Zlatý fond > Diela > Sólové výstupy pre pánov


E-mail (povinné):

Ferko Urbánek:
Sólové výstupy pre pánov

Dielo digitalizoval(i) Jozef Rácz, Viera Studeničová, Ivana Bezecná.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 105 čitateľov

Lastovičky

Mnohý zpomedzi ctených poslucháčov možno povie: „Čo tomu napadlo teraz v tomto čase o lastovičkách prednášať.“ Ráčte odpustiť lastovičky su moji miláčkovia, sú to neobyčajne milé, pekné vtáčatá, ktoré azda každý rád má.

Bože, jako túžobne čakáme dobu, v ktorej môžme prvú lastovičku zrieť. A keď ju uvidíme, srdce zaplesá radosťou, bo tuší, že je už báječné jaro na blízku. Lastovičky sú predzvestovateľmi jara, toho krásneho čarovného jara, v ktorom človek znova oživne. S jasom prichádzajú milé lastovičky k nám a svojím veselým švitorením rozveselujú prírodu.

A kto si dal prácu pozorovať ich život, našiel v ňom utešený príklad lásky, našiel v ňom krásny vzor rodinného života. Páčte len, ako si prítuľno na podstreší sedávajú v peknom párku on a ona, ako spolu lietavajú, ako spolu svoje úhľadné, ale prácné hniezdečko stavajú, svoje mládaťká bedlive opatrujú, ich lietať učia, a nevdojak zrodí sa vo vás túžba za takýmto sporiadaným životom v peknom párku — —

Takto nás obveselujú milé lastovičky cez celé leto. Veštia nám počasie, chytajú škodlivý hmyz a tak pracujú na našom blahobyte.

Zrazu začnú studenšie vetry duť, noci sú dlhšie, chladnejšie, a lastovenky cítiac, že sa jeseň blíži, sháňajú sa v kŕdle, obletujú najvyššie staviská v obci, lúčia sa s nami a odletujú na zimu do ďalekých teplých krajov, preč — ach, preč…

My žiaľno pozeráme za nimi a mysliac si v duchu, kto vie, čo bude, ako bude, až sa zasa lastovičky vrátia, že najdú mnohý div.

— — A je tomu skutočne tak. Neveríte? No, dokážem Vám to niekoľkými veršami:


Podzim je a lístie padá,
pustne zasa les i sad,
všade smutno a severák
opiera sa nám do vrát.
A tie milé lastovičky
ta-ta šly sniť jarný sen,
a než zasa zpät sa vrátia,
mnoho nastane tu zmien.
Štvanice už prestanú raz,
svornosť zkvitne z našich nív.
Až sa lastovičky vrátia,
no, tie uzrú pravý div.

Mladý Šlojmo obchod zriadil,
volá, vábi publikum,
keťasil a švindlom zbíjal,
kožky predával i rum.
V dome nóbl — elegantne,
tajne jedal slaninu,
z jara do kúpeľov poslal
ženu, celú rodinu —
Zrazu prišly rabovačky
a malý naň hrozný vliv — —
až sa lastovičky vrátia,
no, tie uzrú pravý div!

Ku frajtrovi vraví služka:
„Posaď, sa, miláčku, hľaď,
páni išli do divadla,
vrátia sa až v noci zpät.
Na večeru chystám im tu
výbornú teľaciu hruď — —
Tu máš, koštuj, môj Pepíčku,
je to delikátna chuť!“
Pepo zjedol z lásky všetko,
veď to nejedol jakživ.
Až sa lastovičky vrátia,
no, tie uzrú pravý div!

Pravý Don Juan, švihák v rokoch,
oženiť sa chcel by rád,
preto dal si do všech novín,
bombastický inserát.
Na to predsa chytil ženu,
mysliac, že má tisíce.
Po sobáši hneď však zbadal,
že sa zmýlil velice.
Na krku má starú babu,
nedostal s ňou ni päť slív.
Až sa lastovičky vrátia,
no, tie uzrú zvláštny div!

„Milujem ťa“, šeptal študent,
i privinul ju k sebe
a vášnive ju bozkával,
sľubujúc jej zem, nebe.
Však hľa, s rozmilou dievčinkou,
stala sa divná zmena.
Prv bývala ako ruža,
včuľ bledá je jak stena.
Premena vzduchu jej chýba,
vzduch má čarodejný vliv…
Až sa lastovičky vrátia,
no, tie uzrú pravý div.

On a ona sobrali sa
z anjelskej čistej lásky,
a blažene nadpriadali
manželstva sladké sväzky.
Zrazu sa im prekotila
tá nešťastná slanička
a na čerta sa zmenila
tá anjelská ženička.
Od tej doby zlostí, hriechu
každodenný bol príliv.
Až sa lastovičky vrátia,
no, tie uzrú pravý div.

Najnovšie, hľa, naše dámy
veľkú žiadosť podaly
stať sa chcejú doktorkami,
čo zaslúži pochvaly.
K tomu azda dočkáme sa,
na vojnu sa budú brať,
by mohly za generálky
v krátkosti postupovať.
Na takú armádu ženskú
každý bude žiadostiv.

To bude pekné, až spustí pán stotník: „Slečno, pozor! Dva kroky v pred! Stať! Pusu!“ (Škrábe sa radostne za uchom.) Ach, k takémuto regimentu by som aj ja rád! (Spamätá sa.) No — ale —


Až sa lastovičky vrátia,
no, tie uzrú pravý div.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Ferko Urbánek

— dramatik, prozaik, básnik, autor vyše 50 divadelných hier s ľudovýchovným a národnobuditeľským poslaním, ktoré dodnes hrajú predovšetkým ochotnícke divadlá Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.