Šlabikár nemocí

283.„Nemoc prichodí klasom, odchodí vlasom,“ hovoríme o chorobe, a to je čistá pravda. Po ťažkej nemoci treba mnoho času, kým chorý spevnie a k bývalej sile príde.

284. Každá ťažšia nemoc nezachváti len jednu čiastku, ale celé telo. Vyciví, potroví, zoslabí ho, že ho je ťažko poznať.

285. Sú choroby, ktoré zanechávajú za sebou následky. Nemocný ovšem prebolel, avšak nie ešte všetky premeny. Pravda, požiar je zahasený, ale pod popolom kde-tu niektorá iskra môže sa zase vzňať, ak sa nebedlí.

286. Preto takého vychrámaného nesmieme z péče pustiť, ale dávame pozor naňho, kým zcela nevyzdravie.

287. Z počiatku je najlepšia opatera: Nemocný sa opatruje tak, ako keď bol najťažšie chorý.

288. Keď už neleží stále, ale kedy-tedy vstane, treba ho v tom mierniť. V prvé dni je dostatočné, keď je dve-tri hodiny hore.

289. Ani s pokrmom netreba sa prenáhliť. Ak je hladný, môže sa mu dávať i silnejšia strava, ale len mierne.

290. Časté a malé dávky (porcie) polievky, mäsa, na mäkko uvarených vajec, mliekom zalievané jedlá, sú najprimeranejšie pokrmy.

291. Bľadému, vycivenému a slabému dáva sa po troche vína. Najlepšie je staré, čierne.

292. Nemiernosť v jedení a pití zaškodí obzvlášte tým, ktorí trpeli na žalúdok, alebo na črevá, na pr. od zimnice, alebo červienky.

293. Keď sa nemocný trochu vzmohol, môže aj von vychádzať. Pred týmto sa nemusíme tak obávať, ako sa zvykneme.

294. Nemocný oslabol a v posteli znežnel. Keď prvý raz vyjde, všetko cíti, všetko ho uráža. Husia koža sa mu sbiera, čo aj neni zima. Najlepšie je teda z počiatku ho dobre obliecť — obzvlášte nohy.

295. Keď vyjde, treba pozorovať, aby neodišiel, kde je vlažno, zádušlivo, alebo smradľavo. Nech sa poprechodí, alebo presedí na čistom vzduchu alebo slnci, to ho hneď posilní.

296. Ak je vietor, dáždivé a vlhké počasie, lepšie je, keď zostane v izbe. Dobre oblečený môže aj na zimu, len nech je suchá.

297. Najprimeranejsie je, keď chorý vyjde okolo poludnia. Ranné a večerné prechádzky sú nie preňho, a čím nastane noc, má byť v posteli.

298. Keď trochu zosilnel, môže tu i tu odísť do niektorej veselej spoločnosti. Tu sa rozveselí a povyrazí.

299. Nemocný po chorobe najlepšie sa popraví, keď má nadostač čistého vzduchu, vyhladovie a dobre spí. Nech mu toto bude najväčšou starosťou. Inej starosti ani nesmie mať.

300. Slabý človek sa nesmie ukonať. Nemocní sa posudzujú dľa bývalej svojej sily, a v tomto sa často klamú, preháňajú a potom sa vysilia. Pred týmto nech sa varujú, obzvlášte ktorí trpeli na prsné choroby.

301. Preto je dobre, aby nemocný po chorobe nechytil sa hneď do svojich bývalých prác a starostí, ale aby si dlhší čas odpočíval. Lepšie je i viac počkať, než znovu do choroby upadnúť. „Všetkého bude, len nás nebude.“

302. Ak sa nemocný dlho nepopráva, ale je vždy jednako, alebo ešte horšie a často postonáva, treba zase lekára pohľadať.

303. Aj to je dobre, keď nemocný môže ísť dakam po chorobe na návštevu, alebo na cestu. Premena vzduchu a celého okolia obnoví v ňom upadlú silu. Rozumie sa, že na dlhšiu cestu môže ísť len mocnejší, k sebe prichádzajúci (rekonvalescent).

304.„Kto sa na horúcom popálil, i na studené dúcha.“ Kto vie, od čoho ochorel, nech si to dobre zapamätá a nech sa toho chráni. Ak je dieťa, nech na to pamätajú rodičia a domáci.