Zlatý fond > Diela > Sólové výstupy pre pánov


E-mail (povinné):

Ferko Urbánek:
Sólové výstupy pre pánov

Dielo digitalizoval(i) Jozef Rácz, Viera Studeničová, Ivana Bezecná.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 94 čitateľov

Vyzuvák

(V ošúchanom staromódnom obleku s pokrčeným cylindrom na hlave. Pod pazuchou má v strakatom ručníku zamotaný vyzuvák.)

„Kto chce, žiť, nech sa kýva“, hovorí jakýsi slávny muž. A je to pekná, veľmi pekná veta, i ľahko sa to povie. Čo ale, keď to kyvadlo človekovi vypovie a on nemôže sa viac kývať? Alebo či sa kýve na pravo a či na ľavo, kýve sa zle, bo nestretne sa nikde so šťastím. Taký človek je tým najnešťastnejším tvorom na svete, bo žiť nemôže a zomreť nevie.

Takýmto nešťastným a poľutovania hodným tvorom som aj ja.

Akonáhle som na tento svet prišiel a trochu sa po ňom poobzeral, hneď som videl, že je malebný, pestrý, utešený. A keď som vyriastol a poznal život to som vám bol rád, že žijem. Od samej radosti som výskal, tancoval a skákal… Mojím heslom bolo: nič nerobiť a dobre sa mať.

Iní ľudia na to čudno pozerali a jedon za druhým mi trúbil do ušú, že to tak neide, že „kto chce žiť, nech sa kýva!“ Ja im porozumel a že som chcel žiť, ach, žiť, žiť! Život je taký krásny! Nuž kýval som sa duplovano, kýval som sa celou parou, ale — — nič som nemohol vykývať. Čo som začal a nezačal, čoho som sa chytil a nechytil, mal som nešťastie vo všetkom a všade na celej čiare…

Už vo škole mal som stále mrzutosti s učiteľmi a profesormi. Učili nás stále z knižiek na také všakové hlúposti, že po nich nič. Učili nás, že zem sa točí okolo svojej osy. No, čo je na tom? Zem je predsa ženského rodu, nuž sa podobne rada točí v kole, ako každá žena.

Ďalej nás učili, že mesiac obehuje kolo našej zemi… No, môj ty Bože, prečo by sme mu to zabraňovali, keď ho to teší? Nikoho tým nevyrušuje, robí to zticha v noci, keď všetko spí. Čo po tom, že nás učili: dvakrát dva sú štyri, veď to každá rozumná matka svoje dieťa hneď po otčenáši učí.

Mali nás radšej učiť kurizovať, hofírovať, ako možno lásku dievčeniec získať, ako možno venom zbohatnúť atď. atď.

Čože bolo Adamovi, keď mu sám Pán Boh ženu dal, ten nepotreboval nauky, ale teraz je to ináč. Teraz musíš okolo dievčaťa brnkať, hrkútať, klaňať sa a všetko možné pohovoriť, čo ani pravda nie je, musíš jej všetko posľubovať, čo ti na um príde a o čom isto vieš, že to jakživ mať nebude, kým ju dostaneš.

A keď ju máš, spievaš si potichu:


„Kochal som anjela, čerta som vzal,
no biedny človeče, však si si dal…“

I ja som bol v tom štadiume šialenstva, že som sa chcel ženiť, ale všade, kde som zaklopal, sa ma pýtaly, čo som, aké mám zamestnanie?

„Zamestnanie? Ja — ja žiadne.“

„No, bez práce nie sú koláče, môj milý, a kto chce žiť, nech sa kýva!“ znela odpoveď a — nechcem povedať, že ma vyhodili — ale ma vystrčili von.

Na to som si pomyslel: „No, takto sa k cieľu nedostanem. Musím niečo začať. Ale čo? Najlepšie bude, stanem-li sa kupcom. Áno — áno, budem kupcom. Zo všetkých stavov na svete je kupecký stav najkrajší a najlepší, bo má stále peniaze a peniaze — to je tá hlavná vec, tie svetom vládnu.“

Peniaze sú najväčšou múdrosťou tohto hlúpeho sveta. Pomocou peňazí sa dá všetka ostatná múdrosť vopchať do vrecka. „Kšeft je kšeft!“

Čo si ale počať? Akého kšeftu sa chytiť? Staré šaty ľudia nechcú predávať, bo nemajú peňazí na nové. Kožky skupujú len Židia. Staré topánky a čižmy? Mrcha tovar. Tie ľudia rozcápu tak, že to už ani nie je podaté na obuv a potom by chceli za ne toľko, aby si mohli nové kúpiť. Najlepší obchod bude miešaným tovarom. Tam môže mať človek všetko, k čomu príde. Najhoršie je začať, potom už peniaze rastú, ako huby po dáždi a človek stane sa ani nevie ako boháčom, kapitalistom, milionárom.

Začal som, bohatnul som — už sníval o miliónoch, keď zrazu prišli akísi panáci a povedali mi, že som už dokšeftoval, že stojím pod konkursom, bo že mám tri raz toľko dlhov, ako je celý môj krám hoden…

Takýmto nevinným spôsobom, o ktorom sa mi ani nesnívalo, prišiel som o všetko a len túto vzácnu pamiatku som si zadržal (ukáže vyzuvák). Zo samého zúfalstva složil som naň heroický chválospev ku smiechu i k plaču pre oboje pohlavia:


Slyšte dámy, čujte páni,
spevu môjho hlučný rým,
ospievalo sa už mnoho,
to však bolo všetko dym.
To, čo ja chcem ospevovať,
nie je lásky jaro — mrak…
Je to — len z nôh nespadnite —
je to starý vyzuvák (ukáže ho).

Tento poklad som už mával
v mládeneckých hodinách,
on bol svedkom veselosti,
i keď som mal smútok, strach.
Lásky zradu keď som zapil,
až sa mi zamútil zrak,
kto ma tešil? Ach, nik iný,
iba starý vyzuvák.

„Pred láskou nás, drahí páni“,
znáte starej piesne štep,
„v svete pranič neubráni“…
I ja sadol na jej lep.
Zamiloval som si krásku,
na nej spočinul môj zrak.
Filipina mala driečik
jak môj starý vyzuvák.

Čo sa vlečie, neutečie,
i my svoji zostali…
Sladkej lásky bolo mnoho,
bár sme čo jesť nemali.
A keď láska zkyslila sa:
v parte anjel, v čepci drak…
Kto ma bránil v krutom boji?
Len môj starý vyzuvák.

Lež nič nie je v svete stále,
ples sa mení na žalosť,
k mojej drahej Filipine
prišiel zrazu smrti hosť.
Zlomil sa jej blanžeť v mýdre,
preklal jej žalúdka vak…
Hrôza! Zbláznim! Nemám ženy,
iba starý vyzuvák! (plače)

Keď sa voľakeby stane,
že svoj život dokonám,
k mojej drahej Filipine
svoje kosti složiť dám.
Na mohylu postavte mi
čo priateľstva milý znak:
„Tuto spia dve zlaté duše,
jeden starý vyzuvák!“




Ferko Urbánek

— dramatik, prozaik, básnik, autor vyše 50 divadelných hier s ľudovýchovným a národnobuditeľským poslaním, ktoré dodnes hrajú predovšetkým ochotnícke divadlá Viac o autorovi.



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.