Šlabikár nemocí

23. Aj zdravé telo potrebuje opatery, choré však ešte viac. Opatrovanie podporuje prírodu, aby sa zase navrátila do svojho starého poriadku.

24. Každý nemocný je obyčajne vysilený a slabý; nemôže si sám pomôcť. A čo by aj mohol, ťažko mu to padne a môže mu byť horšie, keď všetko sám musí konať. On potrebuje opatery.

25. Najlepšie je, keď všetku starosť i celú prácu okolo chorého prevezme na seba jeden. Kde ich je viacej, tu jeden druhého zmätie a zadržiava. „Komu jarmok čiapku kupuje, odíde holohlavý.“

26. Nemocný — zvlášte povážlivejšie — nenechá sa nikdy o samote.

27. Ešte horšie je, keď sa shromaždí okolo chorého so desať jazyčných báb, a dajú sa do zloveštiaceho rozhovoru, alebo do pretváraného plaču, alebo príde veselá kompánia piť, fajčiť a rozprávať.

28. Vysileného a slabého netreba nahovárať, aby sa „nepoddal, ale mužsky vzpieral“. Jemu je najľahšie a najlepšie v posteli. Nenie on preto ešte ťažko chorý, čo i nenie „na nohách“ a „zavalil sa do postele“.

29. Posteľ nemocného sa postaví do priestrannej, suchej a jasnej izby, ďalej od hrmotu, kriku a lomu. Kde je vlažno, zasmušilo a zádušlivo, tam nenie ani pre zdravých, tým menej pre chorých.

30. Každý chorý, bez rozdielu, potrebuje sviežeho, čistého vzduchu. Toto je pre život vždy najpotrebnejšie. Takto sa choroba ľahšie znáša i ľahšie premôže.

31. Preto je chyba a niekedy je zrovna nebezpečné zatvárať, zatiskávať vzduch pred nemocným.

32. Najlepšie je, keď v izbe nemocného jedno okno po celý deň je otvorené. Nemocný je dakde v zákutí.

33. I mimo tohoto treba častejšie otvárať dvere i okná, aby sa dobre prevetralo. Nemocný sa za ten čas lepšie prikryje, a nemôže prechladnúť, len ak by sa zcela nepozorovalo a chytil by ho silný, chladný prievan (cúg).

34. Ak niet príhodného miesta v dome, lepšie je, keď nemocného v lete opatríme vonku. Len mu musíme vyhľadať príhodné a tiché miesto.

35. Všetko, čo kazí vzduch; — všetko, čo práši, dymí, páchne, vonia, alebo smrdí treba vyniesť z izby nemocného.

36. Temjan a kahančok nepomáhajú, ale ešte kazia, podobne i druhé kädenia.

37. V izbe nemocného nesmie byť mnoho vecí a náradia, aby nezaplnily priestor.

38. Všetko, čo je okolo nemocného, nech je čisté a schystané. Akonáhle sa čo upotrebí a zanečistí, treba hneď odpratať. I ponúknuté jedlá netreba nechávať pri posteli.

39. V lete sa vyhľadáva chlad. Silná svetlosť sa mierni záclonami a obločnicami, múch a iného hydu nebude, jestli sa bude čistiť a dohliadať.

40. V zime kúrime, ale zcela mierne; nemocní na horúčku nesnesú horúčosť. Preto je nebezpečné takého nemocného umiestiť na kraj otvoreného ohnišťa, alebo k peci. Netreba ho ani pokrývať prílišne, obzvlášte nie hlavu.

41. Posteľ nemocného má byť riadna a čistá. Pokrývač nesmie byť ťažký a podduchna nesmie byť primäkká. V mäkkom sa nemocný uparí a zmľandravie.

42. Preto je lepšie, keď sa chorý nezakrýva perinami (duchnami), kožuchmi; ani v perí nech neleží. Kde niet matracov, alebo vlnených presteradiel, dá sa pod neho slamník.

43. Posteľ chorého nesmie stáť pozdĺž chladného, vlažného múru, ani na prievane. Najlepšie je, keď je prístupná so všetkých strán.

44. Nenie dobre pre chorého ležať na slame. Ťažšie ho je i obslúžiť, a nájdu sa aj iné nepríležitosti.

45. Pri nemocnom nesmie nikto ležať. Nech má osobitnú posteľ, a čo by bolo i najmenšie dieťa.

46. Aj to je zle i pre nemocného i pre zdravých ak mnohí s ním nocujú.

47. Ťažko chorý sa chráni i pred sviecou. Kde musí celú noc horeť, treba bedliť, aby lampôčka, alebo kahančok nedymily a nesmrdely.

48. Izba nemocného sa každý deň čistí a riadi, posteľ ustele a pretrasie. Kým sa toto robí, treba pozorovať, aby chorý neprechladol, zvlášte ak je uznojený (upotený).

49. Posteľ sa popraví, keď je chorý najodpočinutejší a najživší.

50. Na nemocnom všetko má byť čisté. Keď sa dačo zamočí, alebo pošpiní, musí sa zameniť. Len treba bedliť, aby košele neboly vlhké, alebo pristudené. V zime sa majú trošku i prihriať.

51. Prestieradlo (plachta) zamieňa sa najľahšie takto: čisté zmotaj so dvoch koncov ako plátno do dvoch trúb, aby sa v polovici sišly. To, čo je pod chorým, zmotá sa do polovice (pod jeho nohami) a na jej miesto sa položí to čisté, schystané. V okamihu zdvihne dakto chorého, a ty rychle vytiahneš z pod neho špinavé a podložíš čisté prestieradlo.

52. Aj to zavadzia nemocnému, ak ho dačo dre, sťahuje, alebo tlačí. Keď sa popráva i preoblieka, treba pozorovať, aby nemal v posteli omrvinky chleba, hrče, rancov alebo hrubších záhybov a švíkov. Vysilení, chudí nemocní ľahko dostanú mozole, ktoré sa prepučia, a na tie rany potom dlho trpia.

53. Krem tohoto treba dozerať i na čistotu tela nemocného. Nemocný sa má každý deň umývať a česať. Telo sa mu umyje tu i tu hubkou (špongiou), alebo namočeným obrusom, a potom sa utre suchým.

54. Čistý a posilnený chorý je hneď veselší a pokojnejší. Takýto i zaspí ľahšie, a spánok j nemocnému viac hodný, než zdravému. „Bodaj bys’ oka zažmúriť nemohol, keď budeš chorý,“ vraví sa, keď dakoho preklínajú.

55. Ak nemocného trýzni smäd — a to je obyčajne pri chorých na horúčku — najlepšie je, keď sa im dáva po troche sviežej, chladnej a čistej vody, alebo šťavy z daktorého zralého ovocia, na príklad z citrónu. Tá ho hneď občerství a rozveselí.

56. Niektorí sa boja vody a trápia chudáka nemocného smädom, a to nenie nijak dobre. Niet ani jednej nemoci, v ktorej by sa nesmelo podať vody.

57. Iné je, keď nemocný žiada si kyslého mlieka, srvátky, kávy, vína, medoviny, alebo páleného. Všetky tieto nápoje majú svoju mimoriadnu silu. V niektorých chorobách mohlo by to účinkovať naopak, ba — ľahko — i nebezpečne.

58. I na dary druhých musíme bedliť. My si obyčajne myslíme, že nemocný nevyzdravie, ak nejie ako zdravý, a v tomto bludnom smýšľaní preháňame. Núkame ho i tým, čo nenie preňho a dávame mu, čokoľvek „srdce zapýta“. So všetkých strán prinášajú mu k zjedeniu, a odišli by sme na konec sveta, len aby sme našli, čo sa chorému „zažiadalo“.

59. Ťažšie nemocní — obzvlášte na horúčku — obyčajne si ani nepýtajú jesť a slabo i trovia. Ich netreba siliť, aby do seba pchali, lebo takto len chorobu chovajú.

60. Čokoľvek sa nemocnému ponúka, nech je chutné a ľahké, ale predsa záživné. Polievka mäsová, zo zrelého hrachu dobre uvarená a precedená, sladké mlieko s maľučkými drobty atď., toto sú najpríhodnejšie pokrmy pre ťažko chorého.

61. Ťažké; silno korenisté a premastené jedlá nie sú pre ťažko chorého. Najškodlivejšie je miesené cesto, n. pr. rejteš (štrúdľa), halušky, trhance, pirohy a pagáčky.

62. Kŕmenie nemocného nech je vymerané. Lepšie je dávať mu častejšie a po menej.

63. I na to treba pozorovať, aby každé jedlo bolo dobre zhotovené, chutne a čisto podané. Chorému netreba veľa, a hneď sa mu zhnusí.

64. Nemocného blaží a posilňuje veselá tvár, milé a veselé slovo, a najviacej keď vidí, že je opatrovaný z dobrej vôle a srdečne.

65. Ťažko je s chorým, ktorý nenie pri sebe, ale blúzni, chce vstať a utekať. K opatrovaniu takého málo je jedna osoba, a i dve treba častejšie zamieňať.

66. Obtížno je i dvíhať a prenášať chorého, obzvlášte nevedomému. Najľahšie je takto: nahni sa nad chorým s pravej strany, strč pravú ruku pod jeho bedrá a ľavú pod pazuchu, a potom riekni mu, aby ťa objal a nohy aby opustil. Keď je všetko toto hotové, vzpriam sa, ako len najväčšmi môžeš, aby ti ťarcha nezostala na rukách; takto ho zdvihni a prenes.

67. Ak je nemocný ťažký, potrební sú dvaja. Jeden si zastane s jednej a druhý s druhej strany chorého. Jeden ho chytí oboma rukama pod pazuchami a druhý tak isto pod bedrami a v jednom okamihu ho zdvihnú a prenesú.

68. Kde sú traja, jeden ho chytí pod pazuchami, druhý pod bedrami a tretí za nohy.

69. Čokoľvek sa robí okolo nemocného, treba činiť rozvažite, ale rýchle; premyslene, ale rozhodne. Nesmie sa nič zabudnúť, prehliadnuť, alebo práve zanedbať.

70. Bez rozumného opatrovania a ošetrovania nehodno ani liečiť. Samotný liek nemôže ničoho, ba kedy-tedy je zrovna otravou, ak nejde ruka v ruke s opaterou.

71. Pri ošetrovaní nemocného nesmie sa tedy ľutovať ani ustávania, ani času, ani výdavkov. Uzdravená hlava všetko to vynahradí a vyplatí.

72. Ku skutočne dobrému opatrovaniu požaduje sa milostivé, dobré srdce; tichá, blahá, trpezlivá, ale predsa veselá a živá povaha; vytrvalosť; bystré oko a bystrý um; dobrá pamäť a trochu zbehlosti. Kto nemá tieto vlastnosti, nikdy úplne dobre neošetrí.

73. Najlepšou ošetrovateľkou a krmiteľkou pri nemocnom je: rozumná, dobromyslná, silná a vrtká žena stredného veku.

74. Žena je nežnejšia, trpezlivejšia a vytrvalejšia od chlapa. Jej všetko lepšie sluší a ona sa vie vynájsť v oných tisícorakých drobných prácach okolo nemocného. Pravda je tedy, čo hovoria: „Ťažko chorému, ktorého žena neopatruje.“

Opatrujte nemocného. Ťažko je kajať sa cez celý život a priznať sa, že pre našu nedbanlivosť a krutosť vyhasnul život.