ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[12]V Uhorsku jestvujú vedľa seba dva hlavné druhy poľnohospodárskej výroby: ázijský a európsky. Prvý spôsob je vlastný ozajstným Maďarom, ale je aj u národov, ktoré s nimi susedia a majú rovnaké pôdne podmienky. Druhý spôsob je bežný pri Slovákoch, Nemcoch, Chorvátoch, ale aj u časti Maďarov. Medzi ľudom sú bežné hlavne jeho nižšie stupne, a to najmä v oblasti Karpát, ale aj smerom na juh od nich. Vyšší stupeň racionálneho hospodárenia nachádzame na mnohých malých a veľkých panských hospodárstvach, kde preberajú všetko, čo sa v cudzine v tomto smere vynašlo. Nejestvuje vari taký poľnohospodársky stroj, ktorý by nebol známy v Uhorsku a ktorý, keď ho vyskúšajú a vyhovuje, by nepoužívali na svojich majetkoch.

Medzi slovenským ľudom panuje trojpoľné hospodárenie,^[13] obilniny sa uschovávajú v stodolách alebo sýpkach, obilie sa nevydupáva dobytkom, ale mláti sa cepami a dobytok sa pestuje sčasti ustajnený, a preto majú aj dostatok hnojiva.

Maďar má rád široké a rozľahlé polia; Nemcovi stačí menej, ale svoju pôdu obrába dôkladnejšie, starostlivejšie zbiera úrodu a hospodárne ju uskladňuje. Slovák je podľa okolností schopný hospodáriť tak i onak. Rumun najradšej pasie dobytok a Rusínovi by azda najlepšie vyhovovala rajská záhrada, v ktorej by mohol stále klčovať a vypaľovať lesy. Veľmi rád má žiaroviská, lebo tieto pozemky nemusí, aby ich zlepšil, hnojiť ani usilovne trikrát preorávať. Z nových žiarovísk, ktoré ešte nie sú vyčerpané, získa úrodu oveľa ľahšie.

Maďar pestuje pre seba pšenicu, pre ošípané kukuricu. Nemec raž a zemiaky, Slovák ovos, jačmeň a zemiaky. Rumuni a Rusíni kukuricu aj pre seba aj pre ošípané. Cigán nepestuje celkom nič a Žid sa len zďaleka prizerá a kupuje hotové výrobky.

Maďar obrába polia tak, aby mohol z úrody niečo aj predať, Slovák tak, aby mal chlieb aspoň pre seba, lebo podnebie mu nedovoľuje dopestovať zbožie aj na predaj. Nemec sa usiluje o oboje. Rusín dopestuje toľko, aby mal z čoho piť u Žida pálenku, Srb a Rumun toľko, aby nezomreli hladom.

Spôsob počítania snopov je v jednotlivých oblastiach rôzny. Vo Zvolenskej župe dávajú do takzvaného kríža trinásť snopov, v Beregu osemnásť, v Nitrianskej župe a v Rábe dvadsať, v Honte dvadsaťdva.

Najvýznamnejšie obilniny, ktoré sa v krajine pestujú,^[14] sú tieto:

1. Zimná a jarná pšenica. V najsevernejšej časti Beregu, Ungu, Zemplína, Šariša, Spiša a Oravy sa oziminy nepestujú vôbec, alebo len veľmi málo a aj to na okolí niektorých banských miest. Výnimkou je Smolník a Boca, kde je taký nedostatok obilia, že tam ani vrabca neuvidíte. Všade inde v Uhorsku sa pšenica pestuje bežne.

2. Zimná a jarná raž sa pestuje najmä v horských oblastiach, ale ani zďaleka nestačí tamojšej spotrebe. Tento nedostatok vyrovnáva dolná časť krajiny.

3. Jačmeň sa rodí hlavne v chladnejších oblastiach. Robia z neho slad na pivo a pálenku, čoho sa na Slovensku mnoho vypije. Z jačmeňa robia aj krúpy a melie sa na múku.

4. Ovos sa tiež pestuje vo veľkom, a to v hornatých častiach tak isto ako na úrodných nížinách. Na severe preto, lebo veria, že sa mu v zlej pôde dobre darí, na juhu ako krmovinu pre kone a dobytok.

5. Veľmi rozšírené je proso, ale len v teplejších oblastiach. Pohánku pestujú zasa v severných častiach krajiny.

6. Kukurica. Po Amerike, nevynímajúc ani Taliansko, nepestuje sa táto mimoriadna plodina hádam nikde tak často ako v Uhorsku. Nájdu sa aj takí Rumuni, Rusíni a Slovinci, ktorí ešte neochutnali obyčajný chlieb z obilia a Rusín pestuje kukuricu aj hore na severe, kde mu pre počasie len málokedy dozreje.

7. Ryža sa s veľkým úspechom pestovala už v 17. storočí, za tureckej nadvlády, a to na niekoľkých ostrovoch v Dunaji, pod prítokom Hrona. Po odchode Turkov jej pestovanie zaniklo. Za vlády Márie Terézie robil s jej pestovaním úspešné pokusy grécky kupec v Temešskej župe.

Krmoviny

Stále častejšie sa pestuje muhár (panicum germanicum), ďatelina a lucerna. Umelé pestovanie lúk sa zanedbáva, lebo je mnoho prirodzených a úrodných lúčnych plôch.

Zelenina

Najčastejšie sa pestuje kapusta, lebo kyslá kapusta s mäsom a masťou je obľúbeným jedlom v celom Uhorsku. Ostatné druhy kapusty pestujú hlavne Nemci. Mnoho je druhov repy a jej pestovanie je pomerne rozšírené. Biela repa sa zvykne nakrájať, dá sa vykvasiť a je sa varená namiesto kyslej kapusty. Aj kŕmna repa sa pestuje na mnohých miestach ako krmovina pre dobytok. V Prešove ju úspešne použil lekárnik Gertinger na výrobu cukru. V Turci je veľmi rozšírený jeden druh malej, sladkej repky.

S pestovaním zemiakov sa uhorský sever oboznámil cez Sliezsko a Halič, južnejšie oblasti od nemeckých kolonistov a vojakov, a to až v polovici predchádzajúceho storočia. Spočiatku ich sadili a jedli len Slovania a Nemci, Maďari ich považovali za vhodné len ako krmovinu pre ošípané. Po viacerých neúrodných rokoch sa aj oni presvedčili o ich užitočnosti a začali ich pestovať aj ako potravinu pre vlastnú potrebu.

Vo veľkom sa zemiaky pestujú najmä na Orave, v Liptove a na Spiši. Obyvatelia Oravy žijú bezmála len na zemiakoch a majú niekoľko vynikajúcich druhov. Takzvané biele, inak svinské zemiaky sa rozmnožujú s obdivuhodnou rýchlosťou a nie je zriedkavosť, že ich hľuza dosiahne velkosť detskej hlavy a váži pol druha až dva funty. V prostriedku je dutá a naplnená čistou vodou. Iný biely druh je „jakubka“, ktorá rastie tak rýchlo, že sa môže vyberať už na Jakuba, od čoho dostala aj meno. Najlepšia je červená „orauka“, ktorá sa najčastejšie používa ako jedlo pre ľudí. Také sú aj takzvané rožky, ktoré dostali meno tiež podľa tvaru.

Špargľa sa často pestuje v mnohých oblastiach, ako napríklad okolo Košíc, okolo Mezokeresztesu a vo veľmi mnohých vinohradoch. Vo veľkom sa pestujú aj uhorky a jedia sa s korením, octom, olejom, so smotanou alebo kysnuté a naložené v octe.

Cibuľu a cesnak pestujú Maďari a Slováci tiež vo veľkom tak isto, ako aj všetky ostatné záhradné rastliny.

Ovocinárstvo

Pestovanie ovocia je veľmi rozšírené, ale len v niektorých oblastiach. Darí sa tu väčšine európskych ovocných stromov, ktoré rastú čiastočne aj nadivoko, v lesoch. Samotní Maďari sú v tomto ohľade vari najchudobnejší. S výnimkou šľachty, ktorá zakladá veľké ovocné sady, najviac ovocia pestujú Slováci, Nemci, Chorváti a Slovinci. Najväčšie množstvo ovocia sa dopestuje na druhej strane Dunaja pri Rábe, Ruste a Günste, ktoré pod menom „rábske“ je významným obchodným artiklom. Ozajstnými zásobnicami ovocia sú Gemer, Trenčín, Zvolen, Hont a Novohrad, ako aj ostatné župy, ktoré ležia pod Karpatmi. V Gemeri založili viac ako pred tridsiatimi rokmi pomologický spolok (1796), ktorý mal roku 1808 67 činných členov. Jeho zásluhou sa župa, ale najmä údolie Jelšavy, zmenila na ovocinársky raj. Okrem toho sú ešte dva ovocinárske spolky. V takzvanom balockom dištrikte je už oddávna zvykom označovať medze na roliach nie kamením, ale stromami a polia niektorých obcí vyzerajú ako nejaká ovocná záhrada. Známe sú slivky, ktoré sa volajú bystrické, alebo aj uhorské. Stáva sa, že 6-8 takýchto sliviek stačí do jedného funta.

Kultúra čerešňových stromov je najvyššia v Gemerskej župe, ale aj inde v krajine sa čerešne pestujú dosť často. Jabloniam a hruškám sa darí všade. Sám som videl v Bratislave hrušku, ktorá vážila 42 lotov.^[15] Marhule a broskyne sa pestujú zvyčajne len vo vinohradoch, ale dobre sa im darí aj v ovocných záhradách. Celé gaštanové lesy môžeme nájsť v župe Rábskej, Sümeghskej, Szaladszkej, Eisenburskej, Baranyskej, Novohradskej a v Chorvátsku. V južných oblastiach dozrievajú aj figy a mandle — tieto vo všetkých vinohradoch spolu s mišpuľami (mespulus europeus).

Vinohrady

Rozličné druhy ušľachtilých vín dopestúvajú štyri národy: Maďari tokajské, Rumuni ménešské, Nemci rustské a Slovinci vynikajúce karlovické.

Podľa starého príslovia sú bratislavské vinohrady najväčšie, jurské najlepšie, pezinské najkrajšie a modranské najvýnosnejšie. To platí však len o Bratislavskej župe.

Vinohradníctvo je s výnimkou šiestich žúp všade viac-menej výnosné a rozšírené. Úroda je obrovská a je mnoho druhov viniča, medzi ktorými nájdeme aj veľmi kvalitné sorty, ale okrem najbližšieho okolia nie sú skoro vôbec známe. Pezinské a jurské vína sa stávajú časom veľmi kvalitné. Jurské samorodné je veľmi sladké, aromatické a príjemné.

Primerane k veľkej úrode vína môžeme nájsť aj niekoľko obrovských vínnych sudov. Trnavský obchodník s vínom Anton Walz, dal si roku 1822 zhotoviť v Pešti zatiaľ najväčší známy sud na víno, do ktorého sa vmestí 2110 a 1/4 okovov.^[16] Zhotovili ho zo slovinského duba a je dlhý 19 stôp a 6 cólov,^[17] vysoký 16 stôp a 11 cólov. Okutý je dvadsiatimi dvoma obručami, ktoré vážia 85 centov.^[18] Znútra nepodopierajú ho nijaké tyče a leží na šiestich železných podperách, ktoré siahajú až do polovice suda. Keď sud patrične vyparili vodou a vínnym liehom, dňa 19., 20. a 21. apríla 1824 ho v prítomnosti viacerých divákov napĺňali vínom. Pre sud, ktorý stál 30 500 zlatých, postavili celkom novú pivnicu v gotickom slohu.

Priemyselné plodiny

Podrobný popis uhorských priemyselných plodín podáva Lübeck^[19] v časopise Patriotisches Wochenblatt (1804, I, str. 209 n.). Preto sa na tomto mieste zmienime len o niektorých druhoch.

Konope a ľan. Konope pestujú najmä v južných, ale aj v severných župách, ako napríklad v Novohrade, vo Zvolene, v Honte, Šariši, Above, Zemplíne a podobne. Ľan sa pestuje hlavne na severe, ako na Spiši, Orave, v Liptove, Turci, kde tkajú obrovské množstvá jemného ľanového plátna a každý rok ho predávajú slovinským podomovým obchodníkom. Mnoho plátna tu vykupujú aj plátenníci z Oravy, Turca a Nitry, ktorí s ním kupčia po celej krajine, ba aj v zahraničí.

Barvienok (isatis tinctorica) rastie zväčša len nadivoko. Vo veľkom sa pestuje len v Tešedíkove v Bratislavskej župe. Rubia tinctorum^[20] rastie tiež len nadivoko. Úspešné pokusy s jej pestovaním robili v župe Biharskej (Gyakány), Baranyskej, Komárňanskej a Šarišskej. Aj Rhus cotinus^[21] a Rhamnus catharticus^[22] rastie nadivoko, zvyknú ho však aj pestovať.

Šafran pestujú v Tolnianskej, Biharskej, Nitrianskej a Trenčianskej župe, ale nie v dostatočnom množstve, a preto sa musí dovážať.

Chmeľ rastie divoko, ale pre pivovary sa pestuje na Spiši, vo Zvolene, na Orave, v Arade, Beregu. Žiadalo by sa rozšíriť jeho pestovanie, lebo aj túto plodinu treba dovážať.