SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

NA SMRŤ SVOJHO UČITEĽA PÁNA LEONARDA STÖCKELA

NAPÍSAL MIKULÁŠ Z RAKOVA V PRAHE


Bola to bolavá zvesť, čo nedávno do mojich uší
prišla, že nábožný Stöckel na svete nežije viac.
Bodaj by bola klamná a nič v nej nebolo pravdy,
chýr však, ktorý sa šíri, pravdivou robí tú zvesť.
Beda ti, Bardejov slávny, keď o dar taký si prišiel,
beda ti, zem jeho rodná, beda ti, panónsky kraj!
Nemáš viac Stöckela svojho. On také učenie hlásal,
ktoré vyniesol zákon, priniesol Spasiteľ sám.
Nemáš už múdreho rektora svojho, čo umenia všetky
poznal a o všetkých veciach hlboké znalosti mal.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Ja mám však spomínať muža, čo patrí mu oslava veľká,
ktorý hoden bol toho, aby tu naveky žil?
Píšem to preto, by učiteľovi prejavil lásku,
koľko mi žialiaca múza k tomu vie poskytnúť síl.
Plačeme teda právom nad skonom učiteľa,
ktorého neprajný osud vytrhol spomedzi nás.