SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

VENOVANIE

VZNEŠENÝM PÁNOM JÁNOVI A ANDREJOVI RAKOVSKOVCOM Z RAKOVA


Akú útechu môžem vám priniesť, keď toniete v žiali
nad smrťou rodičov svojich? Či môžem na takú ranu
priniesť Vám lieky, ak táto bolesť zožiera aj mňa?
Útechy treba aj mne a ja sám útechu hľadám,
ale ju nemôžem nájsť. Veď najvyšší olympský vládca
zanevrel na nás hriešnych a hnevlivo pozrel sa na nás.
Vyrval nám totiž takú obrovskú hradbu a chlúbu.
Nás čaká trest, no Vaši rodičia pred tvárou božou
konečne v pokoji žijú a tešia sa večnému mieru.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Nech sú Vám predsa útechou vo Vašom smrteľnom žiali
tieto básne sťa svedkovia spoločnej bolesti našej.
Bime sa, bratia, rovnako v prsia a rovnako plačme!
Spoločný plač už často uľavil prsiam a ľuďom
dobre padne, ak druhovia znášajú nešťastie s nimi.

          M. R.