ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Zídení sedliaci si navzájom vraveli: Naposledy — naposledy sme tu dnes! No poprosme ho, príde aj potom medzi nás. Voľaktorí na to povedali: Ale keď sa už nebudeme mať o čom takom zhovárať, z čoho by sme sa toľko poučili ako doteraz. Iní dodali: To nech nás netrápi, lebo ak sa aj dneska skončia besedy o poverách, on si ešte potom môže zasa nájsť dačo na naše poučenie. Veru môže — môže. Poprosíme ho.

Vtom prišiel učiteľ a spýtal sa sedliakov: Nuž, milí priatelia, zapamätali ste si všetko, o čom sme sa v zime aj teraz zjari zhovárali na našich besedách?

Sedliaci: Dneska by bolo málo času na to, aby sme mohli všetko pospomínať.

Učiteľ: No predsa, aspoň stručne povedzte, o čom sme sa tu zhovárali.

Sedliaci: O mátohách — nočných obludách — o zjavujúcich sa nebožtíkoch — o strigách — veštcoch — všelijakých prešibancoch, čo klamávajú ľudí — o bludných praktikách hlúpych ľudí pri poľných prácach — pri narodení detí — na svadbách — pri smrti človeka… A ktože by to všetko mohol naraz vymenovať?

Učiteľ: Ale jedným slovom povedzte, o čom sme sa tu doteraz rozprávali…

Sedliak: O poverčivosti.

Učiteľ: Správne. O poverčivosti či poverách, ktoré panujú medzi nevedomým ľudom. A či viete, čo znamená slovo povera alebo poverčivosť?

Sedliaci: Rozličné pletky, ktoré hlúpi ľudia pokladajú za pravdu a ich aj vykonávajú.

Učiteľ: Ani to nie je zle povedané. No počúvajte, dnes vám dačo poviem o poverách a poverčivosti vôbec — čo to vlastne je, ako vznikli a ako nesmierne škodia ľudskému pokoleniu.

Slovo povera a poverčivosť sa skladá zo slovíčka po a slova veriť. Prvé (po) znamená za, viac, navyše; slovo veriť značí uznávať za pravdu, pokladať za dobré. A tak povera či poverčivosť je vlastne uznávať za pravdu viacej než treba, alebo pokladať niečo za dobré a pravdivé, čo také nie je.

Na druhej strane nevera je to, keď menej veríme, než máme veriť. Z toho vyplýva, že viera je dačo uprostred — totiž keď sa verí len toľko, koľko treba.

V širšom zmysle povera či poverčivosť je všetko také verenie a konanie, ktoré odporuje bohu a prirodzeným zákonom sveta. Táto poverčivosť sa prejavuje v náboženských alebo iných veciach, čo nesúvisia s náboženstvom. Rozprávali sme tu len o takých poverčivých názoroch a činoch, ktoré nepatria síce do náboženstva, no ľudskému pokoleniu veľmi škodia.

A tá poverčivosť, o ktorej sme sa tuná zhovárali, záleží v tom, že ľudia príčiny prirodzených javov hľadajú tam, kde ich vôbec nemožno nájsť; alebo keď od niektorých vecí očakávajú také účinky, aké nemôže spôsobiť ich prirodzená sila.

Hoci sa poverčivosť zväčša prejavuje v ľudských činoch a skutkoch, predsa jej pôvod treba hľadať v mnohých predsudkoch a v neosvietenom rozume — keď totiž človek pokladá za dobré a pravdivé to, o čom sa nepresvedčil ani sám, ani múdrejší ľudia neuznali za dobré a pravdivé — lež čo odpozoroval a počul od hlúpych a sprostých ľudí.

Poverčivosť vznikla ešte u starodávnych pohanských národov, ktoré si vymysleli veľké množstvo božstiev a každému pripísali dajakú zvláštnu moc a činnosť. Podľa mienky týchto národov boli teda bohovia vládnuci nebom, zemou, morom, vzduchom, horami, lesmi, poľami, záhradami, domami a tak ďalej. Mnohých ľudí, ktorí či už zvlášť udatne bránili vlasť alebo boli múdrymi radcami, sudcami a kráľmi, po ich smrti preto uctievali sochami a obrazmi ako bohov a verili, že títo bohovia sa môžu zjavovať niektorým ľuďom a pomôcť im vykonať rozličné nadľudské činy alebo vyjaviť tajomné veci. A tu majú svoj pôvod povery o strigách, čarodejniciach, veštcoch, hádačoch a podobne.

Pohanskí kňazi vedeli dobre mámiť a klamať nevedomý a poblúdený pohanský ľud, lebo im to každodenne prinášalo veľký úžitok, z toho bohatli a pásli si bruchá… Ľudí neodvádzali od povier, radšej ich nechávali v hustej tme nevedomosti a povier. Ba sami všeličo povymýšľali a nevedomému ľudu to predkladali ako skutočnú a bohmi zjavenú pravdu. Chválili sa poznaním tajomstiev i budúcnosti, takže ľud k nim prichádzal ako k bohom a za rozličné obete a dary dostával od nich radu. Niet sa teda čo čudovať, že starodávne pohanské národy boli veľmi poverčivé nielen v náboženských, lež aj v ostatných veciach.

Hoci títo naši pohanskí predkovia prijali kresťanstvo, nezavrhli celkom všetky pohanské bludy a praktiky, zachovali si ich aj potom v kresťanskej viere. Lebo kresťanskí cirkevní učitelia, aby ich ľahšie naklonili ku Kristovmu učeniu, nechceli, ani nemohli naraz vykoreniť všetky ich poverčivé a pohanské názory.^[57]

Do kresťanskej viery potomkovia našich pohanských predkov prijali aj názory o takzvaných génioch, démonoch a mátohách a pripisovali im potom vlastnosti a činnosť pohanských bohov. A tak čo predtým verili ako pohania, napríklad že daktorí bohovia niektorým ľuďom voľačo zjavovali a mali s nimi isté spojenie, to potom preniesli na diablov a už ako kresťania za pravdu uznávali, že takzvaným strigám, veštcom, černokňažníkom, čarodejníkom a ostatným podobným podvodníkom radil a pomáhal v ich činnosti diabol.

Teda podľa pravdy vznikli povery, a väčšina aj tých, čo i za našich čias panujú medzi kresťanmi, ešte u pohanských národov. Poznáme to i z toho, že čím hlbšie sa vraciame do minulosti, tým viacej poverčivosti nachádzame medzi ľudstvom. A keď sa dostaneme až k tým časom, v ktorých na zemi vládlo takmer iba pohanstvo, vtedy tam nachádzame slepotu a tmu, nevedomosť a poverčivosť na najvyššom stupni.

Sedliak: Ale akože sa mohli od takých dávnych čias až podnes zachovať také poverčivé pletky, a medzi kresťanmi už dávno nevyhynuli?

Učiteľ: Mohli sa zachovať a zachovali sa tradíciou a rozprávaním hlúpych ľudí, no najmä starých žien. Vy ste sa poverám naučili od rodičov, vaši rodičia od svojich rodičov, tí zasa od svojich a tak ďalej.^[58] A takým spôsobom vždy prechádzala poverčivosť od pohanov k prvým kresťanom, od nich k nám a ešte prechádza z jedného pokolenia na druhé.

Teda veľa povier sa vymyslelo už v tých časoch, lebo medzi nevedomým ľudom sa často stáva, že ak daktorý človek či už zo žartu alebo z inej príčiny rozpráva niečo vymyslené, hneď sa to uznáva za pravdu, hoci by to čo ako odporovalo zdravému rozumu a skutočnosti.

Na našich besedách spomínané povery a poverčivosť sú najväčší nepriateľ ľudského pokolenia, lebo máločo zapríčinilo ľuďom toľko škody ako poverčivé názory a činy. Takáto poverčivosť škodí

I. kresťanskému náboženstvu a mnohým pekným cnostiam, a to vo viacerých smeroch.

1. Poverčivý človek… napríklad hrmenie, búrku a hromobitie, kométy, zatmenie slnka alebo mesiaca a iné blyštiace sa veci v povetrí pokladá za znamenie budúcich božích trestov. Presvedčený je, že diabol môže s ním a jeho deťmi robiť podľa svojej vôle, škodiť im na zdraví a uvaľovať na nich nešťastie — a že láskavý boh to všetko dopúšťa… Z toho vidíte, v akom biednom postavení je na svete poverčivý človek!

2. Poverčivý človek nemôže cítiť kresťanskú lásku ku všetkým ľuďom, lebo mnohých nenávidí a prenasleduje ako čarodejníkov alebo strigy, najmä keď sa v jeho dome či dvore stáva dačo také, čo nevedomý ľud zvyčajne pripisuje strigám. Vtedy hneď upodozrieva daktorú ženu, začína ľudí nenávidieť ako nepriateľov, preklína ich, zlorečí, vadí sa s nimi a usiluje sa im všelijako pomstiť. Azda je to kresťanská láska? Nie je potom poverčivosť prameňom tisícorakého zla, ktoré postihuje ľudí?

Poverčivý človek nezanedbáva a nezavrhuje len kresťanskú lásku, lež aj jej priateľku dobročinnosť a dcéru milosrdenstvo, lebo jeho bludné názory mu nedovoľujú, aby hladných kŕmil, smädných napájal, nahých zaodieval a pocestných prichýlil. Neodváži sa dať žobrákovi trochu mlieka, masla alebo tvarohu, aby sa jeho kravám tým nepočarilo; nesmie nahému chudákovi darovať zo svojich alebo vôbec zo šiat v domácnosti, aby preto jeho dom nepostihlo dajaké nešťastie; cudzieho a neznámeho pocestného sa bojí prenocovať, aby neuvalil nejaké zlo na jeho dom a statok.

3. Poverčiví ľudia často znevažujú a ohŕdajú… poriadok prirodzených vecí, keď vo všetkom hľadajú divy a nadprirodzené príčiny, božie dielo často pripisujú bezbožníkom alebo diablom…

Sedliak: Pán rechtor, akože poverčiví ľudia pripisujú božie dielo bezbožníkom a zlým duchom?

Učiteľ: Či sa nepamätáte z našich rozhovorov, že hrmavice, dlhotrvajúce dažde alebo sucho poverčiví ľudia pripisujú strigám, černokňažníkom a diablom? A zatiaľ príčinu všetkého treba hľadať v prírode alebo múdrej božej správe sveta.

Veru ohavné je všetko, čo vyplýva z poverčivosti. A keď si veci dôkladne rozvážime, musíme uznať, že ľudia zaslepení ohavnou poverčivosťou… nemôžu prechovávať ozajstnú bratskú lásku ku všetkým ľuďom.

Poverčivosť škodí

II. ľudskému zdraviu a životu rozličnými spôsobmi, lebo poverčiví ľudia

1. ľahko sa naľakajú a boja hocičoho najmä v noci alebo na tmavých miestach. A dobre viete, že strach môže človeka priviesť do choroby, ba i do hrobu! Poverčivých ľudí často veľmi zarmúti a potrápi hocijaký prešibanec vydávajúci sa za veštca, podobne sen, sova, cvrček, ba i malý červík, ak im podľa ich predsudkov predpovedá niečo zlé. Nuž a zármutok, zožieranie sa a trápenie prinieslo už veľmi veľa ľudí nielen o zdravie, ale aj o život.

Smutné sú následky vyplývajúce z poverčivosti a z toho hľadiska je poverčivosť najukrutnejší tyran a nepriateľ ľudského pokolenia!

2. Keď poverčiví ľudia upadnú do choroby, používajú kadejaké naničhodné, ba dakedy aj veľmi škodlivé prostriedky, ktorými sa usilujú zbaviť choroby. Nechcú radu a pomoc od skúsených lekárov v presvedčení, že ich boh, ak je to jeho vôľa, môže vyliečiť aj bez lekárskej pomoci.

Nezabúdajte však, ľudia milí, že… na našich lúkách, poliach, v záhradách a inde máme také rastliny a iné prostriedky, ktoré nám môžu byť v chorobe liekom. A lekári lepšie vedia a vedieť musia než nevedomí ľudia, čo môže človeku pomôcť v takej alebo hentakej chorobe. Zle teda robia v chorobe poverčiví ľudia, keď namiesto pomáhania si liekmi vravia, že ich boh môže uzdraviť aj bez liekov.

Poverčivosť nesmierne poškodzuje

III. najmä náš majetok, lebo

1. poverčivých ľudí zlodeji okradnú častejšie než takých, ktorých nezaslepuje poverčivosť. Sami viete, že zlodej môže chodiť bez obáv po dvore a dome tam, kde sa v noci hospodár a domáci z postele ani nepohnú zo strachu pred mátohami. To som vám doložil aj príkladmi.

2. Poverčiví ľudia prichádzajú o majetok i peniaze, keď sa obracajú na veštcov a chcú sa od nich dozvedieť dajaké to tajomstvo, lebo u týchto klamárov, zdieračov a zvodcov musia nechať zopár grošov alebo dačo iné. Takíto zdierači nechcú darmo klamať, treba im za to dobre zaplatiť.

3. Poverčivých ľudí prinášajú o peniaze a iné veci aj inakší klamári, ktorí za poplatok ukazujú kadejaké divy a podobne za poplatok odháňajú čary. Iní sľubujú poklady — a keď tým poverčivých ľudí ohúria nádejou a vytiahnu z nich peniaze, zmiznú im z očí a poklad zostáva nevykopaný.

A ktože by to všetko za takú chvíľku vyrátal, ako takíto zvodcovia klamú a o majetok prinášajú poverčivých ľudí.

4. Poverčiví ľudia prichádzajú o majetok a imanie, ak pre svoje bludné názory nevykonávajú práce vtedy, keď ich môžu a majú konať, lebo kým oni čakajú na isté dni, hodiny, na postavenie planét, premeny mesiaca a tak ďalej, rozumní ľudia zatiaľ úspešne robia a dokončievajú potrebné práce. Kým sa poverčivý človek zaoberá rozličnými bláznivými pletkami, zatiaľ by mohol vykonať potrebné práce a tak obsiahnuť božie požehnanie.

No to stačí — lebo nieto takého jazyka, čo by všetko vypovedal, a niet pera, ktoré by to mohlo dostatočne napísať, ako všelijako škodí poverčivosť majetku ľudí.

Poverčivosť napokon veľmi škodí

IV. ľudskej statočnosti, lebo poverčiví ľudia pre svoje bludné a bláznivé činy vychádzajú u múdrejších na posmech. Sami ste sa neraz museli smiať, keď sme na našich besedách spomínali daktoré povery.

A keďže poverčivosť — ako ste už počuli — v prevažnej miere pochádza z pohanských čias, teda ľudia pohrúžení v tmách povier nie sú hodni slávneho mena kresťana, lebo svojou poverčivosťou sa podobajú pohanom.

Ba poverčiví ľudia sa tým zaraďujú medzi nerozumné stvorenia, keďže svojou poverou a poverčivosťou natoľko nasledujú vlastné slepé zmysly a pritom nechcú používať svoj zdravý rozum.

Teda počuli a poznali ste dnes, ľudia milí, koľko zla spôsobuje hlupákom poverčivosť. Počuli ste, na akú veľkú škodu je poverčivosť kresťanskému náboženstvu i pobožnosti a ako všelijako ich poškvrňuje. Mali ste možnosť spoznať, ako mnohorako poverčivosť privádza do nebezpečenstva nielen ľudské zdravie, lež často aj sám život; ako často pripravuje mnohých o imanie, majetok i peniaze, a napokon vystavuje veľkej ujme aj ľudskú statočnosť.

Preto sa stráňte poverčivého zmýšľania i činov ako páliaceho ohňa a jedovatého hada, ak chcete uniknúť všetkému tomu zlu, čo vyplýva z poverčivosti.

Ako vidím, v tom vás netreba dajako veľmi napomínať, lebo verím, že lekcie z našich besied obrátite vo svoje dobro. No veľmi vás prosím, usilujte sa podľa možnosti vytiahnuť a vyslobodiť z bahna poverčivosti aj iných ľudí, našich blížnych a spolubratov, aby nemuseli celý svoj život zakusovať toľko ohavného zla, ktoré so sebou prináša poverčivosť.

No najmä rodičia usilujte sa viesť svoje deti hneď od mala tak, aby spoznali ničomnosť a škodlivosť poverčivosti panujúcej medzi ľuďmi a v živote sa jej chránili ako najväčšieho nešťastia — a tak mali z našich rozhovorov aj ony úžitok.

A tak naše rozhovory týmto by sme dokončili.

Ako vidím, chcete sa ma ešte čosi spýtať.

Sedliaci: Ba skôr o dačo poprosiť.

Učiteľ: A o čo také?

Sedliaci: Či by pán rechtor neprišli medzi nás aj inokedy nabudúce.

Učiteľ: To sa vám natoľko páčili naše rozhovory?

Sedliaci: Akože by sa nám nepáčilo, čo je dobré a užitočné?

Učiteľ: No keď už toľko chcete, na budúcu zimu cez dlhé večery azda si nájdeme dačo také, o čom si opäť porozprávame. Dotiaľ musíte počkať.

Sedliakov uspokojil učiteľov prísľub a ďakovali mu, že sa toľko unúval a naučil ich veľa dobrému.

A to bol KONIEC rozhovorov.