ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Zlatoskvúca slnka žiara
Už nad Slovenskom vychodí,
V jej blesku sa zas nový deň
Po temnistej noci rodí:
Zo spánku vstáva každý tvor,
Včelka, mravec k práci beží,
Aj človeka robí rezkým
Ten raňajší vánok svieži.

Dnes je deň prvého mája,
Oj, jak plesá srdce moje!
Kadiaľ oko pozre, — vidí
Všeljaké života zdroje:
Tá krásna Božia príroda
Predstavuje tisíc skvostov,
Všetko v kvete, všade plno
Nových, bujných letorostov.

Keď na tú Božiu prírodu
Poopre sa moje oko,
Zadúmem sa v mojej mysli,
Ach zadúmem sa hlboko:
Pre koho to Pán Boh stvoril?
Pre koho to rastie všetko?
Ó človeče, pre teba to,
Ty si Jeho milé dietko.

Oj, krásny je ten Boží svet!
Prečo nie sú krásni ľudia?
A jeden proti druhému
Prečo tú nenávisť budia?
Prečo-že sú tie protivy
Tak veliké, tak rozličné?
Prečo zbúry a rozbroje
Ešte sú vždy ustavičné?

Ó človeče, pozri okom
Viery, lásky a nádeje
Dnes, v deň prvého to mája,
Čo sa vôkol teba deje?
Všetko rastie, všetko kvitne,
Každý záhon je zelený,
Povrch zeme z vôle Božej
Úrodou je okrášlený.

Ó ľudia! na srdce ruku!
Rozbroj, rôznice a svady
Vytrhajte a vyplejte
Tam z ňadier vaších zahrady!
Nech dobrota, láska, svornosť
Na milom Slovensku vzkvetá,
Tak nám popraje Boh dožiť
Šťastného, blahého leta!

1920