Sólové výstupy pre pánov

Tá láska, Bože, pane sveta,
podivná je to vec.
Veď ona srdcia ľuďom spletá,
robí si s ľuďmi hec.
Je to nemoc? Či hriech vari?
Nie. Láska nemá viny.
Svet vraví, že proti láske
nie je vraj medecíny.

Iného som ja presvedčenia,
zkúsenosť v tom  tiež mám,
náhľady že sa v tomto menia,
príklady vám tiež dám.
Že je láska zhojiteľná,
skúmaj žitia dejiny,
a zvieš, že aj proti láske
najdú sa medecíny.

Študentík s knihou špacíruje,
na mysli má len vtip.
S dievčaťmi rád promeníruje,

trafil ho lásky šíp.
„Amo puellam“, veršoval
„Moja si ty jediná!“
Otcova však trstenička
to lásky medecína.

Dievčatko, žabka roztomilá,
mladosti jara kvet,
o láske dňom i nocou snila,
nedbá o celý svet.
Každý večer v promenáde
s milencom sa vypiná…
Matka obom nasolila…
To lásky medecína.

Fičúr sťa barón zadlžený
oženil by sa rád.
On veno vzal by aj bez ženy,
splatil by dlhov rad.
Našiel devu, kľakne pred ňu
lásky plam pripomína.
Veksle sa mu z vrecka sypú…
to lásky medecína.

Fiflena sliedi za výdajom,
ženicha uloví.
Milkuje sa so šuhajom.
On ju však osloví.
„Čo po bozkoch, radšej chleba
a k tomu tiež slanina.“
Tuto, hľa, je proti láske
zasa hlad medecína.

Ženička verná, opustená
na vojne muža má.
O láske s iným sníva — stená,
s láskou ho objimá…
Zrazu však ich prekvapí muž,
prišiel priam z vojančiny.
Čakanom on podal obom
na lásku medecíny.

Manželia šťastne spolu žijú,
kvitne im lásky máj.
Len lásku jedia, lásku pijú,
na zemi majú raj.
Testiná však zavíta k nim,
začne sa nota iná:
podpáli hriech, začne zvadu…
To lásky medecína.