Mazepova láska

Po odchode nemilého pytača vzali oba rodičovia do výrobku dcéru, zaprevšiu prírodu, a všemožne vynasnažovali sa zoškliviť jej svodcu.

„Myslíš,“ hovoril otec, „že starý ten cap, ten popovič, ten pololatiník a polopoliak, hľadá teba? Mazepa hľadá spoločníka zrady, hľadá mňa. Lebo ide zapredať cára kráľovi, pravoslávie latinstvu, Rusov Ľachom. Ja som už poslal v Moskvu jednoho mnícha s vesťou o zrade Mazepovej. Bude brzo zavržený, ako Mnohohriešny a Samojlovič. A ty bys’ chcela ísť za tak ohavného zradcu?“

„My kozáci,“ horlil ďalej, „sme ľudia oškliví. Niet v nás ani rozumu, ani počestnosti. Klátime sa ustavične medzi cárom, kráľom a sultánom. V poddanstve poľskom vystierali sme prosebné ruky ku jednoverným a jednojazyčným Rusom: v poddanstve ruskom žiadame sa tu ku Poľsku, tam ku Turecku, a robíme večné nepokoje. Čo chceme od Rossie? Veď Moskva nielen úžitku nemá z nás, lež platí nám, ako lotrovským Tatárom. Bez Rossie čo sme? Ukrajina naša večná púšť, my hŕba divých zbojníkov. Na toho zradcu popoviča nesmieš mi viac ani pozreť,“ dodal hrozive.

Matka Ľubov rozprávala dcére, pre výstrahu, príhodu Mazepovu z roku 1663.

Mal vtedy za súseda poľského šľachtica Falbovského, a Falbovský nevernú manželku, ktorá zaviazala s Mazepom hriešnu známosť. Schádzali sa tajne v neprítomnosti manžela. Raz sa vypraví Falbovský na ďalšiu cestu. Idúciho dohoní s listom na Mazepu písaným verný sluha, a rozpovie mu, že ide po Mazepu, a že sa to vodí vždy, náhle pán Falbovský vykročí z domu. Pán velel sluhovi odniesť list Mazepovi, a sám postavil sa do úkrytu pri ceste. Mazepa spechá bez meškania na koni ku kynúcej Putifárke. Vtedy vyskočí Falbovský z úkrytu, strhne záletníka s koňa, ulíči v zločine, soblečie do naha, posadí ho znova na koňa, tvárou ku chvostu, priviaže mocne, potom poplaší koňa šľahami a výstrelom. Kôň pricvála s nahým pánom domov, ku podiveniu a smiechu domácich, súsedov a celého sveta.

„Tak lživého a bezsvedomitého človeka treba sa vystríhať, ako hada,“ dodala matka Ľubov. „Chytrý ten lstec popovič neobcuje s nikým úprimne; ani s tebou obcovať nebude. Nadužije ťa, a potom odvrhne, ako vycicaný citron.