Spievané po polnoci
Autor: Anton Menkina
Digitalizátori: Bohumil Kosa, Martin Droppa, Viera Studeničová, Dušan Kroliak
Prichádzajú všetci, trochu neveriac, ku ktorým aspoň trochu blízko mal, neveriac, že by už vidieť nemal. Z ľútosti trochu tak, zo zvyku viac. Až dych stratí všetok ruch, keď voz čierny na dne smútku stojí, vtedy stráca sa ten živý kruh a len mňa niečím k sebe pojí. Tak odchádzajú, čo vo mne tak silne boli. Tak zostávam zas viac samotou ovanutý, bych precítil čo viac len bolí: zabudnúť vedieť, či byť zabudnutý?
