SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Slovensko, vlasti naša!


Voľakedy boly časy
     Veľmi ťažké pre Slováka,
Ale sa už pominuly
     Budiž Bohu za to vďaka:
Že jak Slovák tvrdo robil —
     Ani nechcem pripomínať,
V pánštine a služebnosti
     Sily musel si napínať.

Pri tom poroba duševná
     Tiež bola pre neho desná,
V nej sa Slovák za tisíc liet
     Nemohol prebudiť zo sna:
Ba smrť odnárodnenia už
     Čo chvíľa ho zničiť mala,
Bo pre reč a mluvu jeho
     Jama vykopaná stála.

Len pochovať a pohrobiť
     Tú reč Slovákovi sladkú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Národ slovenský sa v ten čas
     Nachodil v hroznom úpadku:
Ale tieto bludné veky
     Zvrtla jedna šťastná chvíľa,
Národ slovenský z mŕtvych vstal
     A mluva jeho ožila.

Tú šťastnú chvíľu, Slováci,
     Napíšte si do pamäti
A každý Slovák nech ju dnes,
     Ako sa patrí, zasvätí!
Je to deň dvadsiatyôsmy
     Október — pamätný pre vlasť,
Keď sa písal rok po Kristu:
     Tisícdeväťstoosemnásť.

V tento deň sa stroskotaly
     Kráľov a cisárov tróny
A staly sa svobodnými
     Ľudu veľké miliony.
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Tak na rumoch starých štátov
     Svobodné obce povstaly
A v tom sme i my Slováci
     Tiež svoju vlasť obdržali.

Slovensko je tá naša vlasť,
     Tá naša milá otčina:
Od Tatier až po ten Dunaj
     Ozýva sa Slovenčina;
Čech a Slovák dvaja bratia
     V československej krajine:
Daj im šťastia, požehnania
     Svetovládny Hospodine!

1919