E-mail (povinné):

Jozef Gregor Tajovský:
Zaháľač

Dielo digitalizoval(i) Miriama Oravcová, Jozef Vrábeľ, Martina Jaroščáková, Veronika Ptačinová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 157 čitateľov


 

I.

Už nadišiel čas školských zápisov. V jelšavskom mlyne paholok ešte potme večer umýval múkou a prachom zapadnutý vozík. Ráno včas vstal a viac, ako inokedy kefoval kone, čo tieto nepríjemne šteklilo.

Anton Ražný, nízky, okrúhly, bradatý pán otec tiež nepokojne kefoval na sebe v čeľadnej podľa vtedajšej módy vyšnurované háby, nepokojne vydával rozkazy na celý deň a tuho fajčil z vyrezávanej veľkej drevienky.

Pani matka bola v druhej izbe zamestnaná Tonkom, ktorého od pár dní neprestávala poučovať, ako sa má chovať v škole, na ulici a ako bedliť na svoje zdravie.

Tonko sa hneval už na to, ale nič nevravel. Pred rovesníkmi, služobníctvom bol hrdý, že ide do školy: bude v meste, budú mu dvojiť, bude mať vždy nové háby — pán; ale väčší mu bol žiaľ za maminkou, záhradkou, rybačkou a hrdlo mu držal ako v kliešťach.

Na rozkaz pána otca a pri stálom upomínaní pani matky, aby ho neodreli, tovariš s kočišom, slúžkou a učňom vyniesli z izby veľký, nový, zelený kufor a vyložili ho na predok vozíka.

Dievka vyniesla ešte batoh perín, že sa to už do vozíka skoro nevmestilo.

Na kufor sadol kočiš, dnes tiež oprášený z múky, v čižmách a zástere. Kone už netrpezlive hrabaly.

Pani matke triasol sa čierny čepček od plaču, keď sa pchali otec so synom na širokom mlynskom dvore k batohu perín na sedadlo.

Dobre chované kone len ich tak vychytily, že pani matka až tak zhíkla.

Pán Ražný sa ani neobzrel, Tonko sa od plaču nevládal a tak darmo pani matka volala, či má Tonko ručníček vo vrecku. Videla totiž, že si hánkami oči vytiera. Vozík bol už vybehol na tvrdú cestu, zahrčal a pán otec hodil iba rukou, že čo už tam po tom, sbohom! Mrzela ho celá škola preto, že pani matka chce dať Tonka nielen vzdelať, ale vyučiť všetky školy, aby bol fiškálom, doktorom, kňazom a ktovie ešte čím, len aby sa do mlyna viac nikdy nevrátil.

Po ceste, keď sa Tonko vše len do plaču pustil, pán otec mu povedal, že sám pristal, aby teraz nefňukal. Alebo že ak sa mu páči, môžu sa vrátiť.

„A čože ti tam konečne bude? U tetky, v meste, s chlapci, páni profesori dobrí. Vieš, tí páni, čo sa boli v lete aj na kyslé mlieko stavili.“

Tonko sa zasmial, spomenúc si, že to boli milí páni, prihovárali sa mu, a keď mamka spomenula, že ho dajú k nim do školy na jeseň, sľubovali mu byť „kamarátmi“, ak sa bude dobre učiť.

Bolo to počiatkom sedemdesiatych rokov.

nasledujúca kapitola »



Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.