ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

• O SKONE PÁNA JURAJA RAKOVSKÉHO,
  
• ZÁVISTLIVCOM
  
• VENOVANIE
  
• EPIGRAM
  
• O SKONE URODZENÉHO PÁNA JURAJA RAKOVSKÉHO
  
• NÁHROBNÝ NÁPIS JURAJA RAKOVSKÉHO
  
• URODZENEJ PANI KLÁRE Z PALÚDZKY,
  
• PÁNU JURAJOVI RAKOVSKÉMU
  
• PÁNU ŠTEFANOVI RAKOVSKÉMU,
  
• NÁHROBNÝ NÁPIS ZEMIANKY ZUZANY MARKOVICKEJ
  
• PREDPOVEDANIE SMRTI MELCHIOROVI,
  
• TÝM, ČO SA RADUJÚ ZO SMRTI INÉHO
  
• SCIPIO A FILOMELA
  
• LEONARD STÖCKEL A FILOMELA
  
• ŽALOSPEV NAD SMRŤOU P. LEONARDA STÖCKELA Z BARDEJOVA
  
• NA SMRŤ SVOJHO UČITEĽA PÁNA LEONARDA STÖCKELA
  
• GRATULAČNÁ BÁSEŇ BRATOVI MATEJOVI,
  
• . . .  spolu 17 kapitol
• Zmenšiť

 

Básnická zbierka O skone Juraja Rakovského (latinský originál De obitu D. Georgii Rakowsky), ktorú vydal Martin Rakovský (1535 – 1579) v roku 1560 vo Viedni, je najosobnejšou zo všetkých jeho zbierok. Je odrazom strát rodinných príslušníkov, ktoré jej autor a jeho rodina prežívali v rokoch 1559 – 1560.

Prvou básňou, ktorú Rakovský zaradil do zbierky, je venovacia báseň pre jeho bratancov Jána a Andreja, synov nebohého Juraja Rakovského. Nasledujúcou básňou je Epigram cisárskeho matematika Pavla Fabricia, autora najstaršej mapy Moravy, ktorou autor odporúča čitateľom Rakovského zbierku.

Za týmito úvodnými kratšími básňami nasleduje hlavná báseň zbierky O skone urodzeného pána Juraja Rakovského. Hneď v podtitule Martin Rakovský vymenoval získané hodnosti a posty Juraja Rakovského i to, že zahynul 12. októbra 1560 v meste Kazon, kde odišiel z poverenia cisára. V samotnej básni autor opisuje strýka Juraja ako najvýznamnejšieho člena rodiny, verného služobníka kráľa, prísneho, no zároveň láskavého sudcu, ktorému vďačí za svoje štúdiá, pripomína najvýznamnejšie strýkove skutky. Ďalej opisuje jeho smrť a žiaľ, ktorý sprevádzal jeho rakvu na ceste z Transylvánie do rodného Turca a napokon opisuje pohreb v Slovenskom Pravne. Za touto básňou pripojil Martin Rakovský kratšiu báseň, Náhrobný nápis Juraja Rakovského, v ktorej pripomenul strýkové životné úspechy.

Ďalšou básňou zbierky je báseň venovaná Kláre Rakovskej, manželke Juraja Rakovského, ktorá zomrela krátko pred svojím manželom.

Šiestou básňou v zbierke je báseň Pánu Jurajovi Rakovskému od Šimona Jesenského, synovca Juraja Rakovského (Šimonova matka Barbora bola sestra Juraja Rakovského).

Nasledujú básne od Martina Rakovského, venované jeho rodičom, otcovi Štefanovi Rakovskému a matke Zuzane Markovickej, ktorý tiež len nedávno zomreli.

V nasledujúcej kratšej básni sa Martin Rakovský zamýšľa nad nešťastným osudom Melichora Zermegha, syna Jána Zermegha, radcu Uhorskej komory.

Báseň Tým, čo sa radujú zo smrti iného „venoval“ Martin Rakovský nepriateľom Juraja Rakovského. Boli to turčianski, liptovskí a zvolenskí zemani, s ktorými mal Juraj za posledných 25 rokov svojho života ustavičné spory, a ktorí sa zaiste potešili nad jeho smrťou, dúfajúc, že získajú jeho majetky.

Ďalšie štyri oslavné básne sú venované pamiatke Leonarda Stöckela, bardejovského učiteľa Martina Rakovského a aj jeho bratov Mateja a Mikuláša. Prvé dve kratšie básne sú od Martina, tretiu, rozsahovo aj obsahovo bohatšiu báseň napísal jeho brat Matej Rakovský, v tom čase bakalár Pražskej akadémie. Štvrtú báseň, venovanú Leonardovi Stöckelovi, napísal Martinov najmladší brat Mikuláš Rakovský, ktorý v čase Stöckelovej smrti študoval na strednej škole v Prahe.

Posledná báseň zbierky je opäť od Martina Rakovského. Je to gratulačná báseň venovaná jeho bratovi Matejovi. Z tejto básne sa dozvedáme o autorových ťažkých pomeroch v Bratislave, ktoré mu nedovoľujú venovať sa básnickej činnosti: každodenné zamestnanie, získavanie si patrónov a priazne pripravuje ho o všetok voľný čas, no predovšetkým musí po smrti strýka Juraja čeliť útokom na ich spoločný majetok, o ktorý začali bojovať ich nepriatelia. Takisto bol znepokojený pomermy v krajine, keď sa Turci pripravovali na nový útok a všetky nádeje na mier padli.