ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Dobroslav Chrobák: Prózy

Rediguje Daniel Šulc.

Zostavil a chronológiu autorovho života a diela napísal Branislav Choma.

Vyšlo vo vydavateľstve Tatran v Bratislave roku 1975 ako 3057. publikácia a 21. zväzok edície Zlatý fond slovenskej literatúry.

Chronológia života a diela Dobroslava Chrobáka

1907 — 16. februára narodil sa v liptovskej obci Hybe ako druhé zo štyroch detí krajčíra, pismáka a obecného kronikára Ondreja Chrobáka, zakladateľa občianskej besedy s bohatou knižnicou, ktorá — ako neskoršie napísal ďalší Hyben dr. R. Brtáň — „nás získala literatúre“. Otec bol rusofil a tolstojovec, prekladateľ ruských, nemeckých a maďarských spisovateľov, zberateľ prísloví a porekadiel. Sám sa pokúšal o literárnu prácu, prispieval do Národných novín, Slovenských pohľadov a Horňanského Slovenských novín.

1913 — 1918 — žiak obecnej školy v Hybiach.

1918 — 1919 z materiálnych dôvodov študuje v prvom ročníku na maďarskom gymnáziu v Rožňave, kde bol profesorom matematiky matkin brat Peter Čáni, ktorý ho podporoval.

1919 — 1922 — ďalšie tri ročníky študuje už na slovenskom Hodžovom štátnom reálnom gymnáziu v Liptovskom Mikuláši. Jeho spolužiakmi sú básnici K. Bezek, A. Gouth a neskorší kritik M. Pišút, o ročník nižšie študujú A. Plávka a R. Brtáň. Slovenčinu ich vyučoval známy autor prvej Slovenskej štylistiky a výborný pedagóg Ľudovít Šenšel.

1922 — 1926 — prechádza na vyššiu priemyselnú školu (oddelenie strojnícke) do Bratislavy. Študuje s veľmi dobrým prospechom, mnoho číta a zúčastňuje sa na spolkárskom živote. Roku 1924 si na tejto škole založili Združenie poslucháčov strojníckej školy a za predsedu zvolili D. Chrobáka.

1925 — začína publikovať v časopisoch: v 10, čísle II. ročníka (jún 1923) „časopisu pre dorastajúcu mládež“ Nový rod uverejňuje svoju prvú prózu Zase doma (pochválenú na súbehu tohto časopisu); o pol roka neskôr uverejňuje vo 4. čísle III. ročníka toho istého časopisu (december 1923) úvahu O šťastí, ktorá v predchádzajúcom čísle na 2. strane obálky v redakčných odkazoch zhodnotila redakcia ako „pekný, ba hlboký článok“, iba: „škoda však, že takú malú váhu kladiete na náboženské riešenie otázky: na styk so živým bohom“. Chrobák bol už vtedy voľnomyšlienkár a usiloval sa vymaniť spod dobových a rodinných tlakov. Vo väčšej miere sa mu to podarí roku

1924 — keď ho 24. novembra zvolia za podpredsedu stredoškolskej komisie Zväzu slovenského študentstva a 17. decembra aj za redaktora stredoškolského časopisu Mladé prúdy (časopis vznikol „spontánne ako spoveď, verejné vyznanie“ a redigovali si ho sami študenti), ktorý vychádzal od januára do júna 1925, keď pre finančné ťažkosti a zrejme aj pre „voľnejšiu“ morálku zanikol. Vcelku vyšlo z neho len šesť čísel. Chrobák sa tu vykryštalizúva na prozaika (podľa A. Mráza — „Elán III, 5. januára 1933 — písal „najlepšie rozprávky“ a „za predestinovaného beletristu pokladali sme vždy len Chrobáka“) i polemika, ktorý si bráni pozíciu moderného spisovateľa proti insinuáciám z „pornografie“ a z „čechoslováctva“, ktoré na nich vrhol začiatkom apríla 1925 K. Sidor v Slováku. Po zániku Mladých prúdov znova prispieva do Nového rodu črtami a prózami, ktoré A. Mráz v kritickom článku My a pre nás v májovom čísle Nového rodu roku 1927 hodnotí ako „smelé pokusy k novým slohovým konštrukciám“ a už ako „vysokú úroveň umeleckého tvorenia“. Okrem literatúry ho zaujíma i šach a v odkazoch šachovej rubriky Nového rodu (ktorú vtedy viedol Št. Krčméry) sa Chrobák v marci 1924 spomína ako správny riešiteľ šachových úloh, začo dostal do daru VI. zväzok Hviezdoslavových spisov, a v apríli 1924 mu odporúčajú na štúdium i vhodné šachové príručky. Ako začínajúci spisovateľ používa i pseudonym Žuk (= ruský preklad jeho priezviska) a odvtedy beletriu či kritiku podpisuje i ako D. CH. Žuk alebo značkami dch, ch, -ák.

1926 — 1934 — študuje na Strojníckej fakulte ČVUT v Prahe, neskôr i elektrotechniku. Za štúdií vyvíja bohatú literárnu a redakčnú činnosť: píše a uverejňuje poviedky a kritiky, v nakladateľstve L. Mazáča externe rediguje zväzky Mazáčovej slovenskej knižnice, pre Melantrichovu slovenskú knižnicu upravil prózy J. M. Hurbana Slovenskí žiaci a J. Záborského Dobrodružstvo v Kocúrkove (Faustiáda), v nakladateľstve Litevna za stály plat písal heslá o „modernej literatúre“ (spolu s V. Tilkovským, Št. Letzom a E. B. Lukáčom) do trojzväzkového Slovenského náučného slovníka. Spočiatku sa priatelí s kritikom J. I. Hamaliarom a s tamojšími slovenskými literátmi, zoskupenými okolo Elánu, ale po dlhé roky najmä s básnikom J. Smrekom a J. Kostrom ako aj s výtvarníkmi K. Sokolom a M. Galandom, často chodieva na predstavenia Osvobozeného divadla, do klubu Přítomnosti, aj do Detvana. Šaldovi predčítava slovenské diela, politicky je neorganizovaný, no sympatizuje so sociálnymi demokratmi. Býval v Štefánikovej koleji do roku 1932, potom v Študentskej kolónii na Letnej a nakoniec v penzióne v Libni. Vo februári 1930 sa zoznámil s mladou učiteľkou Hertou Zálišovou a v decembri 1934 sa s ňou oženil, r. 1936 sa im narodil syn Ondrej.

1930 — od 1. čísla nového umeleckého mesačníka Elán, redigovaného básnikom J. Smrekom v Prahe a potom v Bratislave, skoro až do jeho zániku je Chrobák pravidelným prispievateľom. Popri množstve recenzií a kritík uverejnil tu i niekoľko príspevkov o výtvarníkoch K. Sokolovi a J. Mudrochovi a napokon v rokoch 1936 — 1938 aj divadelných kritík; tu uverejnil aj svoje preklady z nemeckej literatúry: v 2. č. 3. ročníka preklady dvoch básní E. Kästnera Vyznanie niektorých básnikov a Prozaické intermezzo, a v 8. č. 11. ročníka novelu Nepokojný byt od Erwina Wittstocka. Elán zrejme spĺňal jeho predstavu „revue modernej, pružnej, výbojnej“, akou — podľa jeho listu A. Mrázoví z 9. januára 1932 — nemohli sa stať martinské Slovenské pohľady, svojimi patrónmi usmerňované k „prúdom spod prípecka“, hoci (ako Chrobák uznáva) aj v takejto forme „sú potrebné ešte pár rokov také, aké sú“.

1931 — spolu so Št. Letzom zostavil a vydal v pražskom nakladateľstve Litevna Slovenský literárny almanach, „s poslaním literárno-propagačným“. Je tu zoskupených päťdesiat slovenských spisovateľov s ukážkami z tvorby a s bibliografickými poznámkami. (A. Mráz ho privítal recenziou vo februári 1931 v Slovenských pohľadoch ako „sympatickú knižku všetkých opravdivých milovníkov našej literatúry“, zatiaľ čo A. Kostolný mu v Politike z 1. marca 1931 vyčítal nevšímavosť najmä voči dramatikom.)

1932 — v nakladateľstve L. Mazáča vydáva aktuálnu príručku Rukoväť dejín slovenskej literatúry ako prvý zväzok založenej Osvetovej knižnice. A. Mráz v recenzii (Elán III, z 5. januára 1933 o jej autorovi píše: „Má v sebe čosi monumentálne zdravého, istotu úsudku a prenikavosť v poznávaní ľudí a zažívaní sveta.“ Hoci ďalší kritici spomínali koncepčné a materiálové nedostatky, vcelku vyzdvihli knižku nad Frýdeckého abecednú Rukověť. Druhé opravené a doplnené vydanie vyšlo v tom istom nakladateľstve roku 1936 a tretie doplnené a opravené roku 1949 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ.

1933 — plánoval vydať svoj novelistický debut, ale ako píše H. Zálišovej v liste z 10. júla, „tú knižku noviel nebudem vydávať. Rozmyslel som si to. Mohol by som sa tým načisto zakopať, a to nestojí za tých pár stovák. Miesto toho oprobujem napísať toho týždňa niečo pre Slovenské pohľady. Žiadal ma o to Mráz“. A tak od tohto roku až do roku 1937 uverejňuje v Slovenských pohľadoch sedem próz, z ktorých väčšina vytvára jeho prvú prozaickú knižku: Ostatný raz, Chlapská reč, Učenlivá Marta a starostlivá Mária, Kamarát Jašek, Duo Charlie, Návrat Ondreja Baláža a Katarína. Spolupráca so Slovenskými pohľadmi sa však v lete 1933 nezačínala najšťastnejšie: A. Mráz mu síce v letnom dvojčísle (júl-august) uverejnil prózu Ostatný raz, ale už v septembri mu vrátil novelu Ábel Jariabek, ktorú Chrobák spočiatku považoval za „hádam najlepšiu, akú som dosiaľ napísal“ (podľa listu H. Zálišovej 5. septembra 1933); no už 23. septembra t. r. si priznával jej „začiatočnícku chybu“ v kompozícii (pre prílišné zaujatie „novou formou“), hoci si bol istý, že „novela je aspoň taká dobrá ako všetky, čo uverejnil (t. j. A. Mráz, pozn. B. Ch.) tohto roku v Pohľadoch“. A tak ďalšia spolupráca so Slovenskými pohľadmi pokračovala až v marcovom čísle 1935, teda skoro po dvoch rokoch, keď mu uverejnili poviedku Chlapská reč, a za ňou už v rýchlom slede ďalšie.

1933 — 1934 — je zodpovedným redaktorom prvého ročníka literárneho časopisu Spolku slovenských spisovateľov Slovenské smery (redaktormi boli J. Jesenský a E. B. Lukáč, vydavateľom Melantrich v Prahe).

1934 — ako 21. zväzok Melantrichovej slovenskej knižnice vychádza mu preklad z I. S. Turgeneva Šľachtické hniezdo, Asia.

— od septembra nastupuje do zamestnania v Československom rozhlase v Bratislave ako prednáškový referent. Od roku 1938 do roku 1945 je vedúcim rozhlasovej techniky a v tejto funkcii navrhol roku 1940 technické zariadenie pre rozhlasové štúdiá v Bratislave, roku 1941 vypracoval projekt na stavbu rozhlasovej budovy v Prešove a v rokoch 1940 — 1942 napísal niekoľko odborno-popularizačných článkov do časopisu Slovenský rozhlas. Po druhej svetovej vojne viedol „technickú rekonštrukciu rozhlasu“, pre výchovu technického rozhlasového dorastu zorganizoval šesťmesačné odborné podnikové školenie a bol riaditeľom krátkovlnného vysielania. Od 7. júla 1947 až do smrti bol hlavným riaditeľom Československého rozhlasu pre Slovensko.

1936 — 1937 — polemika o „mrzkosti“ v slovenskej literatúre a o „klzkých knihách“, vyvolaná klerikálnymi kruhmi a zasahujúca okrem niektorých autorov aj Chrobáka; jej výsledkom bolo, že Knižnica Slovenských pohľadov odmietla vydať knižný debut Dobroslava Chrobáka.

1937 — v pražskom vydavateľstve L. Mazáča v edícii Tvorba vychádza Chrobákov prozaický debut, zbierka ôsmich noviel pod názvom Kamarát Jašek. Hneď po vyjdení debutu píše Chrobák v liste zo dňa 22. marca 1937 A. Mrázoví: „Inak ma osud Kamaráta Jaška nie veľmi zaujíma. Rád by som v tých rozprávkach videl len štylistické cvičenie k ďalšej práci.“ Kniha bola toho istého roku odmenená Štúrovou cenou mesta Bratislavy.

1938 — polemika okolo vplyvov na prózy knihy Kamarát Jašek, vyvolaná kritikou J. Felixa vo februárovom čísle Slovenských pohľadov; jej teoretická aj kritická nedoriešenosť spôsobuje občasné návraty k nej; na polemike sa okrem kritika a autora knihy zúčastnili Zlata Dônčová, Mikuláš Bakoš, Michal Považan, Andrej Kostolný, Milan Pišút, Ján Gregorec, Viktor Kochol a iní.

1943 — ako honorovaný docent (suplent) prednáša až do svojej smrti na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave vysokofrekvenčnú elektrotechniku a elektroakustiku a zároveň je aj prednostom príslušného ústavu na SVŠT.

— ako ôsmy zväzok Komornej knižnice Elánu vychádza mu rozprávka Drak sa vracia, napísaná v dňoch 27. septembra — 12. decembra 1942. Po jej veľkom úspechu vychádza o rok druhé vydanie a po druhej svetovej vojne ďalšie vydania. Podľa autora poznámky na druhej strane obálky časopisu Večery II, 31, z 25. apríla 1948 „motívy, ktoré ho viedli na napísanie tohto románu, kotvia v ostrej literárnej polemike z roku 1938, ktorú mal s kritikom Felixom“. Prvý preklad, český, je z pera M. Dvořákovej a uverejnili ho vo Večeroch II, 31, 25. apríla 1948, ďalší český preklad pripravila Herta Chrobáková roku 1960 pre vydavateľstvo Československý spisovatel, roku 1965 vychádza nemecký preklad E. Bertleffa, r. 1966 maďarský preklad Katalin Ordódyovej, r. 1967 ruský preklad Olega Maleviča a roku 1972 bulharský z pera N. Zacharievovej. V ankete Národných novín o najkrajšiu knihu roku 1943 získala prvé miesto, pred Kostrovou poémou Ave Eva a Barč-Ivanovou drámou Matka.

1945 — vstupuje do Komunistickej strany Československa a od 18. februára 1946 je jej riadnym členom, bol aj učiteľom marxisticko-leninského krúžku.

1948 — vydáva svoje prednášky na SVŠT pod názvom Elektrotechnické žiarenie a teória antén, v nasledujúcich rokoch pripravoval sa vydať ďalšie dve knižky, ktoré mu však smrť zabránila dokončiť, Kurz rádiotechniky a elektroniky.

— 8. apríla vystupuje s prejavom na programovom večierku slovenských umelcov v Bratislave, v ktorom sa hlási „k socialistickému programu a humanitnému odkazu najväčších synov nášho národa“.

— v zastúpení Spolku slovenských spisovateľov stáva sa „zodpovedným správcom“ beletristicko-spoločenského týždenníka Večery, a to od 32. do 44. čísla II. ročníka (od 9. mája do 17. októbra). Časopis Večery vychádzal v prvom ročníku ako týždenník a od 6. čísla ako dvojtýždenník v Bratislave, majiteľom bola Československá vydavateľská spoločnosť a po februári 1948 časopis prevzal Spolok slovenských spisovateľov, ktorý ho znova urobil týždenníkom od 32. čísla (9. mája 1948); okrem Chrobáka mal časopis aj redakčnú radu v zložení J. Kostra, A. Mráz a Em. Lešehrad. Časopis mával slovenskú i českú redakciu a v každom čísle prinášal jeden ukončený román v češtine; takto tu vyšli okrem Chrobákovej rozprávky Drak sa vracia v češtine i Poničanov román Treba žiť, Figuliovej Tri gaštanové kone, na pokračovanie Gabajovi Brmbolčekovci a iné. Od 35. do 42. čísla každý druhý zväzok bol čisto slovenský, za Chrobákovej redakcie sa výber románov i próz skvalitnil, sám začal uverejňovať prózu Rázusovu a zo žijúcich autorov prispievali F. Gabaj, F. Hečko, Z. Zguriška, Št. Mihal, J. Bodenek, J. Brezina a iní.

— v 31. čísle II. ročníka Večerov (z. 25. apríla) na druhej strane obálky z príležitosti českého prekladu rozprávky Drak sa vracia uverejňujú poznámku o Chrobákovi, v ktorej Chrobák povedal i toto: „Chcem napísať ešte tri romány, a to román z čias štúrovcov, román zo Slovenského národného povstania a konečne román z čias slávy slovenských banských miest z konca 15. a začiatku 16. storočia. Ak sa mi podarí dokončiť tieto práce, budem považovať svoju literárnu úlohu za skončenú. Literatúra je u mňa len súkromnou záľubou. Nedostatok času mi nedopraje ani túto záľubu.“

1951 — 16. mája umiera v Bratislave na melanon sarkon, pochovaný je v rodných Hybiach.

1956 — 1957 — vychádza dvojzväzkové vydanie Chrobákovho diela vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ: prvý zväzok pod názvom Drak sa vracia (zostavovatelia H. Chrobáková a J. Brandobur) obsahuje knižky Kamarát Jašek a Drak sa vracia, ako aj autorove prvotiny, ostatné prózy, fragmenty a fejtóny. Druhý zväzok nazvaný Cesta za umením (zostavovateľ B. Choma) zhrnul jeho recenzie, kritiky a články ako aj časť korešpondencie.

1962 — vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ vychádza kniha „štúdií z medzivojnovej literatúry“ Výboje prózy od J. Gregorca, v ktorej je prvá syntetizujúca práca o diele D. Chrobáka (s. 177 — 220).

1967 — vzniká slovenský film podľa Chrobákovej rozprávky Drak sa vracia. — Chrobák sám v prvých rokoch po druhej svetovej vojne napísal literárny scenár podľa svojej rozprávky, ba spolupracoval i na technickom scenári; film mal režírovať Béla Balázs, ale k jeho realizácii už nedošlo.