E-mail (povinné):

Jozef Gregor Tajovský:
Zaháľač

Dielo digitalizoval(i) Miriama Oravcová, Jozef Vrábeľ, Martina Jaroščáková, Veronika Ptačinová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 157 čitateľov


 

II.

V jelšavskom mlyne ešte aj dnes nájdete po hradách, sypárňach, Sokolov, Orlov, Obzor, Hlásnika, Černokňažníka, Matičné Letopisy[1] a rôzne knihy; ale už bez pargamienov, a obrázky vystrihané.

To Tonkove deti.

Ale veď ho ešte len do škôl vedú a ja už jeho deti spomínam. Chcem len to povedať, že starý Ražný bol povedomým, osvedčeným Slovákom, a ako taký odoberal všetky časopisy a bol aj členom Matice.[2] Znal som ho už len ako starého pána, ale keď prišiel do ohňa, bol by nás aj troch prerečnil veršami Bottu, Chalúpku a iných. „Idú roky od sta do sta, zem cudzinou nám zarostá. Kto slovenskej pravde žije, pekelná ho krivda bije,“ žialil nad našimi krivdami. Vše v hneve rečnieval: „Mor ho! hoj, mor ho! detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu!“ Zpamäti znal celého Chalupku, celého „Jánošíka“ a citáty: „No príde i prísť musí ten veľký deň súdu — a za stôl zasadne pravda môjho ľudu!“ alebo: „Zákon len jeden u nich, jeden zákon vlčí: právo v putách — a pravda na hraniciach blčí“ boly mu sväté ako modlitba. Pri veselej príležitosti rozkazoval si hudcom: „Cic kozy, kozina! Ešte nám nebila posledná hodina“, alebo „Som vojak od rodu, kozáčka ma mala —“. Piesní národných toľko a takých znal, že my teraz o nich ani nechyrujeme. Keď sa oduševnil, spieval: „Slovák, Slovák, odkiaľs’ rodák?“ Keď sa zapálil ohňom rodolásky, zalialy ho slzy a zaspieval z revolúcie hurbanovskú: „Bije zvon svobody!“[3] a stískal päste, trhalo mu údmi, krivilo tvár, keď si spomenul na tie časy.

Hej, on sa mal kde a na čom oduševniť, nie ako my teraz, keď je tak mĺkvo, mŕtvo. Štyridsiateho ôsmeho roku bol tovarišom v jakubovskom mlyne a videl honvédov, cisárskych, slovenských dobrovoľníkov,[4] videl Rusov a videl aj to, ako jeho pána maďarské vojsko (honvédi) zajali a počul, ako ho potom na Šturci obesili, čižmy, háby s neho stiahli len preto, že ľúbili sa mu hurbanisti,[5] že ich boje, ciele pred kýmsi pochválil. — Roku šesťdesiateho prvého bol Ražný v Martine na Memorande, i na matičných shromaždeniach[6] bol dva razy na vozíku cez vrchy. Pani matku nechal v Tepliciach[7] v kúpeli a on, pojmúc potom aj Tonka, študenta, ponáhľal sa počúvať Moysesa a druhých.[8] Tej doby výtečníkov našich mnohých poznal aj osobne, najmä z Bystrice. Sládkovičovi bol on na pohrebe a predtým pár rokov na tom chýrečnom majálese v Tajove, kde biskupa Moysesa Slováci na rukách nosili.

Dnes vezie Tonka do Bystrice do škôl, aby mu z neho vychovali „dobrého Slováka, ako je jeho otec“, predstaví sa direktorovi Čulenovi,[9] myslí si po ceste. Chlapca tiež teší, že mu to budú, ako vlastní rodičia tí páni profesori. Niektorých už aj poznal, ako som to už spomenul, keď boli na prechádzke a vošli do mlyna na „kyslé mlieko“, on im však dal aj suchej klobásky, masla, oštiepka a čierneho ražného chleba, že „inšie nemá“, povedal im hrdo.


[1] Sokolov, Orlov, Obzor, Hlásnika, Černokňažníka, Matičné Letopisy. Dobšinského Sokol (1860 — 61) a po ňom Sokol Viliama Pauliny-Tótha (1862 — 69) boly slovenské zábavno-poučné časopisy. Orol (1870 — 8O) bol podobným časopisom ako Sokol. Obzorom sa rozumie časopis Daniela Licharda (1863 — 1882), slovenský hospodársky časopis na veľmi dobrej úrovni. Národný hlásnik, populárne slovenské noviny, smeru hospodársko-buditeľského, vychádzal v Martine od r. 1868 až do začiatku prvej svetovej vojny. Černokňažník bol slovenský humoristický časopis. Vychádzal najprv v r. 1860 — 63 a potom znova od r. 1876 za dlhé roky. Letopis starej Matice slovenskej vychádzal v r. 1864 — 1875 (dvanásť ročníkov). Bol to slovenský vedecký orgán. Kto predplácal tieto časopisy a noviny, na toho hľadela maďarská buržoázia ako na svojho nepriateľa, „pansláva“.

[2] Bol aj členom Matice, starej, založenej r. 1833 a zrušenej maďarskou vládou r. 1875.

[3] Hurbanovskú „Bije zvon svobody!“. Bola to populárna revolučná pieseň známeho buditeľa Jozefa Miloslava Hurbana, pochádzajúca z r. 1848.

[4] Videl honvédov, cisárskych, slovenských dobrovoľníkov. Honvédi (obrancovia vlasti) boli vojaci maďarskej revolučnej armády v r. 1848 — 49. Cisárski boli vojaci habsburskej monarchie, ktorí bojovali proti honvédom. Slovenskí dobrovoľníci boli dobrovoľníckym útvarom a bojovali spolu s cisárskymi.

[5] Že ľúbili sa mu hurbanisti, slovenskí dobrovoľníci, bojujúci pod politickým vedením Jozefa M. Hurbana.

[6] V Martine na Memorande, i na matičných shromaždeniach bol dva razy. Shromaždenie, na ktorom bolo prijaté Memorandum národa slovenského, vyjadrujúce vtedajšie slovenské politické požiadavky, bolo v dňoch 6. a 7. júna 1861 v Martine. Matičnými shromaždeniami sa rozumejú valné shromaždenia starej Matice slovenskej, ktoré bývaly shromaždišťom roduverných Slovákov.

[7] Pani matku nechal v Tepliciach, kúpeľnom mieste Štubnianskych, teraz Turčianskych Tepliciach.

[8] Počúvať Moysesa a druhých, Štefana Moysesa (1795 — 1869), kat. biskupa z Banskej Bystrice, prvého predsedu Matice slovenskej.

[9] Predstaví sa direktorovi Čulenovi, Martinovi Čulenovi (1823 — 1894), kat. kňazovi, vtedy riaditeľovi gymnázia v Banskej Bystrici, slovenskému buditeľovi.

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »



Jozef Gregor Tajovský

— slovenský prozaik, dramatik a básnik Viac o autorovi.

Pridajte svoj názor »



Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.