ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1. Belehrad, Belehrad, tá turecká skala: [: nejedna mamička :] synka oplakala. 2. Plakala aj plače, slzy jej padajú, na tvrdom kameni jamy prebíjajú. 3. Oplakáva milá tiež svojho milého, že sa jej nevracia zo sveta širého. 4. Mati sa jej pýta: „Čo je ti, dcéra má? Akú to bolesť máš, že neodpovedáš?“ 5. „„Ach, mamička milá, však ma nič nebolí, lež to mi chybuje, že milý nechodí.““ 6. „Jaj!“ skríkla mamička, „sedlajte koníčka, iďte pre farára, zomdlieva Anička. 7. Sedlajte druhého, iďte pre milého, a on v nej zadrží sám ducha živého.“ 8. Bežali, bežali, videli zďaleka, že milý s ostrohou pobodá koníka. 9. Bežali, bežali zo všetkej svej sily, s tou novinečkou Aničku kriesili: 10. ,Anička, srdiečko, povstaň hore s lože, už ten lekár ide, ktorý ti pomôže.‘ 11. „„Vždycky mi noviny za novinami šly, že môjho milého na vojne zabili. 12. Ale včul mi prišla novinečka istá, že môj milý ide od Nového Mesta.““