E-mail (povinné):

Jozef Gregor Tajovský:
Zaháľač

Dielo digitalizoval(i) Miriama Oravcová, Jozef Vrábeľ, Martina Jaroščáková, Veronika Ptačinová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 157 čitateľov


 

V.

Tonka v škole národne prebudili. To boly školy, nie ako teraz, kde učia hanbiť sa, nenávidieť materinskú reč![12] Bože, či takých škôl už nikdy nebudeme mať!? Doma vše citoval otcovi z novín politiku, maminke rozprávky a chýry, a obidvaja boli naň hrdí, že si ho dali natoľko vyučiť. Otec posmeľoval ho do boja za presvedčenie, pravdu a všeobecné dobro… ale maminka ho chladila. A keď otec vše z obecného výboru alebo z cirkevnej, z volebnej porady prišiel nahnevaný, zronený, hnevala sa aj ona.

„Pre druhých si zdraviu škodí, s niekým do nepríjemností príde.“

Otec len hodil rukou:

„Eh, baby, pre vás by všetko mohlo zahynúť, len nech máte do hrnca čo postaviť…“

Tonkovi sa otec páčil smelosťou, ale matku viac ľúbil a keď prišlo čo medzi mládežou do reči, vystatoval sa svojím otcom, ale sám takým byť, na to nepomyslel.

On ešte vždy mal vraj slabé pľúca, a preto mal zakázané spievať, kričať, dvíhať, nesmel hodinku pešo prejsť, nesmel sa hnevať, rozčuľovať, a iba maminka vedela, čo všetko doktor za tie roky, jej po vôli, Tonkovi zakazoval vždy s tým doložením: „ak chce žiť“.

A Tonko nikdy neproboval sily svoje. Nikdy! Ani duševne, ani telesne; ani rečou, ani päsťou. On nebol ešte ani z fígľov podvihol vrece zbožia, nejedol ťažšieho jedla, neurobil odvážnejšieho kroku.

Vrátiac sa domov, najviac ak veľkopansky dozeral a sa so služobníctvom vadil. Vyviezol sa do poľa, vyviezol sa do mesta. Na zábavy sedliacke sa mu vraj, ako remeselníkovi, ani nepatrilo, ani nešiel. Hoci prebudený Slovák, nemal lásky k ľudu. On bol „inakší“, „nepatrí sa mu“ húdla mať, keď ho otec posielal alebo volal. Trocha čítaval.

Pani matka starala sa už o nevestu. Lebo že bola chorľavá, bála sa nechať ho nezaopatreného. Šlo jej o poriadne, ak by bolo možné z mlynárskeho, učiteľského stavu dievča. Vybrala aj tri, ale Tonko sa pre vojenčinu ženiť ešte nemohol. Dievčatá sa povydávaly a maminka umrela, keď mal Tonko dvadsaťdva roky. Mladá, nemala iba štyridsaťštyri roky.


[12] Nie ako teraz, kde učia hanbiť sa, nenávidieť materinskú reč! Autor písal po vydaní povestného zákona Apponyiho, ktorý prikázal vyučovať všetko v maďarskej reči. Vtedajšia skutočnosť bola taká, ako ju vystihuje Tajovský.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.