ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[9]V mestách a dedinách, kde Židia bývajú, majú svoje židovské ulice, mimo ktorých nesmú mať domy. Na týchto miestach sú nápadné vysoké tyče, hore zviazané špagátom, ktorý prechádza šikmo cez cestu. To znamená, že dva domy, medzi ktorými prebieha špagát, sú v spojení. Keď ich spustia, nesmú Židia pri vyjdení z domu niesť so sebou ani tabatierku alebo vreckovku. Tento zvyk má vraj svoje korene v Talmude.

Zeitteles: Tieto cez ulicu šikmo ťahané drúky predstavujú vlastne hraničné stĺpy a majú náboženskú funkciu. Sú určené na sabbat, aby sa tento deň slávil tak, ako je to predpísané. Aby sabbat Židia nerušili zvyčajným behaním, kupovaním a predávaním, rabíni im nariadili chodiť na prechádzky len na malé vzdialenosti a najpotrebnejšie veci môžu nosiť so sebou len v tomto vyznačenom priestore. Mimo vyznačených hraničných čiar musia vo sviatočné dni aj tabatierku aj vreckovku držať v ruke — a pokoj sabbatu sa takto zabezpečí. Teda aj to, čo vyzerá nezmyselné, má rozumný dôvod.

Odhliadnuc od zákazov, ani samotní uhorskí Židia sa nechcú prispôsobiť a nosiť národný kroj. Chodia najviac v čiernom a ich dlhé taláre, opasky, malý klobúk, krátke nohavice, topánky a pančuchy ich nápadne odlišujú od ostatných obyvateľov. Podľa Mojžiša (V, 22, C, 11. v.) nesmú nosiť šaty z ľanových nití, aby neprišli do styku s Egypťanmi. Kóšer látky kupujú v Turecku. Látku môžu zhotovovať len kresťania, ale aj to len pod židovským dozorom, aby sa do nej ani náhodou nedostal nijaký ľan.

*

Manželské zväzky Židia uzatvárajú zväčša v najranejšej mladosti. Najprv spravia svadobnú zmluvu, lebo od nej závisí budúce postavenie ženy. Aby zmluva bola právoplatná, potrební sú pri jej uzatváraní dvaja svedkovia. Keď je zmluva hotová, určí sa deň a miesto obradov.

Ženích sa odoberie na určené miesto oblečený v dlhej bielej (úmrtnej) košeli. Za ním nasleduje nevesta so zahalenou hlavou sprevádzaná svojimi príbuznými. Keď príde na určené miesto, trikrát ju vedú okolo ženícha a kantor trikrát zavolá: „Šťastie a požehnanie nech je s vami.“

Nato zoberie rabín do ruky pohár s vínom a ďakuje stvoriteľovi, že uzákonil rozmnožovanie ľudstva. Po modlitbe podá pohár svadobčanom, aby sa napili, a hneď prečíta svadobnú zmluvu. Potom ženích nastokne neveste na prst zlatý prsteň so slovami: „Odo dneška si mojou vyvolenou“.

Dvaja starci zoberú pohár, striedavo spievajú spevy radosti a odprevadia nový pár domov. Tým sa obrad končí.

*

Keď niekto umrie, položia mŕtvolu na dosku a umyjú ju. Potom mŕtvemu oblečú biele šaty, prikryjú ho plachtou a čiernym plátnom a vynesú von. Keď umrie žena, vyprevádzajú ju aj muži aj ženy; keď umrie muž, vyprevádzajú ho len muži. Jama vykopaná na hrob sa z bokov vyloží doskami, spodok ostane voľný. Mŕtvola sa spustí dolu, položí sa na chrbát, urobia nad ňou príklop a zahádžu zemou. Najbližší príbuzní — rodičia, manželia, bratia, sestry — musia na znak smútku sedieť osem dní na zemi, nesmú nič robiť a aj jedenie im donášajú z ostatných domov. Keď kvôli obchodom nechcú sami tak dlho sedieť, stáva sa, že z osemdňového smútku sa dajú vymeniť druhými, na to prinútenými ľuďmi.

Zeitteles hovorí, že najväčší smútok trvá len sedem dní; počas neho najbližší príbuzní sedia na nízkych laviciach oblečení do smútočného rúcha, dávajú najavo svoju bolesť a nedajú sa nikým zastupovať. Roztrhnutie šiat nad márami, na ktorých leží mŕtvola rodičov, pričom sú deti doslova prekliate, je zamerané na orientálne povahy, a nie na citlivých a neurotických ľudí, a máva preto aj škodlivé účinky.