Títo hotovia strašné pušky a meče a zámky, plamenným ohňom zvára železo horlivý cech. Nechýbajú tu ševci, nie, môžeš vybrať si remeň alebo irchu, z ktorej cítiť je majstrovstvo rúk. Počet mlynárov môžeš doplniť pekárskym cechom, od nich koláče máme, od nich je výborný chlieb. Tesárov, hrnčiarov a tých, čo pracujú s drevom pre rôzne potreby ľudí, v odbore každom je dosť. Načo mám spomínať ľudí, čo pestujú polia a révu v príslušnom čase, keď v poli práca im pod rukou vrie. Koľké sú húfy mravcov, čo znášajú do svojho sídla úlomky rôzne, keď takto káže im jesenný čas, po celom hvozde sa rozliezajú v šíku, že vôkol nenájdeš miesto, kde by si nevidel pracovať ich, toľké zástupy vidíš po poli sem i tam chodiť a, keď zapadá slnko, zapĺňať priestory ciest. No ani slávou ženského pohlavia nemožno zhŕdať, ktoré nijako chlapom zahanbiť nechce sa dať. Sú tu i matky i nevesty ich i slobodné devy, takže z nich môžu si muži niektorú za ženu vziať. Ony sťa ostražité slimáky držia sa svojho prahu a s umením veľkým spletajú nejakú vec, alebo pradú, tkajú a vreteno zvŕtajú palcom, dokonca vedia sťa pavúk hodvábne nite tiež priasť, z ktorých robia si stužky tak jemné, že uniknú zraku, vedia tiež krásne plátno pre svoju potrebu tkať.

Šaty až po samé kolená, dôstojné, občania nosia, nie sú prestrihované, nieto v nich primnoho fáld. Nemajú vo zvyku mnoho utrácať na svoje šaty, za bežnú cenu všetko šatstvo im dodáva trh. Rozmarilá mládež však kratší nosieva odev, ona tiež k zakrytiu tela nosieva pestrejší šat. Matky a dcéry nekupujú si prílišne drahé rúcha; tie nosia len také, ktoré sa zapáčiť chcú. Vo vlasoch ženy nosia stužky len popretkávané zlatom a niktorej žene náramok netlačí krk. Zlatou sponou si máloktorá len upína rúcho, bohatšie predsa však nosia kol tela strieborný pás. Nemenej mierne sú výdavky ľudu, keď vystrojí hody, pretože hotoviť drahé pokrmy nie je tu zvyk. Mäso keď uvaria v hrnci, hneď na dva ho rozdelia chody; polievku dávajú najprv, mäso až potom sa je. Dávajú k tomu buď kel, buď fazuľku náchylnú k vetrom, ako posledné jedlo zvykol sa podávať syr. Niekedy je sa aj chlieb, čo na uhlí pečú, no mäso pečené na ražňoch zvykli jedine boháči jesť. Najviacej jedál sa pripravuje — vec divná to — z hrachu; varia ich na rôzny spôsob a nie sú, podľa mňa, zlé. Pokrmy tieto zapíjajú pšeničným pivom, jedine na hostinách víno si navykli piť. Takéto jedlá a takéto nápoje používajú, pravda, keď zostanú doma, cez svoj keď neprejdú prah. Keď sa však niekedy na dáku hostinu navzájom pozvú, vtedy na plné ústa všetko si doprajú jesť. Vtedy vie vyprázdniť každý aj najväčšie poháre vína, pričom si myslí, že len tak riadny sa ukáže chlap. Neznajú nijakú mieru, kým celkom ich nezmôže víno, kým im nevypovedia službu i nohy i reč. Vtedy zvyknú sa hádať a vyvolávať aj bitky, vtedy sa často im páči zavýskať „Ichuchú, hej!“ Takto to uprostred pohárov robí bezuzdná mládež, ak sa však otcovia zídu, pijú len mierne, nie moc. Ak si k prípitku jeden s druhým vymení pohár, takéto pripitie pitím na dobré susedstvo zvú. Bežnou vecou je tuná, že ľud vie litery čítať; písmená písať brkom tuná vie žena i muž.

Dosiaľ som o ľude, o jeho zvykoch a o mestskej rade vravel, no teraz mi, Múza, o meste, o stavbách pej. Odkiaľ prichodia líbyjské vetry, nosiace dažde, z tej strany okolo mesta vinie sa dvojitý múr. Vonkajší múr je nový a s neveľkým popri ňom valom, vnútri však obklopuje priekopa hlbšia svoj múr. Toto však dielo nešťastný oheň tak kedysi zničil, že len s ťažkosťou môže na pevných základoch stáť. Vezmi si dobu, čo cez ňu cez svoje znamenia Slnko prešlo tisíc a päťsto a ešte sedemnásťkrát, ako sa narodil Kristus, a takto dostaneš ten rok, v ktorom zostal len popol z celého mestečka Loun. Odvtedy na starom múre sa horná časť po ohni černie, kedže ho poškodil oheň, trhliny vidieť je v ňom. Druhá časť mesta je obohnaná jedným len múrom, poloha miesta a voda dobrou mu ochranou je. Na tejto strane staré veže rad-radom vidieť, cez ich klenbový podjazd možno je do mesta vojsť. Prvá z tunajších brán sa Pražskou nazýva bránou; chránia ju dve silné veže, ktoré sa nad ňou tam pnú. Odtiaľ sa rozchádza cesta do ulíc po celom meste: [Brána a Pražská ulica] tieto sú tri a stredná po meste Prahe sa zve. Vydláždená je pevne z rovnakých kamenných kociek, vedie do stredu mesta, ta, kde sa nachádza trh. Vpravo sa nachádza dom, čo na ňom sú prekrásne maľby; výtečný Michal Straka obýva krásny ten dom. V tomto príbytku Straku je cítiť vzdelané múzy, božstvá, ktoré si taký hostiteľ zaslúži mať. Na tento dom sa nikdy Bakchov nedáva brečtan, do tejto budovy nikdy nevchodí opitý dav. Vo vnútri sídli mier a pokoj a po celom dome vidíš len samé knihy, Pallas a Pierid zbor.^[21] Trošíčku ďalej je mäsiarsky obchod, vlhnúci krvou zabitých zvierat a nad ním dvíha sa drevený štít. Ďalej uprostred ulice býva cisársky richtár, ktorému pravé meno charakter dodal a um.^[22] Vedie počestný život a so svojou manželkou vernou v radosti žije a takto kráti si starecké dni. Potom je dlhý rad tých, čo mená ich nechcú sa vtesnať do mojich veršov, a takto ide tu za domom dom, kým sa po ceste nepríde celkom až na samý koniec v blízkosti rínku, kde k nim sa pripája, Václav,^[23] tvoj dvor. Na ľavej strane je najznámejší dom, čo v ňom býva Kříž^[24] a je naproti tomu, richtár čo prebýva v ňom. Spomeniem ešte rozsiahly dom, čo Kolínsky Matej^[25] hodnosťou magistra právom robí mu velikú česť. O nič nie menší je príbytok Šimona,^[26] suseda jeho; tento tešieva múzy piesňami zo svojich úst. Slávna je Adamova hospoda výrobcov súkna; pri samom námestí stojí, hranicou ulice je. Druhá ulica, odbočujúca od Pražskej brány na pravú stranu, tá sa Kláštorskou ulicou zve. Mali tu kedysi mnísi svoj kút a útulok milý, dokiaľ sa prísna bula tešila velikej cti. Teraz už okrem mena nič z celého kláštora nie je, teraz tu občania majú nový už nejeden dom. Býva tu statočný Koubek^[27] a Ján, čo má priezvisko Vážny,^[28] s nimi tu sídli aj Jakub,^[29] ktorý sa pisárom zve. Tu sa tiež zdŕža múdry Špechna;^[30] dom ten bol predtým neprístupný, no teraz Špechna dal upraviť prah. Je tu aj väzenie mestské, kde trestajú za previnenia; [Verejné väzenie] príliš chmúrne sú cely vinníkov zavretých v ňom. Tretia ulica v meste je známa ulica Židov; [Tretia ulica] meno, čo dostala po nich, ešte aj teraz ho má. Ľudia, čo z Palestíny sem prišli, v nej bývali dotiaľ, dokiaľ podvody svoje vedeli úspešne kryť. Keď však najavo vyšla ich krádež strieborných vecí z chrámu, ich vyhnali z mesta, ťažký ich postihol trest. Teraz tu majú domy remeselníci a veľký počet mešťanov tu si buduje milý svoj krb. Nie je však úmyslom mojím a ani sa nemôžem zdržať opísať v tejto básni rad-radom každučký dom. V dome nie bezvýznamnom tu býva vznešený Matej,^[31] príbytok má tu aj Suchý,^[32] múdry a nábožný muž. -Na konci ulice, blízko kostola, prebýva Juraj, človek lepšieho druhu,^[33] dobrý a statočný muž. Za ním býva zas Zachej,^[34] muž príjemný pre svoj hlas zvučný, blízko stavby, kde svätým mužom je určený dom. Napokon v samej priestrannej fare bývajú kňazi, učiaci božiemu slovu prosto a pravdivo ľud. Po tejto ceste prichodia ľudia k Západnej bráne, cesta okľuku robí, obchádza nejeden dom. Pri bráne stojí dom a na ňom sú veliké okná; býva v ňom žena; tú Poľkou neprávom nazýva ľud. Naproti nemu si postavil dom Ján s prímením Múdry,^[35] prímas obce, čo reč mu plynie, sťa tiekol by med. Za ním je známy dvorec Žigmunda,^[36] slávneho muža, tam, kde sa od brány cesta stáča a mení svoj smer. Tu potom zase znovu sa začína ulica nová, z oboch strán popri nej stojí nejeden prekrásny dom. Tu si, Juraj Novodomský,^[37] potomstvo chováš, tu tiež, Stodola^[38] mešťan, Spartu a múzy si ctíš. Blízko je príbytok Pavla Skremincia^[39] a pri ňom [Stará škola] budova starej školy, nepekný špinavý dom. Predtým to kuchyňa bola, no teraz za školu slúži; aký len osud, múzy, niekedy pripadne vám! Treba však ospravedlniť osud a udeliť milosť lósu, bo bohyne celkom neboli zbavené práv. Lebo keď vašu svätyňu zachvátil osudný oheň a keď nivočiac mesto všetko tu požieral v ňom, oplakávajúc spoločný osud, uchýlili ste sa sem, pretože zostal vám len ten jediný dom. V krátkom však čase sa budete baviť v prekrásnej stavbe: za dobrých začiatkov začal dvíhať sa nový váš chrám. V škole je hrmotná ručná mlynica s kameňmi dvoma, [Mlynica v škole] spojená s hradbami mesta, ktoré tu v blízkosti sú. Občania melú tu zbožie, keď v zime zamrzne voda, alebo Ohře sa vzduje prílišným prívalom vôd. Je to výborné dielo a osožné občanom vždycky v prípadoch oboch: či zúri vojna, či panuje mier. Trošíčku ďalej mešťan Pupek^[40] svoju má chyžu, zatiaľ čo so samou školou susedí holičov dom. Zostáva už len posledná ulica s ohavným menom,^[41] [Malá ulica] ktorá tiahne sa smerom ta, kde je severný pól. O nej hovoriť nejdem, bo mohla by reč moju zdržať, krem toho vo veľkom bahne poškvrnil by sa môj kôň.

Teraz už príde námestie na rad; tu robia sa všetky zmluvy a jeho obvod prechádza do štyroch strán, z ktorých každá má dĺžku sedemdesiatich krokov, takže si jeho plochu vyrátať môžeš už sám. Každého šiesteho marca a v deň, keď kresťania majú zrodenie Rodičky Božej Márie,^[42] pamätný deň, [Jarmok dva razy] celé námestie zaplnia početné zástupy ľudí, nie však len tých, čo doma česká ich živila zem, ale aj tých, čo z Nemiec a Sliezka chodia a tých, čo živí priestranné Sasko, úrodná Moravská zem. Všetky miesta sú plné tovaru, ľudí a koní, takže sa v celom meste ťažko dá ulicou prejsť. Sviatky tieto sa totiž skrášľujú výročným trhom, na ktorom každý sa snaží obstarať nejaký zisk. Na prvej, východnej, strane je vidieť budovy štyri, okrem domu, čo v ňom sa občanom predáva chlieb. Budova prvá má hore prekrásnu strechu a dolu bezpečný klenbový podjazd; Vidlák je majiteľ jej. Tento bohatý obchod je každému prístupný vždycky; tovaru v tomto dome dostaneš, koľko len chceš. Tovar tento mu dodáva Lipsko, bohaté trhmi; nie je to tovar, ktorý vyrába domáca zem. Lebo veď každý, kto doma predáva tovar, čo kúpil za peniaz doma, ten svojich občanov ošudí vždy. Ku nej sa bokom pripája budova magistra Jána,^[43] ktorý manželstvom získal terajší majetok svoj. Konečne je tu budova s dvojitým vysokým štítom, [Radnica] veliký dom a tam tiež zasadá rada a súd. Na nej sú cimburia a prístavky rôzne a ak je otvorená, tak možno prekrásne maľby dnu zrieť. V priečelí stavby je kráľovský erb a známy znak mestský, škridlice na oboch bokoch červenou farbou sa rdia. Kruhový ciferník hodín vyčnieva nad celé mesto, udáva pohybom svojím, aký už uplynul čas. Vo vnútri domu však klenbové schodište zdržuje kroky, za ktorým prichádzajúcim obecná zjaví sa sieň. V miestnostiach dvoch sa kúri; v tej menšej sú konšeli mestskí, ak ich niekedy k tomu prinúti surový mráz. Vo väčšej zvykla si zasadať mestská ctihodná rada; do tejto miestnosti často prichádza svárlivý dav. Pod zemou dolu je ťažké väzenie, samá to špina; [Väzenie Brožka] volá sa Brožkou a krušným príbytkom vinníkom je. Pred domom stojí pranier a klada a na nej je mnoho otvorov, do ktorých ruky musia si vinníci klásť. V opačnom rade, čo tiahne sa z druhej, západnej strany, stojí poopravený, Sabina,^[44] príbytok tvoj. Tu má svojich penátov milých aj vznešený Hruška;^[45] je už starý, no domu neprestaj dodáva lesk. Tretí rad domov sa tiahne na južnej, líbyjskej strane; v ňom má obydlie svoje nejeden významný muž. Na samom kraji mešťan Fink^[46] býva, hostiteľ vďačný prespoľných ľudí, a tu tiež tovar si vykladá svoj. Tento mu nedodáva ni lichvár, ni nijaký biedny podomný kramár, lež diaľny bohatý norický Berg.^[47] V poradí vo štvrtom dome od neho Svatoslav^[48] býva, muž ten má bohatstvo veľké, ale aj veliký vplyv. V šiestom dome zas dobre si žije Koranda Daniel,^[49] ktorý je výborným znalcom zákonov všetkých a práv. Dom ten je nadostač veľký a vhodný pre svojho pána, ale je starý a jeho strecha mu nerobí česť. Vždycky je otvorený hosťom, bez rozdielu všetkým, na krivdu z tohoto domu sťažnosti nemožno čuť. Jupiter^[50] chce, by hosťovské právo bez škvrny bolo, preto tiež hostiteľov ľúbi a praje im zdar. Či už príde sem peši, či na voze alebo koňmo, každý, kto riadne platí, môže tu u neho žiť. Domy vo štvrtom rade sa tiahnu k severnej strane; nimi je vyplnený z vnútrajška celý ten bok. V tomto rade je mnoho domov i veľkých i dobrých, z ktorých, mešťan Habart,^[51] majetkom tvojím sú dva. Aj tvoj, Kaňkovský,^[52] dom sa zdvíha tu do veľkej výšky; stavbe tej vznešenosti dodáva hrdý tvoj erb. Vyčnieva do námestia a pekné okná sú na nej, pre prečnievajúci múr však nedobre strechu je zrieť. Bezpečný klenbový podjazd vedie dovnútra domu, úpravná predsieň víta všetkých, čo vkročili dnu. Odtiaľto ide sa rôznym schodišťom do rôznych siení, v ktorých zaiste každý dlho by zdržať sa chcel. K budove tejto sa pripája stavba s ošklivou strechou, ktorá však vo svojom vnútri prekrásne výstavná je. Alebo preto, že prudký víchor ju rozbil, či iný poškodil živel, no otvor nepekný na štíte zrieť. Ostatok stojí dobre a dobrý je majiteľ stavby; v dome tom totižto býva Šebasta,^[53] významný muž. Uprostred samého námestia stoja dve cisterny s vodou; [Cisterny na námestí] pre všetky potreby mesta vody je nadostač v nich. V susedstve školy za múrom stojí vysoká veža, Ohře ju chráni, bo celkom omýva základy jej. Táto do výšky odvádza vodu a dodáva mestu, pretože dômyselne vedie ich kanálmi doň. Sú tu aj tu i tam kupecké šiatre a nejedna žena snaží sa predať plátno, výrobok vlastných jej rúk. Nikdy tu nechýba kramár a nechýba bohatý kupec, občan si vždycky tu nájde všetko, čo kúpiť si chce. K týmto krámom sa pripája kuchyňa, v ktorej sa stále [Kuchyňa] varí a praží; v nej možno za ceny prístupné jesť.

V blízkosti Západnej brány stojí budova chrámu; je to nádherná stavba; strecha jej zlatom sa skvie. Nebol tu predtým, keď mesto zachvátil osudný oheň; poslednú úpravu svoju dostal až potom ten chrám. Kostol je zasvätený svätému Mikulášovi; nijakú sochu v tomto kostole nemožno zrieť. Obraz však mocného sudcu sa nad hlavným oltárom dvíha; Mária so svojím synom riadi tam Posledný súd. V klenutej chrámovej lodi niekoľko koruhiev visí; svetlo, keď oknami vniká, celý ten kostol sa skvie. Každé okno prepúšťa všetko slnečné svetlo, nemôžu zastrieť ho stĺpy, nemôže chrámová loď. Hlasy, čo vychodia z úst, tie klenba rovnako zvučne odráža, či už sa káže, abo sa ozýva spev. Hlasy, vyslané z rozličných miest, sa zrážajú spolu, zahnutá stena však nápev zlomí a odrazí späť. Chrámová loď a rušivá ozvena neničia zvuky; odkiaľ sa vydali zvuky, celé sa vracajú ta. [Kazateľnica] O stĺp, stojaci v strede, je opretá kazateľnica, z ktorej sťa z jasného rohu boží sa šírieva hlas. Odtiaľ prichádza výstražné slovo zákonov božích k vlažným ušiam a často dopadá rýchle sťa bič. Odtiaľ útešné slová tešia nábožným myseľ, hrôza z pekelných trestov odchádza veriacim z pŕs. Krstiteľnica, čo Duch svätý deti, vnorené do nej, [Krstiteľnica] posväcuje a takto do svojho kráľovstva zve, stojí nehybne uprostred chrámu, tak, ako je zvykom; je v nej dosť vody, bo hore vežička robí jej kryt. V chráme tomto sa vznáša aj prekrásna chôrová kruchta, na ktorej speváci stoja, tvoria však dvojitý zbor. V jednom spieva sa v českej a v druhom v latinskej reči; občanom totiž sa páči striedavo Boha si ctiť. Obzvlášť, keď mešťania naši, tak skúsení v umení spievať, [Speváci z radov mešťanov] započnú spev, z ich hlasov, tešia sa ľudia i Boh. Spevákov v meste je mnoho a mnoho tu ľudí vie spievať; hudba je v našom meste naozaj vo veľkej cti. Na celom pobreží Tisy, jak myslím si, nenájdeš toľko spevákov, koľko ich môžeš v jediných Lounoch tu nájsť. Nad chrámom zdvíha sa do výšky stará mohutná veža, na ktorej sedí hlásnik v noci i po celý deň. [Strážcovia na veži] Stadiaľto ohlasuje jazdcov a hodiny bdelý trubač a z dunivej trúby vydáva mohutný zvuk. Pri chráme blízko je nová škola, veliká nádej [Nová škola] pierskych sestier, a možno z východnej strany ju zrieť. Stavba je nedokončená a nie je pokrytá celá; niektorá Ľútica iste zdržuje zbožný ten čin. Snažte sa, mešťania, dokončiť dielo, veď škola je vašou starosťou prednou a prospech obce to od vás tiež chce. Dielo to žiada si námahy, umu a nákladov veľkých, tvorca právom tu môže získať si chválu a česť. Keby si za náklad na stavbu pyramíd v Memfide^[54] boli zriadili školy, nuž väčšiu boli by dosiahli česť. Ani mauzóleum^[55] a cisársky amfiteáter nebol tak nákladu hoden ako náš začatý dom. Žalmistov syn,^[56] čo krásou vynikal na celom svete, aby mu povesť oheň nemohol zo sveta strieť, vystaval do samých nebeských výšin nádherný pomník, dnes ho však niet a nikto s vďakou si nemyslí naň. O koľko lepšie by jediný dom bol kráľovi mohol poskytnúť to, čo márne za drahý peniaz chcel mať.

Kam sa však púšťam? Veď ešte predmestia opísať musím. Od mesta na juhovýchod menšie sa rozkladá z nich. Sú tam remeselníci, mešťania, kováčski majstri, verejný pisár obce Ján^[57] tiež tam obýva dom. On je ozdobou aonských diev,^[58] je milovník veľký latinskej reči a pritom nesmierne nábožný muž. Ľud si tu ctí chrám Panny Márie, ktorý tu stojí uprostred lúky a slnko svieti naň zo všetkých strán. Druhé predmestie, väčšie, zas leží z opačnej strany; [Veľké predmestie] od južnej strany ho chráni pradávny hradobný múr. Táto časť uchováva si stopy starého mesta, preto tiež Starým mestom túto časť doteraz zvú. Na tri celé hony sa do dĺžky od mesta tiahne, predmestie toto má mnoho záhrad a slnečných miest. Predmestie toto má ulice tri a z nich sa jedna pre svoju priestrannosť veľkú Širokou ulicou zve. Proti nej stojí kostol; je starou pokrytý strechou; [Kostol sv. Petra] zasvätili ho, Peter, tebe už za dávnych čias. Väčšina mŕtvych sa pochováva okolo neho; pri chráme Márie Panny zriedka len kope sa hrob. Tu má svoj domov aj Joachim Ilburg,^[59] vznešený rodom, ktorého s hocktorým mužom učeným porovnať smieš. Hoci si významný muž, no bývaš v príbytku malom, zatiaľ čo chorobami Parka^[60] ti strpčuje lós.

Samotné mesto a obidve predmestia omýva rieka Ohře a čistou vodou zvlažuje roviny Loun. Veľká jej sláva sa spomína spolu s riekami tými, ktoré svojimi prúdmi zvlažujú územia Čiech. Zdravou vodou občerstvuje ľudí i stáda, svojím pomalým tokom unáša nemálo rýb. V období Raka^[61] si chlapci v nej zmývajú spotené údy, dievčatá svoje bosé nohy si zmáčajú v nej. Veselé dievky vždycky, keď doperú na vode prádlo, vstúpia do vlažnej rieky, sem i tam plávajú v nej. Okolo svojich brehov zdržuje citlivé oči, ponúka k odpočinku mäkuškú trávnatú zem. Prechádzajúcim sa tichým šumotom chlácholí uši, púta ľudí, čo zabiť chceli by udicou čas. Svojou silou uvádza do pohybu tri mlyny, v ktorých v každom sa točí súčasne kameňov viac. Nad riekou vznáša sa drevený most, i pevný i krásny, po ktorom chodia peší, jazdci a kdeaký voz. Nemôže škodiť mu nijaký lejak, nijaká búrka, ba ani Ohře, ak by sa z koryta vyliala von. V blízkosti nachodí sa staručký chudobinec, [Chudobinec] Magdalény; ten, Ohře, o tvoj sa opiera breh. On je nemalou ozdobou mesta a jeho je chlúbou, pretože táto vec svedčí o veľkej zbožnosti Loun. Lebo ako je Boh sám ku všetkým vľúdny a štedrý, takto káže, by biednym dávali boháči jesť. Tam, kde sa oblúk mosta vypína nad prúdom vody, pred riekou, pri samom brehu, vidieť je kúpele Loun. [Kúpele] Chodia tam dievčatá malé i matky, i mladíci, starci, býva tam mnoho ľudí, chodí tam chlapec i muž, aby si zmyli telo a obnovili si svoje zoslablé sily a s novou sviežosťou domov zas šli.

Spomeniem tiež aj podnebie mierne a povetrie zdravé, ktoré má ovzdušie mierne, prírodná poloha Loun. Miernejšie podnebie nemá iné nijaké mesto zo všetkých, okolo ktorých vinie sa Hercýnsky les,^[62] ako ho majú Louny. Ak chcelo by, závodiť môže s nimi, no podľa mňa, žiadne nemôže predstihnúť ich. Nezdravá zem tu nevysiela výpary zhubné, ťažký odporný zápach nikde tu necíti nos. Jaskyne temné a hlboké údolia nebránia vetrom čistiť vanutím svojím tunajší ľahučký vzduch. Nie sú tu stojace vody a smradľavé močiare zhubné, nijaká barina svojím zápachom nekazí vzduch. Úrodná zem je mierne len popremiešaná pieskom, slnečné svetlo na ňu dochádza zo všetkých strán. Sama od seba vydáva plody, ovocie s krmom, ľudia i dobytok môžu obživu dobrú tu mať, hoci sa polia len zriedkakedy zlepšujú hnojom, hoci zhrbený oráč tri razy neorie zem. Nie je tu treba orať príliš hlboké brázdy, stačí, keď orie jeden, brázdny či sedlový kôň. Dujú tu väčšinou iba severozápadné vetry, škodlivý južný vietor zriedka len priháňa hmlu. V páde, že nejaká hustejšia para sa do výšin vznesie, slnko ju svojím svetlom spáli a znivočí hneď. Slnko samo dodáva veciam životodarné teplo a svojimi lúčmi zárodky k životu zve. Odtiaľ prichádza duševná sviežosť a veliká snaha o vyššie ciele a zdravá životná vyrovnanosť.

Rozprestierajú sa tu i lúčiny dlhé a sady, hýriace počtom ľudí, pôvabom rozkošných tráv. Prostriedkom zdravá rieka sa spúšťa a zvlažuje lúky; sotva sám Peneus^[63] vidí krásnejšie miesta než tie. Komu sa chce, ten môže pobiehať po krásnych lúkách; sú tu ázijské druhy, byliny tesalských lúk.

V kvetnatých záhradách sa rozličné ovocie rodí: damašenky tu rodia široké slivky, ich plod. [Slivky] Úrodná tunajšia pôda prináša broskyne lepšie, [Broskyne] ako sú tie, čo plodí perzská ich pôvodná zem. Ale aj duly, čo kedysi z krétskej priniesli zeme, [Duly] poznajú záhrady tieto, poznajú plod tu tiež svoj. Môžeš tu nájsť i gaštany tvrdé a na vyšších vŕškoch zelené mandľovníky s bujnými pupeňmi stáť. [Mandle] Či chceš ovocie s tvrdou, či naopak s mäkuškou kôrou, môžeš sa najesť jabĺk, môžeš tu orechy jesť. Hodne sa rodí tu šafran, hodný kráľovských jedál, [Šafran] ktorým si stiesnené srdce okriať a osviežiť smieš. Majú aj melóny veľké, čo po nich sa uvoľní brucho; [Melóny] rastú tu nádherné kusy, majúce príjemnú chuť.

Páči sa niekomu uvidieť zázračné javy? Ak rád sa pozerá v prírode na div, pri ktorom žasne mu duch, líbyjské zázraky prameňa Slnka^[64] ustúpiť musia, ustúpiť musí Amon ako aj ilýrsky Zeus. Ustúpiť musia aj divy, čo dodónsky^[65] prameň ich činí, o ktorom myslím, že fakle zhasnuté horeli v ňom. Videl som vo východnej krajine sedmohradskej, tam, kde udatných mužov prináša burtijská zem,^[66] videl som jedno za druhým rôzne pramene divné, v ktorých sa nachádza voda jasnejšia, ako je sklo. Zlaté ryby plávajú v nich, i veľké i chutné, vo vnútri vo vode nie je bahno, ba ani len kal. Na dne sa rovnomerne nachodia kamienky žlté, vábivá pažiť sa všade usmieva na brehoch ich. Prisahal by si, že mladistvé víly tam majú svoj domov, že v tom prameni nymfy kúpu svoj veselý zbor. Toľko tam bohatých žíl, čo nimi priteká voda, voda tak bohato prúdi zo svojich podzemných skrýš, že len čo vytryskne von, hneď ženie kolesá mlynov, stojacich vo vzdialenosti menej než na jeden hon. Tie však tiež ustúpiť musia. Ja zázrak vám poviem. Ak ľud len hovorí pravdu, tak potom nepoviem nijakú báj. V blízkosti starého mesta je miesto a záhrada pekná, na prechádzku kam často chodí i žena i muž. Blízko veľkého stĺpa, kde za sviatkov mladíci bystrí [Stĺp na cvičenie v streľbe] závodia v streľbe, keď z luku strieľajú do vtáka šíp, je tam prameň, čo malým len prúdikom rozlieva vodu; zeleň okolo miesta chráni ho, robí mu tieň. Nevysušuje ho priame svetlo Hyperiona,^[67] ani mu za drsnej zimy neškodí prílišný mráz. Keď si tam nemocný naberie na pitie vody, tu táto alebo zostane čistá, abo sa zakalí hneď. Vtedy, keď zostane čistá, vždy čaká chorého spása, ak sa zakalí, veští chorému posledný lós.^[68] Verte mi, ľudia, že vo svete vládne veliký súlad, hoci príroda často svoju si ukrýva moc.

Keďže je teda toľko žírnej a bohatej pôdy, keďže takéto dobré slnečné podmienky má, nechýba na poli osožný statok a stáda, čo doma rodí a živí im hojne žírna a bohatá zem. Kravy sa do svojich maštalí vracajú s vemenom plným, takže sa šechtáre veľké mliekom ich naplnia vždy. Potom gazdiné lisujú tvaroh, že možno ho nožom krájať, a do vrecka z plátna uložia mäkušký syr. Srvátka nie je nanič, no maslom, ktorého je tu hojnosť, túži sa živiť boháč i chudobný muž. Na porážku tu dochovávajú početné bravy, ktoré keď zakoľú, často dávajú na ražeň piecť.

Teraz už ospievam vaše dary, Ceres^[69] a Bakchus,^[70] preto mi obaja buďte priazniví pri práci tej. Žiaden z vás oboch nijakým poľom sa nemôže viacej pýšiť než tým, čo tieto hradby ho zďaleka zrú. Tu sa v nádobách plných pení úroda hrozna, tu zasa obilie plní sýpky až po samý vrch. Sú tu pre zbožie nivy, no sú tu aj pre hrozno vŕšky; úrodné stráne čnejú po šírom vidieku Loun smerom k západnej strane i k južnej, kde vzdialená leží krajina trácka a kde sa nachádza bosporský kraj. Medzi nimi sa svojím vrcholom najvyššie zdvíha [Vŕšok Hoblík] Hoblík; ten prináša ročne bohatú úrodu z rév. Svätý Juraj tu mával svätyňu svoju a kostol, podľa ktorého vŕštek volá sa ešte aj dnes. Panónske vŕšky by plodnosťou nemohli zvíťaziť nad ním, úrodný ostrov Kréta prehral by v závode s ním. Odtiaľto pochádza rozličné víno i rozličnej farby: červené víno i biele prináša tunajšia zem. Tu sa rodí i aminejka i muškát i iné rozličné druhy, no teraz nemôžem vyrátať ich. Sudy len-lenže pojmú to víno a obilie sýpky, takže sa víno i zbožie posiela pre saský ľud. Odtiaľ občania Loun si mešce peňazí nosia, kovové mince si doma dávajú v bezpečnú skrýš. Tieto príjmy a zisky dáva úrodná pôda občanom Loun; z nich každý vyťaží najväčší zisk. Z týchto príjmov však platia, a ochotne, nemalé dane, ktoré dľa práva od nich kráľ žiada alebo štát.

Zostáva mi už len jedna prednosť našeho mesta, že totiž bohaté žily vhodného kameňa má. Lámu tu skaly a stále praskanie kameňov vhodných na stavbu obytných domov na mnohých miestach je čuť. Vzduch sa ozýva nárazmi klinov, lámúcich skaly, načo zo skalných dutín valia sa úlomky skál, aby boli buď vhodným základom domov, buď hore na vrchu domu pevne držali niektorú časť. Časť sa užije na múr a časť sa brúsi a tie, čo majstrovsky osekávajú, dostanú nový zas tvar. Jedni sa venujú lámaniu skál a druhí ich zvozu; keď raz začnú, tak práca neprestaj vo vare je. * Nemožno rieknuť, že príroda, dárkyňa šťastia, im niečo nedala, výhody všetky dodala územiu Loun. Majú všetko, čo teší, baví a veselí ducha, všetko, čo podporuje záväzky, mesto a krb. Mnohé mestá boli by slávne, keby im bola príroda dala len jednu z predností mestečka Loun. Odoprela im jedine porasty, stromy a lesy, preto sú veľký peniaz nútení za drevo dať. Málo je krovia a zriedka len počuješ spievanie svrčkov; cestička vedúca kopcom holá je, nieto tam strom. Nechcel zaiste Boh, by samy pre seba žili, ale aby si pomoc hľadali u iných miest. Túto však ujmu im nahradil tisíckou osožných vecí, za jednu nevýhodu tisíce výhod im dal. Lebo nech kamkoľvek po celom kraji obrátiš oči, sotva uvidíš niečo, z čoho by nemali zisk. Čím viac budeš sa dívať, tým viacej budeš sa diviť; dívaj sa dlho, no ešte vždy budeš mať na čo zrieť. Nájdeš tu všetky Cererine a Bakchove dary, nájdeš tu ovocie, paše, lúky a bohatstva dosť. Poznajte, Louny, výhody tieto, veď zrodili ste sa [Apostrofa k mestu] znovu po svojej skaze, nový ste obliekli šat. Ak ma neklame myseľ, vy pôjdete po mnohých krajoch, o vašich nespočetných prednostiach dozvie sa svet. Pretože mnohí budú čítať oslavu vašu, sláva vám ešte viac vzrastie, vznesie sa do výšin hviezd. Koniec