Pád Godunovcov

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň Spracovávam váš hlas... , tak ako už hlasovalo 178 čitateľov.

Autor: Jonáš Záborský

Digitalizátori: Viera Studeničová, Ivana Bezecná, Dorota Feketeová, Nina Dvorská

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Osoby

BORIS GODUNOV, cár

MÁRIA, jeho manželka

FEDOR, ich syn

KSENIA, ich dcéra

GRIŠKA OTREPIEV, samozvanec pod menom Dimitrija

MARFA, cárica-mníška, matka ubitého Dimitrija

JÓB, patriarcha moskovský

GRIGORIJ, SEMEN, IVAN GODUNOVCI, príbuzní Borisovi

DIMITRIJ ŠUJSKÝ, švagor cárov

EKATERINA, jeho manželka, sestra Márie[1]

VASILIJ MOSAĽSKÝ,[2]

PETER BASMANOV,[3]

VASILIJ GOLICIN,[4]

TATEV,[5]

BOROŠIN,

OGAREV; bojari ruskí

KORELA, hejtman kozákov

NIEBORSKÝ, vodca družiny poľskej

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

JAKUB MARŽERET, zeman francúzsky v službe ruskej

VALTER RÓZEN, zeman livonský, náčelník nemeckého pluku

NIKIFOR, LEONID; mnísi

REITLINGER, lekár a astrolog

SERGIJ MOLČANOV, potomný druhý samozvanec

ŠČEKIN, jurodivý

GLIEB, sedliak

TIMOVSKÁ, sedliačka[6]

Vyše týchto mešťania, vojaci a žilci ako osoby nemé.

(Dejište Moskva a Putivľ r. 1604 — 1605.)


[1] Ekaterina, manželka Dimitrija Šujského, vykreslená shodne s autorovým prameňom.

[2] Vasilij Mosaľský, mal takú úlohu, akú mu autor dáva.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[3] Peter Feodorovič Basmanov, zradil Fedora Godunova a prešiel s vojskom k samozvancovi. Zavinil, že samozvanec dal odsúdiť na smrť Vasilija Šujského, ktorému však potom — na svoju záhubu — dal milosť. Basmanov márne vystríhal svojho pána (Lžedimitrija I.) pred hotovým sprisahaním a zahynul s ním v paláci 16. mája 1606, lebo ho prebodol Tatiščev.

[4] Vasilij Vasiljevič Golicyn, po Borisovej smrti prestúpil k samozvancovi, ale potom bol z prvých účastníkov pri jeho svrhnutí. Za Lžedimitrija II. bol druhým vojvodcom vojska Šujského, ale r. 1608 pri prvej srážke sa dal zbabele na útek. Zúčastnil sa na svrhnutí Šujského a bol členom posolstva do Žigmundovho tábora pri Smolensku, kde ho s ostatnými ruskými poslami ponechali v zajatí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama

[5] Tatev, Borošin, Ogarev, Korela, Nieborský sú vykreslení podľa autorovho prameňa.

[6] Nikifor a Leonid, mnísi, sedliak Glieb a sedliačka Timovská asi nie sú historické osoby. Sú to vedľajšie osoby, potrebné pre dej.

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Dejstvo prvé