Ach, dobre mi je, prekrásne ľahko.
Nádhera tá všetka mnou prechádza:
Západ ešte nikdy nehasol takto.
Čo hviezdy, čo mesiac svitom jasným prezrádza?
Som ako žena v stave požehnanom,
vďačnosťou otvorený celý dokorán.
Mámený blaženosťou ako v detstve rannom,
Zabúdam na bolesť, na tisíc rán.