Zlatý fond > Diela > Ruské národné povesti


E-mail (povinné):

Neznámy Autor:
Ruské národné povesti

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Dušan Kroliak, Martina Pinková, Ivana Gajdošová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 52 čitateľov

Biela kačka

V sedemdesiatejsiedmej krajine, za veľkým morom panoval mladý kráľ, ktorého tri dni po jeho sobáši napadol mocný súsed, tak že prinútený bol isť s vojskom do boja. Mladí manželia sa tedy museli rozísť a lúčenie ich bolo veľmi tklivé. Mnoho plakala kráľovná a kráľ ju ledva mohol potešiť tým, že ho volá povinnosť a blaho krajiny. Všetko málo prospelo a kráľovná sa zariekla, že do návratu svojho manžela z chyže ani nevýjde.

Sám kráľ, keď videl, že je všetko márné, poprosil ju, že keď už chce tak urobiť, aby tak urobila, ale aby sa najmä chránila falošných ľudí a nepočúvala na ich reči.

Kráľ na druhý deň zavčas rána odišiel s vojskom a kráľovná sa zavrela do svojej izby a nevychádzala nikam.

Ale netrvalo to dlho, keď raz ku nej prišla ženička, na pohľad dobrá a srdečná.

— Prečo smútiš toľko, — povedá starká — vyjdi radšej na božie slniečko smútok rozohnať a tvoju krásnu hlavičku si ochladiť.

Kráľovná sa dlho vyhovárala, ale napokon si predsa pomyslela, že malá prechádzka po zahrade jej nijako poškodiť nemôže.

Vybrala sa tedy a šla.

Cez zahradu tiekla malá rieka.

— Čo myslíš, — povedá starká, — či by ti nebolo dobre trocha sa okúpať? Deň je sparný, a voda taká čistá, chladná.

— Nie, nechcem, — odvetí kráľovná, ale skoro si vec rozmyslela, že však jej ten kúpeľ škodiť nebude. Vyzvliekla sa tedy a skočila do vody.

Ale ledvaže bola vo vode, tá starká hlasite zvolala:

— Nože plávaj len, a plávaj ako biela kačka! — a kráľovná sa v tej minúte premenila na bielu kačku.

Tá starká bola striga, a začarovala ju.

Striga sa hneď obliekla do jej nádherných šiat, premenila si tvár, že bola práve taká, ako kráľovná a vošla do zámku a tam sa usalašila čakať kráľa.

Kráľovi sa hneď v prvý deň podarilo premôcť svojho nepriateľa, tak že sa skoro vrátil.

Keď jasný zvuk trúb na zámockej veži oznamoval už príchod kráľa, striga vybrala sa jemu v ústrety a keď ho zočila, hodila sa mu do náručia. Vítaniu nebolo konca-kraja, lebo jej kráľ nepoznal.

A tá biela kačka zniesla vajcia a vysedela z nich dvoje krásnych mláďat a jedno nedochúdča. Mladé kačičky tieto boly jej dietky.

Keď ich odchovala, začaly detičky chodiť a brodiť po riečke, chytaly zlaté rybičky, vyskakovaly na breh a mnoho ráz pozeraly na zámok.

— Ach, deti, nechoďte ta, — napomínala ich matka. Ale deti neposlúchaly; dnes sa poihraly na trávičke, zajtra sa naháňaly po lúke a to vždy ďalej a ďalej, až sa konečne zatúlaly do kráľovského zámku. Striga hneď vedela, aké sú to detičky a zaškripela zubami. Dala im najesť a napiť a keď ich uložila spať, kázala rozložiť oheň, zavesiť naň kotál s vodou a brúsiť nože.

Dve detičky si ľahly a hneď aj zaspaly, ale to najmladšie nedochúdča len nespí a nespí, všetko počuje, všetko vidí, čo sa tu robí v zámku.

V noci prišla striga ku dverám a spýtala sa:

— Detičky, spíte?

— Spíme a nespíme — ozve sa nedochúdča, — vidíme a počujeme všetko a myslíme, že nás chcete porezať, v kotloch už voda vrie a nože sú už ostré.

— Nespia! — povedá rozmrzená striga a odišla pozrieť do kuchyne. Ale o chvíľu sa vrátila a pýta sa zasa:

— Detičky, spíte?

Ale tu sa zasa ozvalo to najmladšie, že nie, a striga vidiac, že tak ku ničomu nepríde, mávla rukou a všetky tri kačičky v tej chvíli umrely.

Na druhý deň ráno ich stará kačka darmo hľadala a volala, dietky len neprichádzaly. Zlou predtuchou naplnilo sa jej srdce, dala sa na krýdla a zaletela do zámku. Tu videla svoje detičky vystreté ležať jedno vedľa druhého, chladné už ako ľad. Hodila sa hneď na ne, rozpnula krýdla, detičky poobjímala a zaupela žalostným hlasom:

Kvá, kvá, kvá stará striga zlá začarila vás v kačičky, odišly ste od mamičky, ktorá vás verne chovala, a slzami napájala. Pre vás nespávala v noci… Kto vám bude na pomoci!?

Spev tento počul kráľ, a zavolá:

— Žena, počuješ? Div-divúci, kačka narieka!

— To sa tebe len tak zdá, — odvetí striga celkom zarazená. — Daj ju vyhnať zo dvora a nepočuješ nič viac.

Kačku vyháňali, ale ona len odletela trocha a hneď sa vrátila ku dietkam a zaupela zasa:

Kvá, kvá, kvá, stará striga zlá otecka vám odvábila, života vás pozbavila, čarodejstvom oklamala, môjho muža, nášho kráľa!

— Počkaj, — pomyslí si kráľ a zvolá: — Chyťte mi tú kačku!

Všetci sluhovia sa za ňou rozbehli, ale biela kačka každému uletela a nedala sa nikomu chytiť. Keď sluhovia s kačkou dlho si nevedeli rady, išiel i sám kráľ pozrieť ta, ale náhle ho kačka zazrela, hneď zaletela k nemu a sadla si mu na ruku. Kráľ ju chytil za krýdla, ale ona sa začala premieňať na všelijaké hady a iné hnusné zvieratá. Kráľ z toho videl, že je to nie obyčajná kačka, držal ju tým pevnejšie v rukách, až sa mu razom premenila na vreteno. Kráľ vreteno prelomil na dvoje, jednu polovicu hodil pred seba a druhú za seba, a povedá:

— Nech vyrastie za mnou biela ľalia, predo mnou krásna dievčina!

Tak sa stalo. Za ním vyrástla biela ľalia, a pred ním stála krásna panna, v ktorej hneď na prvý pohľad kráľ poznal svoju opravdovú manželku. Ona vidiac svoje deti mŕtve, zasa zvolala žalostne!

Stará striga zlá, otecka vám odvábila, života vás pozbavila, čarodejstvom oklamala, môjho muža, nášho kráľa!

Kráľ teraz už počal šípiť, čo sa to v jeho neprítomnosti v kráľovskom paláci dialo a kázal hneď predvolať tú strigu, o ktorej doteraz sa domnieval, že je to jeho žena. Rozkázal jej, aby zaraz odčarila tie deti.

Striga sa nad týmto veľmi rozpajedila; ale keď videla, že rozkaz vyplniť musí, povedá:

— Chyťte straku a priviažte jej dva krčiažky. — Keď jej straku doniesli, rozkázala jej, aby doniesla vody živej a vody hovoriacej.

Straka aj hneď odletela, ale za chvíľu sa už vrátila a doniesla žiadané vody. Striga nimi detičky pokropila, a ony naskutku ožily v ľudskej podobe a začaly veselo štebotať. Tešily sa životu ľudskému a na prežitú biedu hneď i zabudly.

Kráľ nad takýmto klamom rozhnevaný kázal strigu priviazať na chvost divého koňa a dal ju vláčiť po poliach. Kde sa jej odtrhla noha, tam zaraz vyrástol bodliak, kde ruka, z nej sa stal mrcha človek, kde hlava, tam vyrástla jedovatá rastlina a to ostatné telo diví vtáci roznosili po celom svete.

Týmto spôsobom nezostalo po strige ani pamiatky a kráľ kraľoval potom pokojne ďalej a kraľuje azda až podnes, ak už neumrel.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.