Zlatý fond > Diela > Pád Godunovcov


E-mail (povinné):

Jonáš Záborský:
Pád Godunovcov

Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Ivana Bezecná, Dorota Feketeová, Nina Dvorská.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 108 čitateľov

Dejstvo štvrté

Javisko: záhrada v Putivli.[43] Hlboké úzadie predelené je nízkymi štachetami[44] s vrátkami. V popredí na jednom boku filagória, na druhom vrátka. Na príhodnom mieste stôl so sklenicami a pohármi.)

Výstup 1.

Nieborský, Mosaľský, Tatev a Borošin.

MOSAĽSKÝ:
Niet príčiny ešte ku zúfaniu.
Porazení sme, nie však zničení.
Sedľač modlí sa za Dimitrija
A kozáci úsrdstvujú[45] za nás.
Vrátia sa i litevské družiny,
Jestli sami sa neopustíme.
Podobní sme onej sani v bájach,
Ktorej keď sa jedna odtne hlava,
Tri iné jej pospolu narastú.
Zakrátko sa natoľko v Putivli
Zotavíme, že pôjdeme v strety
Neochotným Borisovým plukom.

NIEBORSKÝ:
Vy dúfate, Dimitrij však zúfa.
Tejto noci chce prchnúť do Litvy.

TATEV:
Prchnúť?

NIEBORSKÝ:
Všetko hotové na odchod.

BOROŠIN:
To nemožno, to by bola zrada.

NIEBORSKÝ:
Iďte v stajňu a presvedčíte sa.
Kôň sa kŕmi, noša prichystaná.

MOSAĽSKÝ:
Uvidíme. Ale — jestli je tak —

(Odíde s Tatevom a Borošinom.)

NIEBORSKÝ:
Naši ľudia všetkému príčinou.
Prišli sľubmi s veľkými, chvastúni,
Po prvom však nezdare, poď v nohy!
Chcú rozchytať moskovské poklady,
Však len keby ich veľmožné bruchá
Vovezené boly vo triumfe,
Bez preliatia i krvi i potu.
Ešte i ten otreštený Mníšek,
Ten tesť svojho koňušného, haha!
I on mykol čiapku v bok a prchol,
Náhle ruský strelný prach zapachol.

(V úzadí zjaví sa Nikifor, ale hneď zmizne.)

Čo ten mních tu? To muž podozrivý.
Badám dávno, že za čímsi chodí.
Prikráda sa. Postrežiem ho trochu.
(Odíde do filagórie.)

Výstup 2.

Nikifor, neskôr Leonid nezbadane.

NIKIFOR:
Príležitosť tu, a to výborná.
Víno, plné poháre na stole.
A mýlka sa pritom stať nemôže,
Bo Griška má svoj strieborný pokál.
(Vsype prášok do neho.)
Tu! Na zdravie, Griška. O tomto už
Môže človek žiť, pokiaľ neumrie.
(Chce odísť, Leonid mu príde voči.)

LEONID:
Čo tu robíš, brat?

NIKIFOR:
Nič. Chcel som vidieť,
Aké víno pije cár Dimitrij.

LEONID:
Môžeš ho i ochutnať. Tu, vypi.
(Ponúka mu strieborný pokál.)

NIKIFOR:
Piť z cárovho pokála nebudem.

LEONID:
Musíš.

NIKIFOR:
Toho nikdy neučiním.

LEONID:
(odložiac pokál).
Ó môj milý! Tys’ chcel odňať život
Dimitriju, sám však utratíš svoj.

NIKIFOR:
Pripraven som, jestli ma prezradíš.
Nesluší však tebe podporovať
Kacíra a zradcu pravoslávia
I otčiny.

LEONID:
Poslaný si z Moskvy.

NIKIFOR:
Netajím.

LEONID:
A čo máš prisľúbené?

NIKIFOR:
Biskupstvo.

LEONID:
Speš zaujať ho hneďky.

NIKIFOR:
Prídeš za mnou ty zaujať druhé.

LEONID:
Prídem. Iď. Niet viacej samozvanca.

NIKIFOR:
A ty kto?

LEONID:
Ten, jemuž kliate svoje
Meno Griška Otrepiev naviazal.
Som ako ten baran, na ktorého
Židia svoje skladávali hriechy.[46]
Naňho národ, na mňa však razstriga.
Iď zvestovať Borisovi pokoj.

NIKIFOR:
Napravíš velikú vinu svoju.
(Odíde.)

LEONID:
Vezmi ho čert. Je i tak na skoku.
S ním už nič. I toho bola škoda.
Zbeh akýsi, a tí vôkol neho
Cudzozemskí planí lúpežníci
A domáci ohavní zradcovia.
Retiazky im konopné na šije.
(Odíde.)

Výstup 3.

Nieborský.

NIEBORSKÝ:
Dopásol som. Náhoda to vzácna,
Keby ešte mohol dač brodiaga.
Mních ten nám vyčítal kapitolu,
Keby sám bol čo len o vlas lepším.
Ale oplan chce súdiť oplanov.
Tak to, kde niet pravdy a mravnosti.
Každý v duši pohŕda inými.
Jeden zámer nám, ale sme spolok
Vzájomného sa opovrhnutia.
Inu! Chcem byť aspoň vo zlom stály.
Ja nepridám ku podlosti chabosť.
Tu Moskáli. Idú s nosom dlhým.

Výstup 4.

Mosaľský, Tatev a Borošin k predošlému.

MOSAĽSKÝ:
Dobre si to vystriehol, Nieborský.
Tu i písmo, ktoré chcel zanechať.
Odberá sa, ďakuje za vernosť;
Pripovedá nám však skorý návrat.

TATEV:
Mohli by sme ho my potom čakať.
Ak prchne on, nikto v celom Rusku
Nepodvihne viac ruky za neho.

NIEBORSKÝ:
A v Poľsku tak málo ako v Rusku.
Zúfa každý a koniec všetkému.

BOROŠIN:
A my vtedy hriešni Kainovia.

MOSAĽSKÝ:
Vy ako vy, ale ja, ktorý som
Tak použil dôveru Borisa!
Poslal ma sem bdieť nad Saltykovým.
Ja som tohto poviazal a vydal
I jeho i pevnosť Dimitriju.

NIEBORSKÝ:
Sám Boris ťa splnomocnil na to.

TATEV:
Tak mu treba. Neverí nikomu.
Samé podlé vyzvedačstvo všade
A vzájemné šetrenie druh druha.

BOROŠIN:
Hnusná jeho od počiatku vláda;
Preto prchli sme ku Dimitriju.

MOSAĽSKÝ:
Naša už len vo tomto nádeja.
Siahneme ku krajnostiam v potrebe,
Donútime ho ku vytrvaniu.

TATEV:
Ide.

Výstup 5.

Griška Otrepiev k predošlým.

OTREPIEV:
(chopí pokál)
Pohár lásky, spolutovarišia!

MOSAĽSKÝ:
Na rozchodnú.

OTREPIEV:
Chcete ma opustiť?

MOSAĽSKÝ:
Nie my teba, lež ty opúšťaš nás.

OTREPIEV:
Ja? Kto vám to položil do hlavy?
(Odloží pokál.)

MOSAĽSKÝ:
Vieme všetko. Netaj. Tejto noci
Chceš byť v Litve.

OTREPIEV:
Kto to naklebetil?

MOSAĽSKÝ:
Priznávaš sa ku písmu tomuto?

OTREPIEV:
Ha! Kdes’ to vzal?

MOSAĽSKÝ:
Na tom nezáleží,
Lež že mieniš tajne nás opustiť.
Zato som ja oddal ti Putivľ?

TATEV:
To je mrzko, postydne od teba.
My sme všetkým žertvovali tebe:
Ty však len svoj chceš zachovať život,
Náš vydávaš k pomste Mongolovi.

BOROŠIN:
To chatrné, nízke obcovanie.

OTREPIEV:
Priznávam sa, že chcem odísť v Litvu,
Nie však preto, ako by som zúfal,
Ale nové sbierať tam družiny.
Položenie naše povážlivé.
Bez pomoci sa neudržíme.

BOROŠIN:
Ľud sa hrnie pod zástavy naše.

OTREPIEV:
Čo mám z toho hladového množstva?

TATEV:
Kde raz ľudia sú, tam bude všetko.

MOSAĽSKÝ:
Ak vykročíš ty zo gosudarstva,
Vyhladia nás tu ľahko do nohy.

TATEV:
Mienka teraz verejná za teba:
Potom proti tebe sa obráti.

NIEBORSKÝ:
Keď ty zúfaš, stratia úfnosť všetci,
A k nešťastným nespechajú ľudia.
Ak prídeš do Litvy ako úskok,[47]
Kto sa vtedy pripojí ku tebe?

MOSAĽSKÝ:
Teraz môžme zotaviť sa zase
Ako po bitke novogorodskej:
Potom všetko klesne bez nádeje.

OTREPIEV:
Bez pomoci poľskej niet víťazstva
A osobná prítomnosť najlepšia.
Preto nutno mi odísť do Litvy.
Myslel som to učiniť tajomne,
Pretože som predvídal váš odpor:
Teraz, keď už znáte cesty moje,
Lúčim zjavne sa na chvíľu s vami.
Zatvoríte sa tu vo Putivli,
Až ja s vojskom navrátim sa silným.

MOSAĽSKÝ:
Keď tak vravíš, musím i ja vravieť,
Čo zúfalstvo mi kladie na jazyk:
Prišleme ťa jatého Mongolu.

TATEV:
S nami ti buď zomrieť, buď zvíťaziť.

BOROŠIN:
Čo si počal, v tom vytrvať musíš.

(Štrngajú hrozive mečmi.)

OTREPIEV:
Nemyslel som, že by toľké hnutie
Medzi vami spôsobil môj odchod.

Výstup 6.

Korela k predošlým.

OTREPIEV:
Tu Korela hejtman. Kromy padly.

KORELA:
Padlo u Krôm k nohám tvojim vojsko.

OTREPIEV:
Aké vojsko?

KORELA:
Poslané Fedorom.

OTREPIEV:
Čo za Fedor?

KORELA:
Teda nič neviete.
Musím vám od počiatku povedať.
Boris vzal jed, berlu prevzal Fedor.
Tento pozval v dumu Mstislavského
A Šujského, ku vojsku však poslal
S plnou mocou Petra Basmanova.
Miláčkovi však tomuto, čo bol
Až k závisti obsypán milosťami,
Že zvíťazil pri Novogorode,
Sadlo čosi na nos. Dohodol sa
So Saltykom a Golicinými,
Razom svolá vojsko a objaví
Teba pravým Ivanovým synom
A zákonným v zemi ruskej cárom.

OTREPIEV:
Nuž a vojsko?

KORELA:
Prisvedčilo rečiam
Basmanovým s velikým jasotom,
Ač pred chvíľou prisahalo vernosť
Fedorovi v ruky Isidora,
Metropolitu novgorodského.[48]
Len malá časť prchla s Katyrevým,
Teľatevským a za Godunovým
Ivanom ku Moskve; lež i týchto
Hnali, bili, Godunova jali.

OTREPIEV:
To veci, ktoré len bdiaci boží
Prst nado mnou mohol uskutočniť.

MOSAĽSKÝ:
Boh pri pravde, práve, nevinnosti.

OTREPIEV:
Jemu vzdávam slušnú česť a chválu.
Keď ja útek obmýšľam postydný,
Tu hľa mi on, mimo spodievania,
K otcovskému klestí cestu trónu.

KORELA:
Tu Basmanov sám.

Výstup 7.

Basmanov a Ivan Godunov k predošlým.

BASMANOV:
Náčelníci u Krôm shromaždených
Vojsk, i všetko mužstvo, nado ktorým
Veliteľstvo mne sverené vrchné,
Ctia vo tebe Ivanovho syna,
Bijú čelom ti v osobe mojej.
(Klakne a dotkne sa čelom zeme, potom vstane.)
Poď, upotreb poddanskú ochotu
Na dobytie dedičného trónu.

OTREPIEV:
Milosť moja tebe predovšetkým
A všetkému vernému vojenstvu.
Použijem tú jeho oddanosť,
Povediem ho proti pochytivším
Sväté moje dedičstvo zlodejom.

BASMANOV:
Jedného z nich tu ti predstavujem.
Jatý vojskom v plen Ivan Godunov.

NIEBORSKÝ:
A ty prečo nebiješ, Ivane,
Zákonnému gosudaru čelom?

IVAN:
Zákonný gosudar sedí v Moskve.

OTREPIEV:
Nevieš, že tvoj život v ruke mojej?

IVAN:
A ty nevieš, že nie sú myšlienky
Ani moje, ani ničie v svete?
Prizri sa tým tvojím poklonníkom
A obadáš, ako preletuje
Cez ich prísne tváre chytrý úsmech.
Maj sa predo ľuďmi na pozore,
Ktorí ináč myslia, ináč vravia,
Prevodia hru ošemetnú s pravdou.

MOSAĽSKÝ:
A kto tu ľstec, ty potomok murzu?

TATEV:
Zastreliť ho, miešateľa jedov.

BOROŠIN:
On ubil s Borisom Dimitrija.

IVAN:
Teda ubil. Nuž podriekol si sa.
Hnev ti vyrval mimo vôle pravdu.

BOROŠIN:
Mal som rieknuť: chcel ho sniesť so sveta.

IVAN:
Nie si ešte majster vo pokrytstve.
To však príde, a za ním pokánie.

Výstup 8.

Dvaja vojaci k predošlým.

VOJAK 1.:
Pribudlo päťtisíc Záporožcov.

OTREPIEV:
Sláva chrabrým, hrdinským kozákom.

VOJAK 2.:
I sedliaci z komárnickej vlasti.
Žiadajú zbroj, by ti mohli slúžiť.

OTREPIEV:
Vyjdem ku nim. Tohoto odveďte
A dajte mu guľku v zradné čelo.

(Vojaci odvedú Godunova.)

Opustili nás poľskí priatelia;
Zato idú verní ruskí ľudia
Ku svojemu dedičnému cáru.
Dobre tak. Dajú si cára sami.

(Za stenami výstrel, Otrepiev chopí pokál.)

Leží. Na zdar našeho podniku.

(Chopia všetci poháre.)

VŠETCI:
Sláva cáru nášmu Dimitriju!

(Priťuknú poháre k Otrepievovmu, ale keď tento chce piť, lapí mu Nieborský ruku.)

NIEBORSKÝ:
Postoj! Nenes kalich tento k ústam.
Daj ho vypiť mníchovi.

OTREPIEV:
A prečo?

NIEBORSKÝ:
Len mu ho daj vypiť, ide práve.

Výstup 9.

Leonid k predošlým.

LEONID:
Právo tvoje k rosijskému trónu
Iste sväté, gosudar Dimitrij!
Lebo sám boh bojuje za teba.

OTREPIEV:
Na skorý náš, Griško Otrepieve,
Príchod v Moskvu.
(Podáva mu pokál.)

LEONID:
Som trochu nemocný.

OTREPIEV:
Práve preto. Pi, bude ti lepšie.

LEONID:
Nemožno mi ničoho požívať.

OTREPIEV:
Toto musíš.

LEONID:
Aspoň druhý pohár.
Zo cárskeho piť nezasluhujem.

OTREPIEV:
Z mojeho piť musíš, lebo ty môj
Najvernejší tovariš.

LEONID:
Ďakujem.
(Odpije trochu.)

OTREPIEV:
Pi až na dno.

LEONID:
Žiadaš ma usmrtiť?

OTREPIEV:
To tak málo ako ty mňa. Vypi!

(Leonid vypije.)

LEONID:
Dobre.

OTREPIEV:
Povedz teraz, koľko ti sľúbil ten
Moskovský za môj život otravač?

LEONID:
Daj už pokoj. Mám dosť.
(Odíde.)

OTREPIEV:
Ha, podliaku!
Slúžil si dvom pánom. Ten Godunov
Je nešťastný so svojimi jedmi.
Toho som už tretieho ulovil.

BASMANOV:
Sám pri sebe len dosiahol zámer.

OTREPIEV:
Dám podliaka spáliť a prach jeho
Hnusný zožrať sviniam s otrubami.

(Všetci odchádzajú; opona spadne.)



[43] Záhrada v Putivli, meste v niekdajšej Kurskej gubernii, na rieke Sejme.

[44] Úzadie predelené je nízkymi štachetami (východoslov.), latkovým plotom.

[45] Horlia.

[46] Som ako ten baran, na ktorého Židia svoje skladávali hriechy. O veľkom dni smierenia u Izraelských posielali na púšť barana (kozla), kňazom vylosovaného, na ktorého bol najprv veľkňaz vložením ruky preniesol hriechy ľudu. Barana vyháňali na púšť azázílovi (asi meno démona, bývajúceho na púšti).

[47] Utečenec.

[48] V ruky Isidora metropolitu novgorodského. Udaj shodný s historickým faktom.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.