ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ak si doteraz plakal nad svojou vlasťou a smutným
kráľovstvom naším a želel úbohý Panóncov stav,
zväčši ešte svoj nárek a začni vylievať žiale
so mnou, bo príčinou toho bude ti ozajstný bôľ.
Čože sa stalo? Či preto, že krutý nás nepriateľ plieni,
abo že občianskej vzbure naša sa oddala vlasť?
Vec tá si istotne zaslúži sĺz a nárekov žiaľnych,
naše prsia však tlačí omnoho hroznejšia vec.
Žialime za svojím Stöcklom, bo smutnej podľahol smrti,
hoci si zaslúžil ozaj, aby tu na svete žil.
Lebo veď taký bol duchom, jak sotva kto v Uhorsku celom,
zbožnosťou svojou sa mohol vyrovnať svätým ten muž.
Pomocou svojho učenia mohol pomáhať aj tým,
ktorí sa vyznali v radách, vedeli dokázať čin.
Zbožným učením svojím a prosbami dosiahol doma
viacej, než tisícky iných dosiahli zbraňami von.
Ležíš tu teda, ctihodný starec,^[15] môj učiteľ milý,
ozdoba veľká a sláva zástupu pieridských múz.
Uhorská zem ho splodila celému šíremu svetu,
Bardejov choval ho v detstve, v meste tom v starobe žil.
Učil si o tom, čo stojí v dielach mudrcov dávnych,
o čom otcovia cirkvi písali za dávnych čias.
Čomu nás etika s fyzikou učia, čo planéty značia,
aký má odklon osi na pásma na zemi vplyv.
Ktorá je dobrá viera? Čo uložil do svojich listov
apoštol z Tarzu. To všetko plynne si vykladal nám.
Tupil si heretikov, tých nečistých duchov, čo svoje
učenie klamné sa snažia peknými farbami kryť.
Pre všetkých ľudí bol vzorom i zrkadlom šťastného žitia,
mravov bol prísnych a v tomto všetkým vždy udával tón.
Umenie Demosténovo^[16] sa páčilo aténskym mužom,
Cicerónov^[17] tiež jazyk Rimanom lahodný bol;
tak isto panónskym ľuďom si bol ty, Leonard milý,
dokiaľ si učením svojím zmierňoval tvrdú ich hruď.
Rozpráva povesť, že ľudia len tu a tam po poliach žili,
Že ich však vospolok spojil Orfeus umením strún.
Táto povesť by mohla sa týkať tiež úsilí tvojich,
pravda, ak hodná je toho, čo si tu robieval ty.
Ty si prinútil neskrotnú mládež poslúchať riadne
zákony ľudské a taktiež spievanie pieridských múz.
Dávali ti ju do tvojej školy panónske matky,
dávali z Moravy, z Poľska, dávali z nemeckých miest.
Bol si čistý a dobre si vedel, že božstvo chce čistých,
preto tiež zaslúžene manželku čistú si mal.
Boj sa, Bardejov, Boha, bo žiaľne budúce tresty
ohlasuje ti tento nešťastný Stöckelov deň.
Prečo však mám si dlhým žiaľom stravovať prsia,
ak tam pred Bohom ďalej živý je učiteľ môj?
Odíď, Naenia^[18] smutná, bo radosti nové, čo vznikli
právom z nového stavu, vnikajú do našich sŕdc,
pretože učiteľ môj sa teší zo svojho sídla,
ktoré mu za jeho zbožnosť v nebesiach Kristus sám dal.