ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Raci sa dovárali. Stôl bol prichystaný, len uteráčky chybovaly. Domácu paňu zastupoval jeden zo študentov, kým druhý miesto domového priprával s celou horlivosťou točku do plzeňského súdka. Už ale i tá bola vrazená, točené pivko sa výborne penilo, dovarení raci boli už odcedení a na misu vysypaní, ktorá len tak sa žiarila od nich, i uteráčky už boly popri tanieroch poukladané. Spoločnosť sa usádzala za stôl. Započali rozvíňať uteráky, aby si šaty nepošpinili. Každý však miesto jednoho mal dva popri svojom tanieri. Ale málo kto si to povšimnul a tí, čo si snáď všimli, mlčali. Až odrazu sám domový siahne po uteráčku, rozvinie a vidí, že sú dva, ktoré nepatria na stôl. I sobral hneď všetky a zamenil druhými, a keď sa ho niektorí pýtali, prečo to robí, hovoril, že sú premenené a že tie nepatria teraz na stôl. Ostatne toho všetkého málo kto si všímal, oči všetkých pásly sa nie na uteráčkoch, ale na rakoch.

Že medzi vtipmi, zábavou a žartami i „hniles syres“ bol na poriadku, rozumie sa samo sebou.

Jako ale hnilý syr svoju vôňu, tak židák nemôže zatajiť svoju prírodu. Vôňa sa šírila i za Vrbovce. Z hnilého syra povstal hnilý panslavismus, o ktorom sa rozpísaly mnohé maďarsko-židovské noviny, ba i veliký denník „Debrecen“ nebol ušetrený. Všade sa opisovaly schôdzky, do ktorých schodia sa panslávi a držia búrlivé reči. Vláda bola vyzývaná, aby to netrpela; slúžnovcom bolo naložené, aby pozor dali, notárovi, aby o každom hnutí panslávou, nečakajúc ani na obrat pošty, ale hneď skrze náhleho posla zprávy podával.

Ba ešte i pán farár dostal úradný dopis, týkajúci sa rozširovania panslavismu medzi šesťročnými, školu navštevujúcimi dietkami, ktoré sa ešte len abecedu začaly učiť; i naloženo mu prísne, aby toto zlo svojim zakročením prekazil a hydre panslavismu na hlavu stúpil, ináče že celá školská stolica padne pod vyšetrovanie i pod prísnu zákonom vymeranú pokutu.

A nezostalo len pri pohrození, ale prišlo i vyšetrovanie, lebo malý päťročný Danko učiteľov prednášal na rakancii vlastinebezpečnú, revolucionárnu báseň:

S inkvisíciou, ktorá aj tak nebola posledná, nechceme nudiť ďalej našich čitateľov. My len poukázať sme chceli v našej rozprave na úrodnosť pôdy nášho milého Uhorska. Že v hnilom syre isté zvieratká sa radi zaliahnu, znali čitatelia moji dávno, ale žeby sa z neho i vlasti nebezpečný panslavismus vykluvať mohol, to iste žiaden nevedel.

Na Vrbovcach v najnovšom čase založená je štátna škola. V čistoslovenskom mestečku škola s vyučujúcou rečou maďarskou, do ktorej žiadne kresťanské dieťa, nerozumiac maďarsky, nechodí. Kresťania musia vydržiavať bohatým židovským spoluobčanom školu. Teraz snáď už budú vedieť i Vrbovčania, jako je hnilý syr po maďarsky.