SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Národné slovenské povedomie


Ja som Slovák, obzrite ma,
od hlavy až po päty!
Moja mluva hany nemá,
cit k rodu mne je svätý!
A toto je moja pýcha,
moja hrdosť jediná,
reč moja je krásna, tichá,
ľúbezná slovenčina.
     Ja som Slovák, prečo bych to
     verejne nevyznával?
     Prečo bych sa v slovách týchto
     k Slovákom nepriznával?
     Priznávam sa veru smelo
     k slovenskému národu,
     hrdo hore dvíham čelo
     i za jeho svobodu.
Svobodu a právo reči,
to si vážim nad zlato,
taký človek sa mi prieči,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
ktorý nehorlí za to!
Za slovenskú reč a národ
i vlastný život bych dal;
v tom zriem svojho šťastia zárod,
že som sa Slovákom stal.
     Boly časy voľakedy
     ťažké pre slovenskú reč,
     išly na ňu všetky biedy,
     i zo škôl ju hnali preč.
     Vďaka Bohu, že tie časy
     už na veky prestaly,
     dnes, kto sa k národu hlási,
     zasluhuje pochvaly.
Žijme sestry, žijme bratia,
národu slovenskému;
neprajníci už sa tratia,
ktorí škodili jemu,
zlaté slniečko svobody
Slovensko osvecuje;
daj nám, Bože, bratskej shody,
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
láska nech nás spojuje!

1924