Pád Godunovcov
Autor: Jonáš Záborský
Digitalizátori: Viera Studeničová, Ivana Bezecná, Dorota Feketeová, Nina Dvorská
BORIS GODUNOV, cár
MÁRIA, jeho manželka
FEDOR, ich syn
KSENIA, ich dcéra
GRIŠKA OTREPIEV, samozvanec pod menom Dimitrija
MARFA, cárica-mníška, matka ubitého Dimitrija
JÓB, patriarcha moskovský
GRIGORIJ, SEMEN, IVAN GODUNOVCI, príbuzní Borisovi
DIMITRIJ ŠUJSKÝ, švagor cárov
EKATERINA, jeho manželka, sestra Márie[1]
VASILIJ MOSAĽSKÝ,[2]
PETER BASMANOV,[3]
VASILIJ GOLICIN,[4]
TATEV,[5]
BOROŠIN,
OGAREV; bojari ruskí
KORELA, hejtman kozákov
NIEBORSKÝ, vodca družiny poľskej
JAKUB MARŽERET, zeman francúzsky v službe ruskej
VALTER RÓZEN, zeman livonský, náčelník nemeckého pluku
NIKIFOR, LEONID; mnísi
REITLINGER, lekár a astrolog
SERGIJ MOLČANOV, potomný druhý samozvanec
ŠČEKIN, jurodivý
GLIEB, sedliak
TIMOVSKÁ, sedliačka[6]
Vyše týchto mešťania, vojaci a žilci ako osoby nemé.
(Dejište Moskva a Putivľ r. 1604 — 1605.)
[1] Ekaterina, manželka Dimitrija Šujského, vykreslená shodne s autorovým prameňom.
[2] Vasilij Mosaľský, mal takú úlohu, akú mu autor dáva.
[3] Peter Feodorovič Basmanov, zradil Fedora Godunova a prešiel s vojskom k samozvancovi. Zavinil, že samozvanec dal odsúdiť na smrť Vasilija Šujského, ktorému však potom — na svoju záhubu — dal milosť. Basmanov márne vystríhal svojho pána (Lžedimitrija I.) pred hotovým sprisahaním a zahynul s ním v paláci 16. mája 1606, lebo ho prebodol Tatiščev.
[4] Vasilij Vasiljevič Golicyn, po Borisovej smrti prestúpil k samozvancovi, ale potom bol z prvých účastníkov pri jeho svrhnutí. Za Lžedimitrija II. bol druhým vojvodcom vojska Šujského, ale r. 1608 pri prvej srážke sa dal zbabele na útek. Zúčastnil sa na svrhnutí Šujského a bol členom posolstva do Žigmundovho tábora pri Smolensku, kde ho s ostatnými ruskými poslami ponechali v zajatí.
[5] Tatev, Borošin, Ogarev, Korela, Nieborský sú vykreslení podľa autorovho prameňa.
[6] Nikifor a Leonid, mnísi, sedliak Glieb a sedliačka Timovská asi nie sú historické osoby. Sú to vedľajšie osoby, potrebné pre dej.