Zlatý fond SME vzniká v spolupráci s Ústavom slovenskej literatúry SAV
RSS výstup diel Zlatého fondu (Viac informácii)
Jonáš Záborský:
Pád Godunovcov
Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Ivana Bezecná, Dorota Feketeová, Nina Dvorská. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
| Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 120 | čitateľov |
BORIS GODUNOV, cár
MÁRIA, jeho manželka
FEDOR, ich syn
KSENIA, ich dcéra
GRIŠKA OTREPIEV, samozvanec pod menom Dimitrija
MARFA, cárica-mníška, matka ubitého Dimitrija
JÓB, patriarcha moskovský
GRIGORIJ, SEMEN, IVAN GODUNOVCI, príbuzní Borisovi
DIMITRIJ ŠUJSKÝ, švagor cárov
EKATERINA, jeho manželka, sestra Márie[1]
VASILIJ MOSAĽSKÝ,[2]
PETER BASMANOV,[3]
VASILIJ GOLICIN,[4]
TATEV,[5]
BOROŠIN,
OGAREV; bojari ruskí
KORELA, hejtman kozákov
NIEBORSKÝ, vodca družiny poľskej
JAKUB MARŽERET, zeman francúzsky v službe ruskej
VALTER RÓZEN, zeman livonský, náčelník nemeckého pluku
NIKIFOR, LEONID; mnísi
REITLINGER, lekár a astrolog
SERGIJ MOLČANOV, potomný druhý samozvanec
ŠČEKIN, jurodivý
GLIEB, sedliak
TIMOVSKÁ, sedliačka[6]
Vyše týchto mešťania, vojaci a žilci ako osoby nemé.
(Dejište Moskva a Putivľ r. 1604 — 1605.)
[1] Ekaterina, manželka Dimitrija Šujského, vykreslená shodne s autorovým prameňom.
[2] Vasilij Mosaľský, mal takú úlohu, akú mu autor dáva.
[3] Peter Feodorovič Basmanov, zradil Fedora Godunova a prešiel s vojskom k samozvancovi. Zavinil, že samozvanec dal odsúdiť na smrť Vasilija Šujského, ktorému však potom — na svoju záhubu — dal milosť. Basmanov márne vystríhal svojho pána (Lžedimitrija I.) pred hotovým sprisahaním a zahynul s ním v paláci 16. mája 1606, lebo ho prebodol Tatiščev.
[4] Vasilij Vasiljevič Golicyn, po Borisovej smrti prestúpil k samozvancovi, ale potom bol z prvých účastníkov pri jeho svrhnutí. Za Lžedimitrija II. bol druhým vojvodcom vojska Šujského, ale r. 1608 pri prvej srážke sa dal zbabele na útek. Zúčastnil sa na svrhnutí Šujského a bol členom posolstva do Žigmundovho tábora pri Smolensku, kde ho s ostatnými ruskými poslami ponechali v zajatí.
[5] Tatev, Borošin, Ogarev, Korela, Nieborský sú vykreslení podľa autorovho prameňa.
[6] Nikifor a Leonid, mnísi, sedliak Glieb a sedliačka Timovská asi nie sú historické osoby. Sú to vedľajšie osoby, potrebné pre dej.
Jonáš Záborský
— prozaik, dramatik, básnik. Podľa časti slovenskej literárnej vedy predstaviteľ racionalizmu osvietenského typu a klasicistickej estetiky, podľa iných romantický ironik. Viac o autorovi.
- 361 Bájky
- 243 O siedmich vojvodoch maďarských
- 237 Dva dni v Chujave
- 214 Faustiáda
- 200 Vlastný životopis
- 182 Panslavistický farár
- 179 Chruňo a Mandragora
- 156 Frndolína
- 150 Hlovík medzi vzbúreným ľudom
- 150 Mroč
- 130 Básnici
- 127 Dóža
- 126 Ubitie Dimitrija
- 120 Kulifaj
- 115 Jurát
- 114 Šofránkovci
- 113 Ocárenie Godunova
- 107 Ďorde Čierny
- 105 Alžbeta Báthoryčka
- 101 Mrzutá
- 101 Slovákom na rozlučnú
- 90 Borzajovci
- 90 Nálezca pokladu
- 88 Lžedimitrij v Poľsku
- 84 Bitka u Rozhanoviec
- 81 Kniha Džefr
- 81 Filozofický rozhovor o svete
- 81 Násmešné rozhovory
- 78 Najdúch
- 74 Žihadlice
- 71 Posledné dni Moravy
- 71 Bájky slovenské
- 71 Násmešné listy
- 70 Predmluva
- 69 Jánošíkova večera
- 68 Násmešné telegramy
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.
