E-mail (povinné):

Jozef Gregor Tajovský:
Zaháľač

Dielo digitalizoval(i) Miriama Oravcová, Jozef Vrábeľ, Martina Jaroščáková, Veronika Ptačinová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 157 čitateľov


 

III.

Anton Ražný mal na Hrone mlyn na tri kamene[10] a poľa zôkol-vôkol za štvrť Jelšavky, obce s dvanásťsto dušami.

Tonko nepodal sa na územčistého, zavalistého pána otca, ale na vysokú, chudú, stále na žalúdok nezdravistú pani matku. A tak potom — ako ona dávala sa odvážať každý mesiac do mesta k doktorovi, v lete do Teplíc — brávala so sebou aj malého Tonka, a či mu bolo niečo alebo nie, podľa svojich chorôb smýšľala aj Tonkovi a dala ho liečiť. Hlavne prechladnutia mali sa chrániť matka aj synček.

Tonko teda od včasnej jesene do pozdnej jari nevychodil z izby, iba ak sa vykradol. V auguste chlapča vtiahli do flanelových nohavičiek od päty až po krk a nestiahli ich s neho, až keď čerešne zrely. Chlapča,pravda, všetečné, vše sa len vykradlo na dvor, do záhrady, k vode a dostalo „kašlík“, „nátku“. Bývalo to trápenia, nariekania, preobliekania, liekov, odvarkov, ktoré Tonko nechcel užívať a od zlosti vše všetky hračky o zem potĺkol, mater, slúžku, učňa po tvári poškriabal, vykvákal za vlasy, za uši. Ale to sa každému kvôli „maminke“ muselo páčiť. Bolo vše dosť mrzutosti aj s otcom, ktorý by bol chcel chlapca „inak chovať“. Ale ak ho vzal do ruky, že ho potresce, už pani matku pochytily žalúdkové kŕče; ak sa ohlásil, už boly hnevy, slzy…

Tak už potom vychovávala ho výlučne matka. Otec nesmel sa s ním ani poihrať.

„Ty to nevieš jemne. Ty by si mu mohol zo žartu ublížiť,“ brávala mu ho mať.

Tak rástol synček do dvanásteho roku a narástol z neho tenký, bledý chlapec. Ale zdravý, len ufňukaný, rozmaznaný, zlostný. Poznáte také deti: „A ja to nechcem, a dajte mi to,“ a plačom alebo predstieraním choroby všetkého sa domôže.

Dotiaľ bol už vychodil aj dedinskú školu. Vlastne nevychodil, ale ho slúžka, učeň na chrbte vynosili. V škole mu pán učiteľ tiež voľkal, chránil ho pred ostatnými deťmi, sám ho vyprevádzal domov, oddávajúceho mamičke, vediac, že za to zle neobíde. A také priateľstvo cenil si aj pán otec, a okrem darov, pri dobrých večerách radievali sa, čo už teraz s chlapcom, keď má dvanásť rokov a na mlynárstvo je slabý.

„Veď by on tak robiť nemusel. Chvalabohu má dosť, a dozrieť bude si vládať,“ hovoril otec, ktorý by ho doma bol chcel mať. „Komuže to na starosť nechám?“

„Ale, otec, otec, ty ho len predsa chceš svojím remeslom so sveta sniesť. Ale potom stratíš aj mňa…“ nemohla od žiaľu pani matka.

Učiteľ chytil stranu pani matke, tvrdil však, že by sa chlapec dobre učil, „len keby bol mocnejší“, dokladal po každej reči.

Hoci chlapcovi nebolo nič, ale tak hovoriť vyžadovalo sa od každého, kto si chcel získať priazeň pani matky.


[10] Mlyn na tri kamene, to bol už dobre prosperujúci, väčší mlyn. Na slabej vode bývalý mlyny iba na jeden kameň. Boly to vodné mlyny.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.