ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Tak ako vo všetkých ostatných oblastiach života, odlišujú sa národy žijúce v Uhorsku aj spôsobom stravovania. Tak napríklad: Maďar žije na peknom pšeničnom chlebe, zväčša na mastnom mäse a víne. Slovák v horách je najčastejšie žitný, jačmenný, ba aj ovsený chlieb, mlieko, mliečne výrobky, zemiaky a pivo. Chorvát žije na prosnej kaši a víne, Rusín, Rumun, Srb na fazuli, kukurici a pálenke. Cigánom nič lepšie nechutí ako mäso z uhynutého dobytka. Žid žije, ak je to vôbec možné, ešte horšie, a to skoro na samej vode, pálenke a cibuli. Spišiaci, ako píše Huszty v časopise Ungarisches Magazin (I, str. 10), sa živia viac pľúcami a cez pokožku ako cez žalúdok.

Maďarovi chlieb nepochutí, keď peceň položený pred neho na stôl nie je veľký ako kopec, že ho ledva obsiahne. Slovenky pečú oveľa menšie chleby a ich pecne sú len miniatúrou maďarského chleba. Rusíni, Rumuni a Srbi sa uspokoja s natenko utľapkanými, každý deň čerstvo pečenými pagáčmi.

Keď je kresťan hladný, pochutí si aj na hebrejskej strave. Žid sa však nedotkne ničoho, čo pripravil kresťan, lebo to nie je kóšer, čiže dostatočne čisté.

V našich časoch sa všade, po celej krajine veľmi rozšírilo pestovanie zemiakov a ich jedenie, a to aj v takých oblastiach, kde ich len neradi prijímali. Bez nich by mnohé kraje boli v posledné časy zašli od hladu.

Národnejšie jedlo ako zemiaky sú uhorky, ktoré nakvasujú na kysnutom ceste. Podávajú sa k hovädziemu mäsu, ktoré sa v Uhorsku je všade, v Nemecku nikde. Uhorkový šalát so smotanou, taký vynikajúci a osviežujúci jedia len Slováci a lužickí Srbi. Konzumuje sa aj množstvo šalátu, a to samotného, s olejom a octom. Lužickí Srbi ho obaria horúcim octom a potom ho zalejú smotanou alebo dobrým kyslým mliekom.

Nie všetko, čo ľudia požívajú, je aj výživné. Chemici takto odopierajú cukru všetku výživnosť a rovnaký je aj ich postoj k všeobecne obľúbenej narkotickej travine, ku tabaku, ktorý ľudstvo v podobe dymu alebo prachu prostredníctvom dvoch orgánov s veľkou chuťou stále konzumuje bez toho, aby tým vyživovalo telo alebo ducha. Preto pripočítavam k strave aj tento artikel, a to aspoň ako požívatinu. Bez rozdielu stavu, národnej príslušnosti, veku a iných vlastností podliehajú ľudia v Uhorsku tejto smradľavej tráve. Fajčiace ženy sú zriedkavosťou, ale aj také sa už našli; vznešenejšie príslušníčky nežného pohlavia ju užívajú o to radšej v práškovom vydaní. Muži si poslúžia sub utraque. Ženy z ľudu, s výnimkou Cigánok nefajčia ani nešnupú, aspoň taký prípad nepoznám. Rímsko- a gréckokatolícki farári môžu tabak fajčiť aj šnupať; pravoslávni len šnupať.

Keďže fajčenie je v celej krajine veľmi obľúbené, zhotovuje sa k nemu aj veľké množstvo rekvizít, a to často vynikajúcej kvality. Z hlinených fajok najobľúbenejšie sú z Podrečian v Novohrade a z Malých Ozoroviec v Zemplíne. Oba druhy sa vo veľkom vyvážajú aj do zahraničia. Obľúbené sú aj fajky z Prihradzian v Gemeri a z Bonyhádu v Tolňanskej župe. V Rimavskej Sobote vyrobia ročne státisíce kusov kostených náustkov na fajky. Tunajší cech výrobcov sústruhovaných náustkov dostal štatút už roku 1721.