Obrázky zo Slovenska
Autor: Ján Čaplovič
Digitalizátori: Michal Garaj, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Katarína Bendíková, Pavol Tóth, Michal Belička, Petra Pohrebovičová, Martin Ivanecký, Martina Jaroščáková, Silvia Harcsová, Lenka Zelenáková, Zuzana Babjaková, Daniela Kubíková
[7]Sotáci sú akýmsi medzičlánkom medzi Slovákmi, Rusínmi a Poliakmi. V dialekte, stavbe tela, zvykoch a spôsobe života majú však niektoré zvláštnosti. Bývajú v sedemdesiatich piatich obciach takzvanej továrňanskej oblasti. Meno Sotáci treba pokladať za prezývku. Dostali ju podľa slovka „so“ (česky co), ktoré často opakujú, a celá oblasť dostala meno „sotakeria[8]“.
Skoro všetci sú svetlovlasí; nájsť medzi nimi čiernovlasého je veľká zriedkavosť. Najviac je ich rímskych, menej gréckych katolíkov, niekoľkí sú aj evanjelici. Neradi sa delia a hospodária najradšej vo veľkých, nerozdelených rodinách. Preto aj ich život v rodine je patriarchálny. V niektorých domoch býva spolu aj tridsať ľudí. Prácu medzi nimi rozdeľuje otec; jeden syn pracuje na poli, druhý ide za obchodom, tretí furmančí. Aj ženy sú pod gazdovým dozorom. On určí spomedzi nich jednu za gazdinú a tá má potom na starosti aj výrobu plátna. Musí sa starať o to, aby ho bolo dosť nielen na obliekanie rodiny, ale aby sa mohli aj predať a výťažok musí stačiť aspoň na celoročnú spotrebu soli. Gazda sa stará aj o to, aby bola v dome dobrá pohoda. Všetci musia poslúchať jeho príkazy a vážiť si jeho nariadenia, aj keby bol najmladší spomedzi nich.
Pokiaľ im to neúrodná pôda dovolí, obrábajú usilovne svoje polia a hnoja ich košarovaním. Každú jar kupujú v Marmarošskej župe, v Sedmohradsku, v Bukovine a Moldave ovce. Cez leto ich pasú a na jeseň ich predávajú do Hanušoviec, ale aj do Čiech, na Moravu a do Sliezska. Mnohí z nich zarobia najviac na furmančení, ktoré majstrovsky ovládajú a kvôli čomu chovajú výlučne kone. Chodia s vínom a všelijakým iným tovarom do Poľska, Ruska, Pruska, Sliezska, na Moravu, do Čiech a Rakúska. Mnohí z nich nie sú po celý rok doma, lebo z miesta, na ktoré sa pôvodne vybrali, poberú sa zasa ďalej.
Muži nechodia nikdy oblečení len v gatiach ako Maďari a Slováci, ale majú ešte jedny vrchné nohavice z dvojitého plátna. Kysnutý chlieb jedia zriedkakedy, postačí im denne čerstvo upečený nekysnutý chlieb.
Sobáše s Rusínmi alebo Slovákmi uzatvárajú veľmi ťažko. Čisto sotácke manželstvá sú zato veľmi plodné. Niekto správne poznamenal, že sa množia ako zemiaky. Keď je trochu lepšie počasie, z každého domu povyliezajú kŕdle drobizgu.
Svoju reč majú veľmi radi a bedlia, aby sa nezanešvárila cudzími slovami.
[7] O Sotákoch — prevzaté z článku Ethnographische Miscellen von Ungarn, Hesperus 120, zv. 27, č. 20, 23.
[8] sotakeria — na etnografickej mape Uhorska, ktorá je pripojená ku Gemälde v. Ungern, lokalizuje Čaplovič „sotakeriu“ severovýchodne od Prešova; ide o oblasť približne medzi Hanušovcami nad Topľou na západe a Sninou na východe. Severná hranica je nad Stropkovom, južná sa tiahne pod Humenným. Tovarné — obec vo Vranovskom okrese.