ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ja som Slovák, obzrite ma,
od hlavy až po päty!
Moja mluva hany nemá,
cit k rodu mne je svätý!
A toto je moja pýcha,
moja hrdosť jediná,
reč moja je krásna, tichá,
ľúbezná slovenčina.
Ja som Slovák, prečo bych to
verejne nevyznával?
Prečo bych sa v slovách týchto
k Slovákom nepriznával?
Priznávam sa veru smelo
k slovenskému národu,
hrdo hore dvíham čelo
i za jeho svobodu.
Svobodu a právo reči,
to si vážim nad zlato,
taký človek sa mi prieči,
ktorý nehorlí za to!
Za slovenskú reč a národ
i vlastný život bych dal;
v tom zriem svojho šťastia zárod,
že som sa Slovákom stal.
Boly časy voľakedy
ťažké pre slovenskú reč,
išly na ňu všetky biedy,
i zo škôl ju hnali preč.
Vďaka Bohu, že tie časy
už na veky prestaly,
dnes, kto sa k národu hlási,
zasluhuje pochvaly.
Žijme sestry, žijme bratia,
národu slovenskému;
neprajníci už sa tratia,
ktorí škodili jemu,
zlaté slniečko svobody
Slovensko osvecuje;
daj nám, Bože, bratskej shody,
láska nech nás spojuje!

1924