ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

^[11]Keďže sme už dosť hovorili o telesných vlastnostiach ľudu, treba sa zmieniť aj o jeho povahe a načrtnúť jeho duševné vlastnosti. Je to oveľa nevďačnejšia úloha, lebo duše nesedávajú maliarovi za model a naviac aj počet psychických variantov je oveľa väčší ako fyzických. Koľko žúp, miest, mestečiek a dedín, koľko národov, jazykov, náboženstiev, spôsobov získavania obživy a stravovania, toľko je aj viac alebo menej zreteľných nuansov v duševných schopnostiach, nadaní, spôsobe myslenia, temperamente a podobne. Opísať verne tieto rozličnosti nie je v silách jedného človeka, najmä keď v tejto oblasti nie je ešte skoro nič doteraz spracované. Preto aj všetky bežne známe charakteristiky pokladám skôr za produkt momentálnej nálady ako za výsledky hlbokomyseľných rozpráv, ktoré vznikli starostlivým pozorovaním jednotlivých charakterových vlastností.

*

Vo všeobecnosti aspoň niekoľko poznámok:

Maďari majú ohnivý temperament. Slováci sú oveľa chladnejší, ale ešte chladnejší sú Nemci. Za nimi nasledujú Rumuni, Srbi a nakoniec Rusíni. Úbohý Žid nemá ani trochu guráže a možno ho prázdnym mechom pohnať cez celé Karpaty.

Maďar zabúda na urážku pomerne dosť skoro, Nemec ťažko, Slovák a Rumun nikdy. Rusín sa ustavične hašterí, Žid sa večne súdi, ale keď jemu, alebo jeho súkmeňovcom hrozí pokuta, okamžite sa udobrí.

Maďar je hrdý, keď jazdí na koni, Slovák, keď môže aspoň trochu dôverne rokovať s veľkým pánom, Nemec, keď má v ruke richtársku palicu, Rumun, keď môže fechtovať s blýskavou valaškou. Rusín je pyšný, keď sa stane príslušníkom duchovného stavu, Žid, keď árenduje sedliaka a Cigán, keď má na sebe červené nohavice. O nemeckých dievčatách na Spiši je známe, že majú veľmi rady kvety.

Po veľkej pijatike sadne na Maďara zádumčivosť a je schopný obetovať aj vlastný život, Slovák začne rozumkovať, Nemec mnoho hovorí a je ťažkopádny, Rumun je tvrdohlavý a schopný sa do krvi pobiť, Rusín si potichu niečo hundre a je plný pomstivosti.

Keď chce Slovák alebo Maďar niekoho oklamať, chváli ho. Nemec mu v taký čas ponúkne svoje služby, Rumun priateľstvo, Rusín sa robí sprostý, Žid sľubuje modré z neba a Cigán robí žarty.

Pri hádkach Nemec kričí a vyhráža sa, Rusín zúri a pustí sa protivníkovi do vlasov, Slovák si pomáha päsťami a fackuje, Maďar sa bije do krvi. Cigáni si rozškriabu tváre, Rumun je v hádke schopný zabiť a Žid stále len čerta omáľa.

Keď Maďar prisahá, volá boha za svedka. Slovák a Nemec sa pri tejto príležitosti obracia na čerta. Maďar, Rumun a Srb má nespočetné množstvo nadávacích formuliek, Slovák zvoláva tisíc striel hrmených a Nemec stále len čerta omáľa.

Bez platenia (čiže krádežou) si Maďar najradšej zaobstará dobytok, predovšetkým koňa a potom voly; Slovák sa chce touto cestou dostať k jedlu, Rusín k železu a koženému tovaru, Rumun k peniazom a kvôli lesklým gombíkom, ktoré pokladá za zlaté, je schopný vyhasiť pocestnému aj svetlo jeho života. Nemec sa nešpecializuje, ale berie bez rozdielu všetko, čo mu príde pod ruku.

Keď Slovák nekradne, tak preto, lebo to pokladá za zločin; Rusín sa bojí trestu, Maďar zato, lebo sa mu práve nechce a Nemec preto, lebo nemá príležitosť.

Medzi Slovákmi, Rusínmi a Nemcami sú ťažké zločiny zriedkavosťou a väzenia sú takmer prázdne. Naplno sú obsadené pri Maďaroch a Rumunoch. Najviac zbojníkov, ktorí prepadávajú pocestných, je zo župy Biharskej, Borsodskej, Hevešskej, Szaladskej, Sümegyskej, Veszprémskej a čiastočne aj z Gemerskej.

Najčastejšie sú krádeže, menej je vrážd a ešte zriedkavejšie je podpaľačstvo.

Maďari sú najradšej husári. Aj Slovák radšej jazdí, ako ide peši. Rusín sa koňa bojí a ničoho sa tak nenaľaká, ako keď mu poviete, že musí ísť za husára. Rumunov ťahá k infantérii, Nemci sú rodení delostrelci. Židia sú najlepší závozníci, lebo na zaobchádzanie so strelnou zbraňou majú málo odvahy.

Rumuni sa veľmi skoro naučia všetko, čo patrí ku kultúrnemu spôsobu života, ale tak isto skoro všetko zabúdajú. Keď sa vrátia domov, zanedlho upadnú do starého, predchádzajúceho spôsobu života. Slovák sa učí tiež veľmi rýchlo, ale nezabúda tak skoro. Nemec je pri preberaní novôt dosť ťažkopádny, ale keď niečo konečne pochopí, zotrvá pri tom.

Najlepší hudobníci sú Cigáni a za nich môžeme hneď zaradiť Slovákov. Ostatní (myslím tu na obyčajný ľud) sa nevenujú inštrumentálnej hudbe a vystačia so spevom. V levočskom kamenárskom a murárskom cechu ešte roku 1785 pokladali hudbu podľa cechového štatútu za niečo nestatočné: „Ani jeden majster, predovšetkým v zime, nesmie sa dať na nijakú nečestnú prácu, a najmä nie na fidlikanie na svadbách a pri podobných príležitostiach.“ Tak sa menia ľudské názory. Dnes sa už hudobné umenie nepokladá za nečestné, i keď fidlikanie si nevydobylo ešte stále vysoký stupienok úcty.