Spievané po polnoci
Autor: Anton Menkina
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Martin Droppa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak
Horím a krv penením mi kypí viac a viac. A už aj snívam a čuším, či iný sa ja vrátim nevraviac. Kraj cudzejší to od Ázie. Červiak horúčky schúlený na udici srdca sa trasie, by privábil trochu krásy. A už aj prichádza všetko, čo splnené nikdy nemohlo byť. A už previesť môžem všetko, nemožné s možným zasľúbiť. Nad kúskom bláznivého šťastia pije rybár svoj oldomáš. Čas horúčkou noci po tvári kvapká ružencom sĺz, večný otčenáš. Nad popolom vidín ohňostroja chorý úsmev, krivý zavládol. Že šváby na tanec dakde sa stroja, ja v bezesní som uhádol. A pôjde to znova, ako vždycky, biedu dňa, biedou dňa zalátam. Nad čiernou kávou v Grande života biedu raz porátam.
