Zlatý fond > Diela > Čas tratí — čas platí


E-mail (povinné):

Martin Kukučín:
Čas tratí — čas platí

Dielo digitalizoval(i) Miriama Oravcová, Viera Studeničová, Alžbeta Malovcová, Dagmara Majdúchová, Silvia Harcsová, Zuzana Babjaková, Nina Dvorská, Miroslava Školníková, Zuzana Vodičková, Daniela Kubíková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 259 čitateľov



  • . . .
  • 3
  • 4
  • 5
  • . . .  spolu 7 kapitol
  • Zmenšiť
 

4

V dome plno ľudu. Starý Kusan sedí za stolom a pred sebou drží Tranoscius, predriekajúc ľudu, ktorý nábožne za ním spieva. Paľko šiel rovno do komory, za ním domáci gazda. Tu na doske ležala stará Machnatá, žltá ako vosk; ináče jej tvár veľmi sa nepremenila. Komora je vyčistená, predsa mŕtvola desný dojem urobila na príchodiacich. Paľko už mnoho ráz meral mŕtve telo, bolo mu teda už každodenným toto zamestnanie. No keď vstúpil v túto komoru, vyhŕkli mu bohaté slzy v tvár. Kusan mal od divu padnúť na zem, keď to videl. Nemohol príčinu tohto zjavu vyskúmať, preto len sa spýtal:

„Ale, pán majster, vám sa dnes čosi robí! Vo vašom dvore ste plakali, a zase tu.“

„Vidíte, ja som už nejedného odmeral, i do truhly vložil a zahlobil, no ani pri jednom mi to tak ťažko nepadlo, ako pri tejto stvore. Mala mne tým byť, čím je teraz vám. Keby som ja bol tým, čím ste vy, tak by som, možno, ja tu so suchým okom stál. No tie staré pletky, ako vy hovoríte, nechali vo mne stopy až dosiaľ a upamätúvajú ma na to, čím sa mi mala stať, a nestala. Ona je tomu nie vina. Ja i dosiaľ ju ctím, ba i milovať bych ju bol mohol, no teraz je darmo!“ a ukradomky si zas utrel slzu.

„Keby ste vedeli, s akým nepokojom šla ona z tohto sveta!“ nevedela sa premôcť a neozvať Žofka, počujúc tieto reči. „Pre vás, áno, pre vás!“

Na Paľka toto urobilo veľmi zlý dojem. Keď videl Žofku, akoby mu horúce železo cez srdce prešlo. I ona bola jednou z tých príčin, pre ktorú zdráhal sa prísť.

„Odpusťte mŕtvej,“ zvolala, utierajúc si zásterkou slzy.

„Na nej nebolo žiadnej viny; jej pokoj boží,“ riekol pohnutý Paľko.

Žofka, akoby v pozabudnutí, začala rozprávať:

„Moja mať, keď už mala umrieť, v náhlosti ma k sebe dala zavolať. Všetci museli vyjsť von, všetci, do nohy. Tu mi povie mať: Dievka moja, ja som zhrešila, skazila som budúcnosť a blaho statočného človeka, Paľka Zrebnického. On chodil, moja dievka, k tebe a chcel si ťa vziať, no jeho otec a mať nechceli to dopustiť. My by sme boli vďačne s tvojím otcom privolili, ale Ezechiel vynadal nám do žobrákov, že chceme ťa jeho synovi silou-mocou vtisnúť. Môj muž preto umienil si toto prekaziť, šiel do Zrebnických a tam sa uzniesli na tom, že vás rozlúčia. Ako? To nám materiam ponechali urobiť. Ty s Paľkom si sa zišla v žrielach ostatný raz a tam ste si dali stužku a šatku. Tam ale vystriehol vás tvoj terajší muž Janko a videl všetko. Ten povedal mne a ja Tereze. Uzniesli sme sa na tom, že ja ti odoberiem stužku, čo ti Paľko dal, a v tvojom mene, akoby si to ty urobila, pošlem ju Paľkovi, že ho ty už nechceš, a iného ,hodnejšieho muža budeš mať. Paľko to uveril,‘ hovorila mi matka ďalej, ,lebo ho mať jeho doista proti tebe pobúrila, a tú šatku, čo si mu ty dala, poslal ti s odkazom, že ťa nechce na oči vidieť.‘ Toto mi hovorila matka,“ vravela Žofka.

„Ja som neodkazoval nič,“ ozval sa Paľko, meravo dívajúc sa na zem.

„Počujte, čo vám moja matka vzkazuje,“ pokračovala Žofka. ,Dievka moja, teší ma, že si so svojím mužom šťastná, ale na toho, na toho keď pozriem a vidím jeho opustenosť, že deviaty rok samotný sa trápi, žiadneho šťastia nepoznáva, ach, vtedy mi doľahnú centy na srdce. Povedz mu, aby pre pokoj duše mojej usiloval sa byť šťastným — s inou.‘ „To je, pán majster, čo som vám zdeliť mala. Pozrite túto, už onemelú síce, a predsa tak zrejme hovoriacu tvár: pozrite, pozrite: tu na nej napísaná je výmluvnejšia prosba, nežli bola tá, ktorú som vám predniesla ja.“

Paľko odišiel zmierený. Po veľkom boji duševnom zmierený je i so Žofkou a jej mužom. Sľúbil kvôli im, kvôli ich úplnému blahu, že bude si hľadať srdce, ktoré bude vstave rozumieť mu a oblažiť ho.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Martin Kukučín

— popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.