Zlatý fond > Diela > Sólové výstupy pre pánov


E-mail (povinné):

Ferko Urbánek:
Sólové výstupy pre pánov

Dielo digitalizoval(i) Jozef Rácz, Viera Studeničová, Ivana Bezecná.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 105 čitateľov

Ó, vy ženy!


Pán Boh v raji Adamovi
k radosti vraj ženu dal.
No tým dodal chudákovi,
ten s ňou, veru, pliagu mal.
Pani Eva, prvá žena,
maškrtná jak kočička,
na jabĺčka, roztúžená,
hodí bystré očičká.
„Pozri, pozri, Adam drahý,
pekné, dobré, sladké sa!
Požitok báječný, blahý…
To je chuť! Ó, nebesá!
Tu máš. Ochuť! Nechceš, vari?“ —
Adam zdolať nemôže…
Jaké pošly z toho dary
na nás, vieme, môj Bože! —
Ó, vy ženy, ženy, ženy,
ó, vy ženy, však ste zlé!

Dievča kvietok, žabka mladá,
z ústavu vystúpila,
svieži vzduch by dýchať rada,
na prechádzku chodila.
Bystrá vždy jak veverička,
očká hádže sem i tam,
A študentom horia líčka:
„To je dievča samý plam!“
Poklony, lásky pohľady
navzájom sa striedajú.
Žiakom to v učení vadí,
dievča v mysli keď majú.
V budúcnosť si plány snujú:
„Nech som…, jak moja nie je.“
Professori piatky kujú.
Ona všetkých vysmeje,
Ó, vy ženy, atď.

S bálu celá v blaženosti
slečna príde k ránu až.
V duši nepokoj sa hostí,
v srdci cíti sladkú tiaž.
Jak by nie, veď pocítila,
že v ňom „on“, neznámy „on“,
čo sa s ním tak zabavila,
tancovala kotilion.
Celé noci o ňom sníva:
„Keby prišiel, Bože môj!
V ňom sa moje šťastie skrýva,
Ty nás, Bože, láskou spoj!“
Láska lásku kriesi, budí,
zatúžil a prišiel preds…
Z lásky zlosť sa v slečne budí,
preto že je „on“ len — švec.
Ó, vy ženy, atď.

Manželstvo je na zemi raj,
ale vieme z istoty,
že sa neraz — Bože nedaj!
tá slanička prekotí.
Žena skríkne: „Vidíš — beda —
tys príčinou tomu zlu“…
Jemu omluviť sa nedá,
držiac nad ním pantoflu.
A muž, chudák, trpí, znáša
ten manželstva ťažký kríž,
keď čo riekne, hneď je kaša
a zlosť stúpa výš a výš.
A čo nedonesie žene
na jazýčok úst slina,
to naisto zas dožene
čertom šitá testiná,
Ó, vy ženy, atď.

Žena muža pochovala,
poľutujte vdovičku! —
pred svetom už vyplakala
nejednu tú slzičku.
Pod čierny flór očká skrýva,
držiac na nich vždy ruku.
Bokom na iných sa díva
svodným očkom, ach, kuku…
Tam oficier, tam zas doktor,
tam advokát, tam pisár…
taká vdova, úbohý tvor,
o výdaji živý snár. —
Ešte muž studený neni,
v tichom hrobe čo tríma,
už sa jej žiaľ v radosť mení,
bo druhého v mysli má.
Ó, vy ženy, atď.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ferko Urbánek

— dramatik, prozaik, básnik, autor vyše 50 divadelných hier s ľudovýchovným a národnobuditeľským poslaním, ktoré dodnes hrajú predovšetkým ochotnícke divadlá Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.