SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Spievam…


Spievam — možno posledný raz,
ale spievam vrele
a v tom speve obsažené
je Slovensko celé.
To Slovensko, tá moje vlasť
od Tatier po Dunaj:
Milujže ju každý Slovák,
o jej blahu dumaj.
     Spievam — možno posledný raz,
     oj, mnoho som spieval,
     lásku k rodu slovenskému
     hojne som rozsieval.
     A ten môj slovenský národ
     k životu som budil,
     volal, kričal, v odrodilstve
     aby viac neblúdil.
Spievam — možno posledný raz,
spev môj láskou kypí;
ospieval som krásu Tatier,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
šum slovenskej lipy,
ospieval som rodu svojho
strasť i z mŕtvych vstanie,
lež nad nesvornosťou jeho
slza lícom kanie.
     Spievam — možno posledný raz,
     ľud môj, volám k tebe:
     Zanechaj roztržky, svady
     a dobre praj sebe!
     Vo svornosti, v pravej láske
     národu svojmu žij!
     Jednota, úprimnosť, shoda
     k šťastiu ti poslúži!

1925