ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

(Výstrižky z novín)

Osúdený staviteľ. V T. stavali nemocnicu. Murári, stojac na lešení, pospevovali si a pohvizdovali. Naraz sa lešenie srútilo. Výkrik boľastný. Staviteľ pribehol a videl troch mrtvých, desať sa svíjalo v smrteľných boľastiach. Bola z toho dlhá pravota. Včera sedria odsúdila staviteľa na tri týždne do väzenia, neslobodno mu peniazmi sa z väzenia vykúpiť. Bránil sa, hovoriac, že nemôže na každý klinec dohliadnuť. Sudcovia odpovedali, že darmo, on je za všetko zodpovedný a musí niesť následky svojho nedopatrenia. Odsúdili ho, bárs mal dobrého advokáta. Boli ľudia, ktorí vraveli: „Dobre mu tak, nech sedí.“ A boli tiež ľudia, ktorí ho ľutovali. Na schodoch vravel jeden robotník hlasite: „Dobre mu urobili,“ a skloniac sa k uchu druhého robotníka, šeptal mu: „ale vinu majú murári; keby neboli opití, dobre by si lešenie spravili — veď to poznám.“ — Čo myslia naši čitatelia, kto bol vinný?

Sbeh ľudu na ulici. Včera si kúpil rolník H. pílu a idúc s ňou domov, zašiel do krčmy a vypil si. Tackajúc sa potom ulicou, padol na pílu tak nešťastne, že hneď krv potôčkom tiekla. Sbehli sa ľudia, mudrovali, brýzgali, ale nikto nepomohol. Krv už tiekla do kanálu, ľudská krv. Prišli strážnici, kázali roľníkovi vstať, ale darmo — nevstal, neprehovoril, ani nepoznali, či je Maďar, či Slovák. Krv tiekla, sto ľudí malo topánky zakrvavené. „Prasa, sviňa!“ vraveli ľudia, keď videli krv na svojich topánkach. Zaviezli ho do nemocnice a už včerajšie večerné noviny priniesly správu, že tam o niekoľko hodín zomrel — vykrvácal. Tak málo bolo súcitu medzi ľudom, že dvaja mladíci, — akoby zo žartu, — zkúšali, jestli aj krv horí; zapaľovali ju, zapaľovali a hľa, tu a tam sa vzňal plamienok. Čudná vec. Stál pri tom starší človek a vravel: „Áno, opilci majú v krvi toľko špiritusu, že sa od zápalky chytí.“ Všade po kaviarňach o tom hovorili.

Zabil ženu. Remeselník B. na C. v Trenčianskej prišiel z krčmy až ráno. Žena sa schovala na pôjd. Vyliezol za ňou a keď žena schádzala po schodoch dolu, sotil do nej — spadla. Hneď porodila dieťa — mrtvé a o týždeň sama tiež zomrela. Žandári remeselníka zatkli.

Opitý čižmár. V sobotu večer je čas výplaty. Pán majster, nemajúc peňazí, šiel už odpoludnia do krčmy. Keď tovaryšia chceli výplatu, pán majster bol opitý; čo s ním robiť? Šli domov a čakali do nedele. V nedeľu sa pán majster vyhováral, že peniaze prepil a v kartách prehral. Nasledujúcu sobotu urobil zase tak. Tovaryšia chceli peniaze od panej majstrovej. Tá prala po rodinách, dala tovaryšom, čo mala. Veď sa jej pán majster odplatil — palicou. Mnoho rokov treli biedu a núdzu, až pani majstrová zošalela — je v ústave choromyseľných. A pána majstra včera žandári viedli spútaného cez námestie baňsko-bystrické. Čo urobil? Jeho sused zasadil si v záhrade 20 mladých stromkov. Čižmár v noci 12 ich zo zeme vytiahol a v najbližšej dedine predal ich krčmárovi po 10 krajciarov.

Nešťastie na železnici. V Štýrsku srazily sa u mesta Mariboru v týchto dňoch vlaky. Strojvedúceho to zabilo. 50 ľudí bolo ťažko, 50 ľahko poranených, škody je za mnoho tisíc. Ako sa to stalo? Strojvedúci zaspal a na stanici vlak nezastavil, na takej stanici, kde sa maly sísť dva vlaky, jeden druhému vyhnúť a ísť každý opačným smerom. Nevyhly sa, lebo sa stretly na jednej koľaji tisíc krokov od stanice. Ľudia videli, ako strojvedúci mal hlavu ovisnutú a spal. A z čoho prišlo také spanie?

Nič, iba signál zamenil. U Lvova v Haliči srazily sa dva rýchlovlaky. Troch ľudí to zabilo, poranených je mnoho. Noviny sa obšírne rozpisujú o tomto prípade. Otec, matka, syn, ženích a dcéra išli na sobáš. Prvých troch vlak rozdrvil, dcéra ostala pri živote a neporanená. Otec a matka ani nevzdychli, ženích vyslovil iba meno drahej snúbenice. Noviny vypisujú, ako žijúca dcéra zúfala nad mrtvolami rodičov, matku nemala ani kde pobozkať, obličaj i ruky boly rozmliaždené. Na mrtvole ženíchovej zamdlela. Keď sa vyšetrujúca komissia spýtala strojvedúceho, čo urobil, odpovedal tackajúc sa: „Nič, iba som signál zamenil.“

Srážka vlakov u Mníchova. Tu sa srazily vlaky tak, že jeden jachal rýchlejšie, ako mal. Strojvedúci vypil naraz hodne vína. Srdce mu bilo rýchlejšie, cítil pohyb tepien, tak hnal tiež rýchlejšie vlak; cestujúci tŕpli strachom, že vlak sa sošmykne s koľají, predsa len dôverovali tým, čo majú vlak na starosti. Naraz počuť strašný tresk a za ním zúfalý krik…