Zlatý fond > Diela > Rozhovory učiteľa so sedliakmi o škodlivosti povier panujúcich medzi pospolitým ľudom


E-mail (povinné):

Stiahnite si O poverách ako e-knihu

iPadiTunes E-knihaMartinus

Pavel Michalko:
Rozhovory učiteľa so sedliakmi o škodlivosti povier panujúcich medzi pospolitým ľudom

Dielo digitalizoval(i) Miriama Oravcová, Michal Belička, Alžbeta Malovcová, Ivana Bezecná, Dorota Feketeová, Lenka Konečná, Zuzana Babjaková, Nina Dvorská, Zuzana Vodičková, Daniela Kubíková, Lukáš Obšitník, Michaela Dofková.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 73 čitateľov

O veštcoch, nebeských znameniach, kométach, zatmení slnka a mesiaca, o snoch a iných veciach, z ktorých hlúpi ľudia hádajú utajenú budúcnosť.

Desiaty večer

Každý národ — začal opäť učiteľ — bol vždy náchylný dajakým spôsobom vyskúmať a vopred sa dozvedieť tajomnú budúcnosť. Táto všeobecná dychtivosť po poznaní utajených nám vecí aj neznámej budúcnosti a udalostí v nej mnohých podnietila, aby vymýšľali všelijaké falošné kumšty, ktorými by mohli klamať a mámiť iných ľudí. Už v dávnych časoch Židia, Egypťania, Rimania, Gréci a takmer všetky národy mali medzi sebou dajakých veštcov a hádačov, ktorí nevedomý ľud chceli presvedčiť, že poznajú neznáme, utajené veci a budúcnosť…

U Rimanov keď sa chcel voľakto dozvedieť nejaké tajomstvo a budúcnosť, zašiel k hádačom, ktorí z letu vtákov, z vnútorností obetí, z rýchleho alebo pomalého žrania kureniec a z mnohých iných javov predpovedali rozličné udalosti a osudy, čo sa majú odohrať v budúcnosti.

Gréci mali také chrámy, kde pohanskí kňazi a kňažky v mene bohov alebo bohýň oznamovali ľuďom rozličné tajomstvá a budúcnosť. Aj u iných národov sa takýmito a podobnými veštbami klamali a mámili hlúpi ľudia.

V našich časoch už veľa pohanských kumštov zakapalo, no medzi nevedomým ľudom je ešte rozšírený bludný a klamlivý názor, že jestvujú veštci a vševedúci ľudia, že zatmenie slnka a mesiaca alebo červená obloha predpovedajú dačo zlé, a že boh v snách oznamuje ľuďom ich budúci osud — a iné podobné veci.

Sedliak: Pán rechtor, ja som presvedčený o tom, že človek môže predvídať budúcnosť a ju aj predpovedať! Napríklad to môžeme vedieť, že z dobrého a usilovného žiaka bude raz dobrý a učený človek.

Učiteľ: Pravda, môžeme vytušiť takú budúcnosť, ktorá súvisí s predchádzajúcimi alebo súčasnými skutočnosťami, takže jasne vyplýva jedna z druhej. Ale aj v tomto prípade môžeme dačo predvídať iba za istých podmienok. Z dobrého a usilovného žiaka môže byť raz dobrý a učený človek — pravdaže, ak žiak nepopustí v usilovnosti a nespustí sa dobrých mravov. Tak viacerí znalci histórie predpovedali pred rokmi, že vo Francúzsku nastanú v krátkom čase veľké zmeny. No jednako nemohli predpovedať všetky udalosti, ako sa skutočne odohrávajú teraz.

Aj iné budúce udalosti možno predvídať podľa predchádzajúcich. No taký spôsob predvídania a predpovedania neznámej budúcnosti, aký panuje medzi hlúpymi ľuďmi, je plný falše, klamstva a podvodov. Povedzteže mi, čo zvyčajne vravia ľudia o vešticiach a veštcoch?

Sedliak: Ľudia hovoria, že vedia uhádnuť a predpovedať všetko, na čo sa ich človek spýta.

Učiteľ: To nie je možné — a bol dakto z vás niekedy u takého veštca alebo veštice?

Sedliak: Bol som raz aj s viecerými ľuďmi u takého veštca.

Učiteľ: A na čo ste sa spytovali?

Sedliak: Na veľa vecí sme sa spytovali. Moja nebohá sestra ma vzala za ním najmä preto, aby nám povedal, či jej chorý muž vyzdravie.

Učiteľ: A čože vám povedal?

Sedliak: Spočiatku nepovedal ani tak ani hentak — najprv sa vypytoval, akú má chorobu a či už dlho leží, či môže jesť, či pokojne spáva, či nefantazíruje, a dával nám všelijaké podobné otázky. A keď sme mu na všetko odpovedali, potom povykladal na stôl akési karty, zo všetkých strán ich zratúval a z toho nám odpovedal, aby sme sa nebáli, že chorý na tú nemoc neumrie. Tak sa aj stalo. Vyšiel z choroby — no predsa nežil ani pol roka.

Učiteľ: Nuž to, čo vám povedal, bolo iba číre hádanie. Karty mu nemohli vonkoncom nič ukázať, lebo keby ich bol ináč rozložil, možno by vám bol inakšie prorokoval. A ak aj pri všetkej svojej hlúposti a bezbožnosti dačo vedel, mohol to vyrozumieť i z toho, čo ste mu o chorom povedali — v akom je položení. Potom odpovedať nebolo nijaké umenie.

A spytovali ste sa ho aj na dačo iné?

Sedliak: Ešte sme sa ho spytovali, či budeme dlho žiť. V tom sa teda poriadne sekol, lebo nám vravel, že sestra bude žiť tak dlho ako i ja. A ona už umrela pred dvoma rokmi — a ja ešte žijem.

Učiteľ: Tak vidíte, že takí ľudia všetko nevedia, ako verí nevedomý ľud, a že čo hovoria oni, to môže povedať a hádať hocikto. Dakedy sa im podarí uhádnuť, rozhodne však nie vždy. A z čoho, ako to hádal?

Sedliak: Obidvom nám to čítal z dlane. Lež za tie jeho vedomosti by som nedal ani fajku močky.

Učiteľ: Vari ešte aj v inom zlyhal?

Sedliak: A dosť. No najviac ma trápila a trápi až dosiaľ jeho predpoveď, že sa ešte druhý raz ožením a s druhou ženou budem mať viac detí, než mám s touto. Teraz mám osem — nuž a potom koľkože by som ich mal? Bláznovstvo! A keby mi aj žena umrela, viac by som sa už veru nikdy neoženil.

Vtedy sa ho tam jeden človek spytoval, kde má hľadať svoje stratené voly. Dal mu takú radu, aby ich hľadal v treťom chotári, že ich istotne nájde. A kým bol ten človek u veštca, voly zatiaľ došli domov samy. A veľa sme sa ho vypytovali aj na iné veci. Vtedy som si myslel, že všetko je pravda, čo nám povedal. No teraz by som z jeho rečí neveril ani desiatu čiastku.

Učiteľ: Počuli ste, čo sa tu povedalo o veštcovi — a z toho vyplýva, že to nebol veštec, ale klamár a šaľbiar, ktorý mal zo svojich prefíkaných kumštov veľký osoh. Za rady ste mu akiste zaplatili?

Sedliak: Zaplatili sme mu toľko, koľko žiadal. No druhý raz by som peniaze hodil radšej do blata, než dal takému klamárovi.

Učiteľ: Ak by som sa ja niekedy dostal k takému veštcovi a chcel by som sa od neho dozvedieť dajaké tajomstvo, spýtal by som sa najprv na voľačo také, čo dobre poznám — tak by som vyskúšal, či čosi vie, alebo nevie. Spýtal by som sa ho napríklad, koľko mám pri sebe peňazí alebo či mám ešte otca, matku, koľko mám bratov, detí a podobne. Presvedčený som, že by nevedel odpovedať. Nuž a ak nevie takéto veci, je isté, že nevie ani iné, a čo narozpráva hlúpym ľuďom, je iba hádanie, ktorému sa nemá veriť.

Utiekať sa k takýmto naničhodníkom a čakať od nich predpovedanie budúcnosti — je bláznovstvo. Lebo nie je možné, aby daktorý človek mohol vedieť všetko.

Sedliak: No azda voľaktorí takíto veštci predsa len sa vedia nejako dohovoriť s istým duchom, ktorý im môže čosi oznámiť.

Učiteľ: Tomu neverte. Prorokovanie sa už pominulo a na svete nieto človeka, ktorému by duchovia dačo oznámili, ako som vám povedal a dokázal už predtým, keď sme besedovali o strigách.

Daktorí veštci, či skôr prešibanci vedia si svojimi kumštami získať u nevedomého ľudu veľký chýr. Aj jeden taký — ako som počul — keď zbadal niekoho prichádzať, ihneď sa skryl do komory. Zatiaľ sa jeho žena príchodzieho vypytovala na to i ono, čo všetko ten prefíkanec počul do komory cez voľajakú dierku. Potom prišiel dnuka akože z poľa alebo od nejakej roboty a cudziemu človeku hneď povedal, z ktorej je dediny a prečo za ním došiel — vraj on všetko dobre vie.[31]

Ľudí to veľmi prekvapilo, že vie o nich také veci. No ani netušili, že predtým počul v komore všetko, čo sa hovorilo v izbe. Potom rozprával a vymýšľal si, ako len vedel, a takto klamal ľudí, ktorí mu za radu platili a dali sa mu odierať.

Sedliak: Často aj Cigánky nahovoria hlúpym ľuďom podobné veci. A myslím si, že aj ony takto klamú.

Učiteľ: Isteže klamú, aby tým od bláznov dačo vycigánili a vymámili.

Ako strigy a čarodejnice, tak aj veštci a veštice pomaly vymierajú a miznú. Predtým sa totiž skoro na každej dedine vyskytovali takí prešibanci, ktorí ako veštci zaslepovali ľuďom oči a ich klamali. No v našich časoch prejdeme aj sto dedín, a nájdeme sotva jedného, čo by sa odvážil verejne vydávať za veštca. A ak sa aj dakde niekto taký vyskytuje, čo sa pred nevedomým ľudom vydáva za veštca, veľmi to utajuje, aby sa o jeho ničomnosti nedozvedel voľajaký múdrejší človek. Lebo múdra vrchnosť prísne tresce a pokutuje takýchto bezbožníkov. A tak môžeme dúfať, že v budúcnosti bude medzi ľuďmi ešte menej takých klamárov — až napokon načisto vykapú.

A ešte z čoho sa zvyčajne chcú ľudia dozvedieť budúcnosť?

Sedliak: Zo zázračných úkazov, ktoré zavše vidieť na nebi.

Učiteľ: A akéže zázračné úkazy sa dakedy zjavujú na nebi?

Sedliak: Keď je v noci voľaktorá časť oblohy červená, akoby krvavá.

Učiteľ: A čo takýto úkaz, vlastne severná žiara znamená?

Sedliak: Ja to síce naisto neviem, no ľudia vravia, že to predpovedá vojnu, prelievanie krvi, mor alebo iné nešťastie.

Učiteľ: Tento názor nie je pravdivý, lebo tá červeň, ktorú zvyčajne v noci vídavame na severnej časti nebeskej oblohy, je prirodzené slnečné svetlo, čo z druhej strany našej zeme sa odráža od oblakov až na našu stranu. Aj zrkadlom alebo akoukoľvek liskľavou vecou môžeme svetelné lúče obrátiť a nimi zasvietiť, kam chceme. Ak sa hustý a vodnatý oblak na severe ocitne v žiari slnečných lúčov, vtedy sa tie lúče odrážajú na oblohu nad našou časťou zemegule. Takýmto spôsobom aj mesiac, ktorý dostáva svetlo od slnka, odráža toto svetlo na našu zem a v noci nám svieti.

Daktorí učenci tvrdia, že severná žiara či to červené svetlo na oblohe vzniká ináč. No nech už vzniká hocijako, predsa je pravda, že je to celkom prirodzený úkaz a nepredpovedá nijakú strašnú vec, ako je vojna, mor, hlad a podobné zlo. Boh uchovaj, veď ak by to bola pravda, že takéto zázračné úkazy predpovedajú vojnu, prelievanie krvi, mor a podobné nešťastia, potom by severné krajiny, ako je Dánsko, Švédsko a ostatné, stratili dávno všetkých obyvateľov, lebo v týchto krajoch sa veľmi často vyskytujú spomínané úkazy. Ani inde nenasledovali hneď po úkaze severnej žiary vojna alebo iný trest. No zasa veľmi často prichádzajú vojny, mor a rozličné nešťastia na také krajiny, kde sa zriedka alebo nikdy nevyskytujú takéto nebeské úkazy, ako napríklad v tureckom cisárstve a iných južných krajinách.

Zavše sa síce pritrafilo, že po takomto zázračnom úkaze nasledovalo dajaké zlo. No nemožno povedať, že sa úkaz preto vyskytol, lebo malo po ňom prísť voľajaké nešťastie.

Niekedy sa na nebi ukazujú zasa kométy, ktoré vyzerajú, akoby mali chvosty. A keďže tieto hviezdy-kométy sú nezvyčajné a na pohľad čudné, nevedomý ľud teda vraví, že predpovedajú vojnu, mor, hlad, zemetrasenie alebo smrť niektorého potentáta.

Sedliak: Aj ja som počul o takej hviezde, keď som bol ešte malý — a všetci ľudia sa obávali nešťastia, ktoré podľa ich mienky predpovedala.

Učiteľ: Akiste to bolo roku 1759 alebo 1744. Lebo jedna taká kométa sa ukázala roku 1759. Nuž a keby bola veštila vojnu, bola by sa musela zjaviť iba až pred troma rokmi, lebo v tom čase už vyše troch rokov zúrila vojna aj v Európe aj v Ázii aj v Amerike. A tak teda nebolo treba nijakého veštca.

No a kométa, čo sa ukázala predtým ešte roku 1744, ak by bola mala predpovedať vojnu, bola by sa musela zjaviť o štyri roky skôr, lebo Mária Terézia v tom čase už štyri roky viedla vojnu s Francúzmi, Španielmi a inými nepriateľmi.

Ak sa teda niekedy ukáže kométa či chvostnatá hviezda — čo sa nepochybne stane roku 1834 — niet sa čoho obávať, iba ak v tom poznávať nezvyčajnú božiu moc a múdrosť.[32]

Sedliak: A to je čo, pán rechtor, keď padajú hviezdy? Ľudia vravia, že vtedy, keď padá hviezda, voľakto umiera —

Učiteľ: Nijaká hviezda nemôže nikdy padnúť, lebo ináč by celý svet a všetka príroda upadla nielen do zmätku, ale aj do skazy. Nemyslite si, že hviezdy sú také maličké, ako sa nám zdajú. Čím je dačo od nás ďalej, tým sa nám zdá menšie. Orol, ktorý je väčší než hus, keď letí vysoko vo vzduchu, zdá sa nám ako vrabec alebo mucha — ba často ho ani nezbadáme. Hviezdy nie sú od nás vzdialené iba toľko, koľko môže vyletieť vták, ale veľa tisícov míľ. A preto, aj keď sa nám zdajú len také malé ako iskričky, mnohé z nich sú predsa také veľké, ba ešte väčšie než celá naša zem čiže zemeguľa.

Sedliaci medzi sebou: Panebože, kto by si bol pomyslel!

Učiteľ: Keby teda niekedy padla na zem taká veľká vec, ako je daktorá hviezda — všetkých by nás podlávila…

Sedliak: Čože to potom zavše po nebi letí ako hviezda a potom padne na zem?

Učiteľ: Nie je to nič iné ako oheň, ktorý vo vzduchu vzniká vtedy, keď sa tam zapália isté mastné pary — a potom ich také horiace sem i ta rozháňa vietor. Dakedy vo vzduchu zhasnú, ak v nich zhorela všetka horľavá hmota; inokedy však, ak má ešte čo horieť, horiace padajú až na zem a na zemi za čas dohárajú. Na takých miestach, kam padli také horiace pary, nájde sa zvyčajne huspenine podobná matéria a ľudia vravia — hoci to nie je pravda — že sa to tam očistila hviezda.

Zavše takéto horiace pary lietavajú povetrím vo väčšej hromade a nevedomí ľudia nepoznajúci príčiny tohto úkazu pokladajú to za draka alebo zmoka, škriatka, o ktorých sa vraví, že voľaktorým ľuďom prinášajú peniaze alebo dačo podobné.

Sedliak: Aj o nebohom Prachárovi ľudia vraveli, že mu taký zmok donášal peniaze. Ba aj o tom som počul, že niektorí videli, keď ohnivý zmok vletel do jeho komína.

Učiteľ: Nebohý Prachár nebol až taký bohatý, ako si mysleli podaktorí ľudia. No že sa ako chudobný človek dosť chytro vzmohol, príčinou toho bolo iba kupecké šťastie, ktoré mu za čas dobre slúžilo.[33] Neverte tomu, že by mu bol akýsi zmok donášal peniaze.

A ak vraj niektorí ľudia videli, ako mu taký drak či zmok vletel do komína, to bude výmysel. No keby to bola aj pravda, že čosi ohnivé vletelo do jeho komína, nebolo to nič iné ako horiace mastné pary, ktoré beztak priťahuje k sebe najčastejšie dym.

Takéto pletky vymysleli blázniví a závistliví ľudia, ktorých škrelo, že ich blížni sú šťastní. Nevedeli proti nim povedať nič inšie ako to, že im čert v podobe akéhosi čierneho alebo ohnivého vtáka donáša peniaze. A všetko je lož, nepravda, čo potom takáto ľudská sprostosť navymýšľa o zmokovi — že musí spávať so svojím pánom alebo paňou, ktorí sa ho už nemôžu zbaviť, a všeličo iné.[34]

A tým dnešný večer besedu skončíme, lebo by sme došli neskoro domov.

Jedenásty večer

Ešte o tom istom

Pán rechtor — ozval sa jeden z prítomných — ja som chcel voľačo pripomenúť ešte včera, keď sa hovorilo o tých nebeských úkazoch či severnej žiare.

Učiteľ: Čože ste chceli pripomenúť?

Sedliak: Ľudia aj v zatmení slnka alebo mesiaca vidia zvyčajne predpoveď niečoho zlého.

Učiteľ: Ani zo zatmenia slnka alebo mesiaca nemožno predpovedať zlú budúcnosť, lebo prirodzený obeh mesiaca i našej zeme spôsobuje, že vždy nevidíme celé slnko alebo mesiac, hoci by mal byť v splne.

Zatmenie mesiaca nastáva vtedy, keď je v splne čiže celý ožiarený — inokedy nikdy. A v tom čase — no nie vždy pri splne — dostáva sa naša zem do rovnej linaje medzi slnko a mesiac, takže slnko nemôže osvetľovať celý mesiac, lebo mu zacláňa zem a vrhá tieň na mesiac.

Zatmenie slnka nastáva zasa vtedy, keď je mesiac v nove, čiže keď ho vôbec nevidíme. Vtedy sa mesiac ocitá práve medzi zemou a slnkom, takže preň nemôžeme vidieť celé slnko. To sa stáva raz na tejto, inokedy na druhej časti zemegule…

Treba však najprv vedieť, že slnko, zem a mesiac sú tri veľmi veľké guľaté telesá čiže gule. Ak sa medzi tieto dve gule, čiže medzi slnko a mesiac dostane tretia guľa — naša zem, vtedy slnko nemôže svojimi lúčmi svietiť na mesiac, lebo mu zacláňa naša zem. Mesiac teda musí ostať tmavý, ak pozeráme naň z istého miesta — čo potom nazývame zatmenie mesiaca…

No ak sa medzi týmito dvoma guľami, čiže slnkom a zemou ocitne tá tretia guľa — mesiac, vtedy zo zeme z istého miesta nemôžeme pre mesiac dobre vidieť slnko, lebo nám ho zacláňa mesiac, ktorý je vtedy práve medzi zemou a slnkom — a tak nastáva zatmenie slnka.

Ako vidíte, zatmenie slnka nie je úplné zatmenie, lebo slnko je vždy jasné a svetlé, lenže ho pre mesiac dakedy nemôžeme vidieť celé…

Naši predkovia, ktorí priam nič nevedeli o pohybe hviezd a nebeských planét, domnievali sa, že zatmením slnka alebo mesiaca prejavuje boh svoj hnev, že slnko alebo mesiac plače nad ľudskou bezbožnosťou a že je to čosi ako znamenie všelijakých budúcich nešťastí, ktorými chce boh potrestať ľudstvo. No ľudskej nevedomosti z tých čias netreba sa čudovať, lebo ľudia vtedy vedeli iba to, čo mohli počuť a vidieť, a svojím nevyspelým rozumom nemohli spoznať ani zjavné príčiny prirodzených javov. Často vraveli, že vo vzduchu a oblakoch rozoznali kríže, metly, vozy, vojská, meče i podobné veci a z toho prorokovali hneď to, hneď zasa čosi iné. Stačilo, keď to vymyslel a povedal jeden klamár, nuž a zaraz sa to dozvedel celý hlúpy svet a veril tomu.

Ešte sa vravieva, že budúcnosť veštia sny.

Sedliak: Vari ani to nie je pravda?

Učiteľ: Veľmi pochybujem o takej pravde.

Sedliak: Veď Písmo sväté hovorí, že daktorým ľuďom ich sny dopredu oznámili isté veci —

Učiteľ: Už som vám povedal, že teraz sa všeličo nestáva, čo sa stávalo u starých národov. Ak vtedy boh dačo zvláštne oznámil niekomu vopred vo sne, to neznamená, že aj teraz každému hocičo vyjaví vo sne. Predtým boh, ako viete, podivuhodným a zázračným spôsobom vnukol prorokom a apoštolom, čo mali písať a o čom poučovať ľud. No z toho nevyplýva, že by sa i terajší učitelia ľudu mohli chváliť takými zázračnými vnuknutiami. A podobne je to aj so snami, to si zapamätajte.

Domnienku, že sny môžu aj v našich časoch dačo predpovedať, rozširujú a utvrdzujú najväčšmi takzvané snáre, ktoré najčastejšie mávajú doma hlúpi ľudia a ktoré vymysleli a napísali kvôli vlastnému zisku daktorí blázni. No vy tomu neverte, ani sa podľa toho nedržte, čo váš bláznivý snár hovorí o vašich snoch.

Sedliak: Aj ja mám jeden taký snár.

Učiteľ: A dobre vám vykladá sny?

Sedliak: Sčasti dobre, sčasti zle. Často sa mu podarí aj zlyhať.

Učiteľ: Ba radšej povedzte, že celý váš snár nie je nič iné ako samá číra lož a cigánstvo.

Sedliak: Akože by som to mohol povedať, veď sa i mne aj iným často vyplnili sny tak, ako ich vykladal snár.

Učiteľ: Pripúšťam, že sa dakomu niekedy pritrafilo čosi také, čo mu predpovedal snár z jeho sna. No neverte, že by sa komusi dačo preto snívalo, že sa mu má stať to či ono.

Koľko zla spôsobili hlúpym ľuďom snáre! Poverčivý človek po každom sne ihneď hľadá jeho výklad v snári. A ak mu jeho snár daktorý sen vykladá ako budúce nešťastie, zmocní sa ho zbytočný strach a so strachom i úzkosťou očakáva isté nešťastie. A taká úzkosť ľahko môže človeka vrhnúť do nešťastia.

Keď som ešte chodil do škôl, počul som raz istého človeka priam plačky rozprávať, že čoskoro musí zomrieť, lebo sa mu snívalo, ako sa nesie na bielom koni. Ja som sa ho spýtal, kto mu vravel, že jeho sen predpovedá smrť. Odpovedal, že snár. Povedal som mu na to: Neverte vy snom ani slovíčko a nepripúšťajte si k srdcu zbytočný strach a zármutok. Veď takéto ustavičné a úzkostiplné strachovanie ľahko vás môže priviesť do hrobu. Boh prestal ľudí snami upozorňovať na ich budúci osud. Neumriete preto, že sa vám to snívalo. Celého už utrápeného som potešil takýmito a podobnými rečami, za čo mi bol veľmi povďačný. Keď som sa potom po troch rokoch s tým človekom stretol, spýtal som sa ho: Vy ešte žijete? Zasmial sa a odpovedal: Chvalabohu žijem. Snár som spálil — a viac neverím takým pletkám.

Snár nám z našich snov často predpovedá, že budeme šťastní a že obsiahneme také alebo inakšie dobro. Blázni sa tomu tešia, no neraz ich nádej sklame. Tak sa istému krajčírovi, ktorý chcel chytro zbohatnúť, snívalo čosi také, z čoho mu snár predpovedal, že nájde poklad alebo veľa peňazí. Naradovaný krajčír zanedbal svoje remeslo a takmer celé tri roky hľadal a kopal iba ten snom predpovedaný poklad. V takejto nádeji minul aj to, čo mal — no poklad jednako nenašiel, až vyšiel priam na žobrácku palicu.

Nuž a čo mu k tomu dopomohlo? Jeho bludná dôvera snu a naničhodnému snáru. Medzi hlúpymi ľuďmi sa stáva veľmi veľa podobných prípadov. Snárom teda vôbec neverte, lebo vám skutočne nemôžu predpovedať ani nič dobré, ani nič zlé.

Sedliak: Nuž ale, pán rechtor, prečo mávame sny?

Učiteľ: Poviem vám a dobre si to zapamätajte. Snívanie či sny sú iba myšlienky duše v spánku. Duša naša neprestáva myslieť nikdy, ani keď naše telo spí. A obyčajne sa nám sníva o takých veciach, ktorými sa najviac zaoberáme a o ktorých premýšľame cez deň a najmä pred spaním. Tak sa furmanovi sníva najviac o koňoch a cestách, veľmi zamilovanému o osobe, po ktorej túži, skúpemu a lakomému o peniazoch —

Sedliak: A sedliakovi o jeho sedliackej robote. Nuž a nám, čo sa tu schádzavame, obyčajne sa sníva o tých veciach, o ktorých tu besedujeme. To je pravda. Ale keď naša duša aj v spánku premýšľa — a tie myšlienky našej duše sú sny, prečo sa nám zasa niekedy nesníva nič? A tiež z čoho vznikajú zavše sny o takých čudných a strašných veciach, o akých sme jakživ nepremýšľali?

Učiteľ: Keďže naša duša ustavične a neprestajne i v spánku premýšľa, vždy sa nám počas spánku dačo sníva, lenže všetky sny si neudržíme v pamäti — a väčšinu z toho pri prebudení zabúdame. Zapamätáme si zvyčajne len to mimoriadnejšie a zvláštnejšie alebo o čom sa nám dlho plietlo vo sne — a to sú obyčajné sny.

Ak sa nám dakedy sníva iba čo-to alebo nič, ako hovoríte, to preto, že nám z premýšľania vo sne prichádza na pamäť málo alebo nič. Ani v bdelom stave cez deň nemôžeme vedieť všetko, na čo sme cez ktorú hodinu mysleli, a zapamätáme si len to zvláštnejšie a o čom sme veľa rozmýšľali. Tým skôr sa to môže stať v spánku!

Nuž a že sa nám sníva aj o čudných a strašných veciach, na ktoré sme nikdy predtým ani nemysleli, môže to byť preto, že naša duša niekedy v spánku myslí veľmi rýchlo a hneď o tom, hneď zasa o inom a potom to množstvo rozličných myšlienok zmútených dohromady býva zmätené a v mysli môže z nich vzniknúť iba dačo nezvyčajné, čudesné alebo strašné. A také nezvyčajné alebo strašné sny sa udržia v pamäti ľahšie než obyčajné sny.

Aby ste sa ešte lepšie presvedčili, že nedobre robia takí ľudia, ktorí zo snov predpovedajú budúcnosť, pozrite do Písma, čo hovorí ono o týchto veciach… Vraví sa tam, že sa nemá veriť snom a ich vykladačom. Medzi ľuďmi žiť nie je hoden taký človek, ktorý mámi a klame iných vykladaním snov… Podobne že sny nie sú nič iné ako obrazy bez vyobrazených vecí alebo myšlienky o takých veciach, čo nejestvujú… Sny zarmucujú srdce a ich vykladanie mnohých oklamalo a urobilo nešťastných.

Z toho vyplýva, že veriť výkladom snov je blud a hriech, lebo nám nemôžu naisto predpovedať nič, čo sa stane v budúcnosti.[35]

Podobné snárom sú aj takzvané Sibyline proroctvá, z ktorých sa mnohí blázni usilujú dozvedieť svoje budúce šťastie — sú to iba vymyslené a poverčivé babské pletky, spôsobujúce hlúpym ľuďom veľa zla.

Sedliak: A či rapotanie straky alebo pukanie stola a dverí neoznamuje, že nám príde hosť, alebo neveštia dajakú novinu?

Učiteľ: Akože by to mohlo vyplývať jedno z druhého? Straka rapoce tam, kde sa jej to páči. Nuž ak straky v lete najviac rapocú okolo svojho hniezda či niekde inde, vari to má hneď znamenať, že tam prichádza najviac hostí a novín? Pohanom sa podobajú takí, ktorí sa chcú dačo dozvedieť a prorokovať zo spevu alebo vrešťania vtákov.

Pokiaľ ide o pukanie stola, dverí alebo iných vecí z dreva — to je prirodzený jav a nepredpovedá ani hostí ani noviny. Lebo drevo totiž napuchá vo vlhkom vzduchu a schne, sťahuje sa na suchom vzduchu. Ak teda drevené predmety takýmto spôsobom napuchajú alebo sa sťahujú, vtedy zvyčajne pukajú — no a tým nič nepredpovedajú.

Keď niekomu zvoní alebo zuní v ušiach, blázniví ľudia aj z toho prorokujú dajakú novinu. Podobne ak sliepka kikiríka, pre gazdu to vraj znamená škodu alebo nešťastie. No vy tomu neverte. Zvyčajne kikiríka taká sliepka, ktorá je priveľmi tučná a pritom pre dajakú príčinu nemôže znášať vajcia.

Sedliak: Ale voľaktoré živočíchy predsa len môžu istým spôsobom predpovedať dážď, jasno, zimu, teplo a podobné veci.

Učiteľ: To je pravda, že niektoré živočíchy pred zmenou počasia sa správajú neobyčajnejšie ako inokedy. Príčinu toho však treba hľadať v ich náture čiže prirodzenosti, a nie inde.

A čo podľa mienky hlúpych ľudí zvyčajne predpovedá sova alebo kuvik svojím vrešťaním?

Sedliak: Nuž vraj voľakto čoskoro umrie v tom dome, na ktorom alebo okolo ktorého kuviká kuvik.

Učiteľ: Ak by to bola pravda, potom by sme všetci, čo bývame okolo kostola, už dávno boli pomreli. Veď na našom kostole skoro každú noc sa ozýva taký vresk alebo kuvikanie. No my na to ani nemyslíme, tým menej veríme, že by to vrešťanie dakomu z nás predpovedalo smrť. Akože by taký vták, ktorý nepozná čas a hodinu vlastnej smrti, mohol vedieť, kedy má umrieť ten alebo onen človek? A ako by to chcel predpovedať? Sova i kuvik v noci, ako vrabec alebo iný vták zasa vo dne, sadne si slobodne hocikde a svojím prirodzeným hlasom vreští alebo kuviká. Z toho však nevyplýva smrť nijakého človeka!

Sedliak: Pán rechtor, možno po takýchto nočných vtákoch oznamuje sám boh ľuďom čas ich smrti.

Učiteľ: Pánboh nechce, aby sme presne poznali čas svojej smrti, preto nám to nedáva dopredu na vedomie ani po sovách ani po kuvikoch. Veľa zla by spôsobilo ľudskému pokoleniu, keby ľudia poznali čas a hodinu svojho skonu. Preto sa to pred nami utajilo kvôli nášmu šťastiu a nikomu sa neoznamuje prostredníctvom sovy alebo ináč, kedy, kde a ako má kto umrieť.

Sedliak: Teda ani cvrček svojím cvrlikaním neveští, že v tom dome, kde sa zjavuje, onedlho dakto umrie?

Učiteľ: Ak nám to nemôže oznámiť sova a kuvik, tým menej cvrček. Všetko sú to babské, bludné a bláznivé povedačky.

Sedliak: No keď naša matka ležali chorá, aj do nášho domu prišiel vržďať cvrček. Hneď sme z toho usudzovali, že umrú — a skutočne o tri dni umreli.

Iný sedliak: A keď mal umrieť môj syn, na našom dome niekoľko ráz kuvikal kuvik, podľa toho sme taktiež vedeli, že voľakto v našom dome umrie, ako aj umrel ten môj synček.

Učiteľ: Zavše sa pritrafí, že práve v tom čase, keď je dakto smrteľne chorý, zjaví sa okolo toho domu kuvik alebo cvrček. Lež nemyslite si, že cvrček alebo kuvik sa ukážu iba preto, že ten či onen má umrieť. Vaša matka a váš syn boli by vtedy umreli aj bez veštby nejakého cvrčka alebo kuvika. Nuž a koľké tisíce ľudí umierajú, a nepočuť v ich blízkosti hlas nijakej sovy, kuvika alebo cvrčka. Oproti tomu však je dakde veľmi veľa cvrčkov a inde kuvikov, a ľudia predsa preto neumierajú, že vreštiavajú okolo nich.[36]

O spomenutých veciach si máme ešte uvedomiť, že netreba ničoho, čo by nám malo predpovedať našu smrť, lebo všetci dobre vieme, že raz musíme umrieť. Nevyzvedajme sa na hodinu svojej smrti — lebo tá je pred nami utajená — radšej však žime tak, aby sme vždy boli pripravení s radosťou a dobrým svedomím odísť z tohto sveta.

A tým sa toho večera beseda skončila.



[31] Často sa stáva i to, že taký prefíkaný veštec sa dobre pozná so zlodejmi. Napríklad zlodej ukradol niekomu z maštale kravu, ktorú s vedomím veštca priviazal v lese k istému stromu; alebo zlodej vykradol dakomu komoru, truhlu a stade pokradnuté veci potom zakopal na istom mieste. Tu poškodený beží k veštcovi celý strápený a žiada ho o radu a pomoc. Veštec si hneď vyloží pred seba kadejaké kumštovné a klamárske náradie, mrmle si čosi popod nos, vymýšľa fígle, ráta a naostatok dá radu: Choď ta a ta a nájdeš tam priviazanú svoju kravu alebo zakopané šaty či voľačo iné — ale zlodeja som nemohol vystopovať, lebo už prešiel cez vodu — a tak ďalej. Gazda ide na určené miesto a keďže všetko nájde, ako povedal veštec, dobre mu za radu zaplatí. A veštec sa so zlodejom statočne podelí. Keď si takto veštec získal kredit, potom opäť špekuluje so zlodejom o dajakom kmínstve. Takýto zárobok je bezpečnejší, pretože ak by si bol nechal tú kravu alebo šaty, prípadne ich predával, ľahko sa mohol prezradiť.

[32] Na poučenie nevedomých ľudí, čo kométy pre nečasté zjavovanie sa pokladajú zvyčajne za nebeské zázraky predpovedajúce ľudstvu mor, vojnu a všelijaké iné prísne božie tresty, stačí vari pripomenúť, že kométy si treba predstaviť tak ako mesiac a iné planéty, ktoré samy osebe sú temné telesá a svetlo prijímajú od slnka. Lenže podľa všetkého tieto kométy sa pohybujú v hustom ovzduší, kde sa ich od slnka prijaté lúče vlečú ďaleko za nimi celkom prirodzeným spôsobom a tým smerom, ktorým sa odkláňajú od slnka. Z toho vyplýva, že ak takáto kométa predchádza slnko, zdá sa nám hrivnatá, no ak ide za slnkom, vyzerá chvostnatá.

Kométy sa ukazujú veľmi zriedkavo a potom sa pomaly tratia, čo je dôsledkom velikánskych obežných okruhov, po ktorých sa pohybujú, takže daktoré na vykonanie svojej dlhej cesty potrebujú aj zopár storočí. Ak sa teda niektorá kométa na svojej dráhe znižuje a približuje k nám, vtedy ju vidíme, no keď opäť vystupuje a vzďaľuje sa od nás, pomaly sa stráca, až nám napokon zmizne z dohľadu ako orol alebo jastrab, ktorý vyletí veľmi vysoko.

Tú chýrnu kométu, čo sa zjavila v zime roku 1744 a ju spomína i pán autor v tomto spise, videl som i ja ešte ako dieťa, keď som bol práve na akejsi svadbe. Kométa bola ešte veľmi ďaleko i mdlá, a keď som ju zbadal na južnej oblohe, smelo som sa odvážil vyvolať svadobčanov von na dvor, aby sa podívali na ten neobyčajný nebeský úkaz. Okrem jedného však nikto z prítomných ju nezbadal, a mne nadali, že som si z nich chcel urobiť bláznov.

No potom sa táto neobyčajná hviezda spúšťala čoraz nižšie, takže o niekoľko dní ju mohol zreteľne vidieť každý — svietila jasno, akoby zo seba vyžarovala zlaté či ohnivé lúče. Ukazovala sa dva razy cez deň: Ráno pred východom slnka na východnej oblohe, a to tak, že sama hviezda ešte nevyšla nad obzor a jej dlhá štica na oblohe už jasne svietila. A po západe slnka ju bolo znovu vidieť zasa na západnej oblohe, a to tak, že keď hviezda zapadla za obzorom, ešte dlho žiaril jej dlhý chvost, ktorý vliekla za sebou.

V krajinách, kde je hvezdárstvo v rozkvete, boli by moje pripomienky zbytočné, lebo tam učenci starostlivo pozorujú všetky takéto hviezdne úkazy a všetko o nich vyrátajú priam navlas a zapisujú to do kníh. No u nás azda nebude zbytočná spomienka na moju detskú skúsenosť.

[33] Možno aj ináč mal šťastie. Prachári, správnejšie povedané saniterníci — lebo vyvárajú iba sanitru, z ktorej potom iní vyrábajú pušný prach — môžu totiž prekopávať aj obývané domy. Voľaktorým sa zavše pritom pošťastí natrafiť na zakopané peniaze a iné poklady, o ktorých nikto nevedel.

[34] Múdry čitateľ nech sa nečuduje, že tu ako aj inde nachádza viaceré veci, čo nepatria pod uvedený nadpis. Lebo už samy rozhovory sú také, že rozprávajúci ľahko per associationem idearum prechádzajú z jednej veci na druhú i tretiu atď.…

[35] K tomu, čo je tu pekne a zrozumiteľne povedané o snoch a ich vykladaní, kvôli dôkladnejšiemu vysvetleniu pokladám za vhodné pridať ešte dačo. Sny sú dvojaké. Niektoré sú nadprirodzené, zázračné, prorocké a božím vnuknutím spôsobené sny… Iné sny sú prirodzené, obyčajné. Zázračné sny ani zázračné videnia v našich časoch už nejestvujú… O prirodzených snoch zasa právom spievame: Nedopusť nás mámiť snami a prepadnúť povere v ne.

To však netreba tak rozumieť, že by sme si nemali všímať svoje sny, lebo

1. sny často prezradia našu utajenú chorobu a napomínajú nás, aby sme ju zavčasu liečili. Napríklad koho ustavične trápia strašné a úzkosti plné sny, ten môže z toho vyvodzovať, že má skazenú krv.

2. Sny nám prezrádzajú naše prirodzené, dakedy aj nám samým neznáme náchylnosti. Kto sa ešte dobre nepozná, nech si starostlivo všíma, o čom sa mu najviacej sníva, a to ich prezradí. Lebo melancholickému človeku s hustou krvou sa zvyčajne veľa sníva o smutných veciach, o ohni, povodni, popravách, mátohách. Lakomému sa sníva o peniazoch a zlodejoch. Pyšný a sebavedomý človek i vo sne nosí nádherný oblek a iným rozkazuje. Hnevlivý sa vadí, zlorečí, ruje sa a rúbe. Kratochvíľnik hoduje, zabáva sa hrami, tancuje. Chlipný a bujný človek i v snách sa zaoberá oplzlosťami. Veriaci a pobožný kresťan sa však modlí, spieva, slúži bohu a koná ľuďom dobro. Z toho vyplýva

3. že komu sa sníva dačo hriešne a po prebudení mu chodí po mysli jeho hriešny sen, povinný je žiadať boha o odpustenie… lebo by sa mu asi nebolo o tom plietlo, keby jeho srdce nebolo k tomu naklonené. V tomto prípade sa stáva čosi podobné, ako keď chorý fantazíruje a pritom strašne zlorečí, prisahá, preklína seba aj iných — z čoho každý rozumný človek, hoci chorého dotiaľ nepoznal, ľahko si domyslí, že nie je to náhoda, ale že sa pacient takto správal už ako zdravý…

Keď toto píšem, spomínam si so žiaľom na svoje previnenie z mladosti. Raz som v detstve začal voči svojmu dobrému otcovi, ktorého som si ináč veľmi vážil, správať zanovito a neposlušne, preto mi viac ráz smutno povedal: Syn môj, syn môj, čo sa s tebou — preboha — robí, veď si dosiaľ nebýval taký! Lež čo sa nestalo. Onedlho po takomto otcovom napomenutí sa mi snívalo, že môj dobrý otec umrel, čo ma tak rozžialilo, až som sa hlasne rozplakal. Môj plač prebudil otca, takže vstal a zobudil ma. No keď sa ma spytoval, prečo tak žalostne plačem, odpovedal som mu iba toľko, že sa mi snívalo čosi veľmi smutné. Otcovi to stačilo a vrátil sa na posteľ, lež ja som ticho na svojej postieľke potom ešte dlho premýšľal: Nuž bol to iba sen a už ti spôsobil veľkú bolesť a žiaľ. Čo ešte potom, ak by skutočne umrel! Veľmi si ho teda váž, kým ho máš, a nezarmucuj ho viacej svojou zanovitosťou a neposlušnosťou — radšej pros boha, aby mu poprial života i zdravia aspoň dovtedy, kým ťa odchová. A z božej milosti a s božou pomocou i požehnaním sa tak aj stalo.

A takto môžeme sny obracať na svoj úžitok a zošľachtenie, čo je isteže oveľa lepšie, než nakúkať do bláznivých snárov a vyhľadávať poverčivé babské výklady.

[36] Zo všetkého možno teda uzavierať, že ak sú v daktorom dome všetci zdraví, dobre spia a potom nepočujú ani vrešťanie kuvika, ani cvrlikanie cvrčka, ani pukanie stola alebo dverí. No ak je niekto v dome chorý, vtedy ostatní či aspoň jeden-dvaja domáci bdejú pri ňom, a tak v nočnom tichu ľahko začujú každé vrzgnutie a šuchot. Niekedy chorý človek už umiera, vtedy poverčivým ľuďom viac netreba, s istotou nerozumne aj iným rozprávajú: Aha, jeho smrť predpovedal ten kuvik, cvrček či pukanie stola alebo dverí. Ak chorý vyzdravie, zabúda sa na tieto bláznivé pletky.





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.