SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dvojčatá

Ďaleko si, veľmi ďaleko si v tom zarastlom cintoríne. Prečo smrť tak slepo kosí, prečo ma nechá hynúť pri víne? Veľmi si odišiel zavčasu, a iste si už anjelom. Ja žijem tu peklu na okrasu: žiť neviem, hynúť mi údelom. Prečo bolesť bych tú skrýval, že ty celkom inak bol bys’ žil, žil prudko a menej sníval. Prečo, prečo si ma len neprežil?