Janko Jesenský:
Zo zajatia

<- Späť na dielo

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Pavol Tóth, Ina Chalupková, Silvia Harcsová, Katarína Janechová, Nina Dvorská, Daniela Kubíková, Zdenko Podobný, Miroslava Oravcová.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 233 čitateľov

Bibliografické údaje (Zlatý fond)

Meno autora: Janko Jesenský
Názov diela: Zo zajatia
Vydavateľ digitálneho vyhotovenia: Zlatý fond denníka SME
Rok vydania: 2009

Licencia:
Tento súbor podlieha licencii \'Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 2.5 License\'. Viac informácii na http://zlatyfond.sme.sk/dokument/autorske-prava/

Digitalizátori

Michal Garaj
Viera Studeničová
Pavol Tóth
Ina Chalupková
Silvia Harcsová
Katarína Janechová
Nina Dvorská
Daniela Kubíková
Zdenko Podobný
Miroslava Oravcová

Bibligrafické údaje (pôvodný vydavateľ)

Meno autora: Janko Jesenský
Názov diela: Spisy IV.
Vyšlo v: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry
Mesto: Bratislava
Rok vydania: 1960
Počet strán: 356

Editori pôvodného vydania:

Daniel Šulc [bibliografické poznámky napísal]
Daniel Šulc [zodpovedný redaktor]
Michal Chorváth [zostavil, textove pripravil, štúdiu, vysvetlivky a jazykovú poznámku napísal]
POZNÁMKY:

Štvrtý zväzok Spisov Janka Jesenského zhŕňa tvorbu, ktorá je logickým vyústením a vyvrcholením jeho predchádzajúcich tvorivých úsilí. V doterajších dvoch zväzkoch poézie mali sme do činenia prevažne s veršami charakteru intímnej a ľúbostnej lyriky. Táto sa však v štvrtom zväzku pomaly stráca a je jej už iba nepatrné množstvo. Prevahu nadobúdajú verše reflexívne, v ktorých sa autor vyrovnáva so životnými osudmi. Sú to verše, v ktorých aj sám autor prežíva obdobie značných premien spoločenských. Od veršov, plných vzdoru, po veršoch so záchvevmi víťazstva a jeho oslavy prechádza k satirickej a ironickej tvorbe, ktorá sa miestami stáva dominantnou a výlučnou.

Podobne ako vo všetkých svojich doterajších básňach je aj tu vecný, reálny. Svedčia o tom opäť názvy jeho zbierok, ktoré sme zaradili do tohto zväzku.

Aj tu sú znova mnohé básne, podobne ako v druhom zväzku Spisov, ktoré písal ako príležitostné, ako reakcie na udalosti dňa, či hodiny ba často i chvíľky. Najlepšie to vidieť pri skúmaní inšpiračných zdrojov básní zo zbierky Zo zajatia. Bezmála každá sa viaže k určitej udalosti. Pri určovaní týchto zdrojov uľahčil nám autor sám svojimi denníkmi, najmä zo zajatia v Rusku, a dovolil tak v mnohých prípadoch preniknúť do najtajnejších kútikov svojho lyrického ja. Hlboké a dôkladné štúdium týchto materiálov, ktoré sú veľmi rozsiahle a z ktorých sa iba zlomky dostali do jeho knihy Cestou k slobode, má význam nielen vo faktickom poznávaní okolností, v ktorých Jesenský žil, ale dovoľuje aj dôkladne študovať spôsob básnikovej lyrickej tvorby na základe reálnej skutočnosti. Zoznamovanie sa s týmto materiálom umožňuje nazrieť do básnikovho najvnútornejšieho sveta, v ktorom sa javí ako veľmi pohotový, rýchlo reagujúci na všetko, čo bolo okolo neho. Množstvo variantov jednotlivých básní dáva príležitosť poznať Jesenského ako veľmi kritického spisovateľa voči svojej tvorbe.

Do zbierky Zo zajatia zhrnul autor básne, ktoré napísal na cestách po Rusku, kam sa dobrovoľne dostal ako zajatec. Ohraničená je rokmi 1914 — 1918 a napospol sleduje autorov život zo začiatku v cárskom a neskoršie revolučnom Rusku. Autor písal básne skoro každý deň, takže nám zanechal akýsi lyrický denník svojich zajateckých ciest. Do zbierky Zo zajatia zaradil bezmála celú svoju tvorbu, napísanú v zajatí. Vedľa zbierky básní Zo zajatia zaraďujeme do tohto zväzku ďalšie dve zbierky: Po búrkach a Proti noci. Všetky tieto tri zbierky predstavujú v určitom zmysle jednotný celok, ktorý zobrazuje autorovu životnú cestu cez utrpenie v zajatí, cez chvíľky radosti z oslobodenia až po prebúdzanie sa motívov, ktoré vyvrcholili v zbierkach Na zlobu dňa I/II. a hlavne v Čiernych dňoch. Časove ide tu znova o široké rozpätie (roky 1913 — 1937), ktoré je aj tematicky veľmi rozdielne. Pojidlom je hlavne zrelosť a záujem o veci verejného dosahu.

Pri zostavovaní štvrtého zväzku nechceli sme v žiadnom prípade postupovať proti autorovej vôli, ktorý si sám tieto zbierky zostavil, takže dnes ich pociťujeme ako jednotný, nedeliteľný celok. Z týchto dôvodov sme zbierky Zo zajatia, Po búrkach a Proti noci nechali v podstate v pôvodnom usporiadaní — teda tak, ako ony vyšli posledný raz za autorovho života v Tranosciu.

Vychádzajúc však z doterajšieho zostavovania Spisov Janka Jesenského boli sme nútení urobiť doplnky, ktoré súvisia s týmito básňami jednak tematicky a jednak časove. Pretože časť veršov z Chvíľok sme nezaradili do prvého ani druhého zväzku Spisov, ony sa totiž časove viažu k obdobiu oveľa neskoršiemu (autor ich napísal v tridsiatych rokoch), museli sme vytvoriť nový oddiel básní, ktorý však úzko súvisí s poetickou náladou štvrtého zväzku. Podobne je to i s časťou veršov príležitostných, ktoré tak isto zaraďujeme do tohto zväzku. Rozhodujúcim momentom boli rukopisy básní. Básne, ktoré autor napísal pred svojím zajatím (dodatok v zošitoch RJJ č. 6 a RJJ č. 16) a ktoré nie sú zaradené ani do prvého ani do druhého zväzku Spisov, zaraďujeme na začiatok tejto knihy, teda pred zbierku Zo zajatia, do osobitného cyklu s názvom „Básne z rokov 1913 až 1914 a z vojenského obdobia pred zajatím“. Celkove je to sedemnásť básní. Pri zostavovaní tohto cyklu bol rozhodujúci moment chronologický, okrem cyklu básní, poslaných ako listy svojej žene. Tieto nechávame spolu. V tomto cykle sú to tieto básne, ktoré doteraz knižne nevyšli: Bonapartova séria, Hynúcej slávy obrad, Kvitujem paklík, Hrá muzika, Pred dvanástimi rokmi raz, Pred biskupským palácom, Žene, Vyplnil by tvoje vinše, Pod zemou a nie na zemi, ďalej báseň Zo žalára, ktorá vyšla v knihe próz Cestou k slobode. Okrem týchto sme sem zaradili ešte sedem básní, ktoré sme zo Spisov I, II. vynechali pre ich neskorší vznik: Na Jozefa, Vzdych, Slniečko svieti, Na teba, Srdiečka, Spev vojačkov, V pochodovej stotine.

Potom nasleduje autorom zostavená zbierka Zo zajatia. Z tejto zbierky sme pre závažné ideovopolitické príčiny vynechali tieto básne: Pod rudým práporom, Biela noc, Na Nevskom, Rovnosť, sloboda, bratstvo, Brest-Litovsk, Mŕtvy dom, Angora, Lavína. Za touto zbierkou nasleduje cyklus nazvaný „Dodatky ku zbierke Zo zajatia“. Sem sme zaradili štyri básne zo zošitu RJJ č. 6: Ničevo, Nie, nemožno, Poklad, Len ešte raz, ktoré autor napísal v Rusku, ale do zbierky ich nezaradil. Dnes vidíme, že do tohto oddielu by patrili aj tri básne z roku 1915, ktoré sme zaradili do druhého zväzku (Obrázok, 30. III. 1915, Na Vzkriesenie). Tematicky aj časove súvisia s obdobím zbierky Zo zajatia.

Ďalšiu časť štvrtého zväzku Spisov tvorí zbierka básní Po búrkach, z ktorej už pre horespomínané príčiny vynechávame tieto básne: T. G. M., Pod Bradlom, Človek, 28. X. 1918. Ináč zachovávame presnú štruktúru doterajšieho vydania tejto zbierky.

Predposledný cyklus tvorí zbierka Proti noci. Aj v tejto, obdobne ako v dvoch predchádzajúcich, vynechávame básne: Dr. Karel Kramář, Nášmu osloboditeľovi, Sokolom, K smrti Martina Rázusa, Siedmemu pluku tatranskému, Zborov.

Posledným cyklom sú: „Dodatky k zbierkam Po búrkach a Proti noci“.

Je to pätnásť básní, ktoré sme vyradili z cyklu Chvíľky z tých dôvodov, že vznikli oveľa neskoršie, než je rozpätie vzniku básní prvého a druhého zväzku Spisov a sú v rukopisných zošitoch RJJ č. 6, RJJ č. 7, RJJ č. 8 a RJJ č. 12, z ktorých autor čerpal básne pre zbierky Po búrkach a Proti noci: Čo ma, Keď niekedy, Ty môj skvost, Horí oheň, Vravíš, Hraj sa, hraj sa…, Vyjdi, milá, Dupeš, Moja milá, Tvoje srdce, Má láska, Starý pán s kvietkom, Jabĺčka červené, Pravda a lož, Úsmev a dve básne z rukopisov, ktoré doteraz neboli uverejnené: J. Š., Pani Oľge Fábryovej.

K takémuto rozdeleniu tohto zväzku nás nútili viaceré okolnosti, z ktorých mnohé sme vyslovili už v predchádzajúcich zväzkoch Spisov. Je to jednak ucelený zväzok básní, nazvaných autorom Reflexie, ktoré sú vlastne jeho celoživotnou reflexívnou tvorbou. Zbierky, ktoré si Jesenský zostavil po vyjdení týchto troch zbierok, v mnohých prípadoch sa časove preplietajú (už spomínané Reflexie, zbierky Na zlobu dňa I/II., Jesenný kvet a Čierne dni). Keby sme dali prednosť iba chronologickému hľadisku, museli by sme zostavovať úplne nové cykly básní bez ohľadu na autorovu mienku, ktoré by porušili doterajšiu skĺbenosť autorových zbierok. Naším rozhodujúcim kritériom bolo rozhodnutie ponechať všetky autorom usporiadané a zoradené zbierky pokiaľ možno bez porušenia a zasahovať do nich iba v krajnom prípade.

Pri ustaľovaní textov básní tohto zväzku Spisov vychádzali sme z posledného vydania za života autora — vydanie Tranoscia. Tento vytlačený text sme porovnávali s rukopismi básní, ktoré sú uložené v múzeu Janka Jesenského. V mnohých prípadoch sme našli celý rad variantov, najmä pri zbierke básní Zo zajatia. V takomto prípade uvádzame z variantov len významnejšie. To z toho dôvodu, že pri čitateľskom vydaní pre ich veľké množstvo nebolo prakticky možné ich zaradiť do poznámok, ale bez toho, že by sme neuviedli aspoň najvýznačnejšie, nebolo by mysliteľné všestranné štúdium Jesenského poézie. Odchýlky a varianty uvádzame v presnom znení, bez akýchkoľvek zásahov do textu.

V poznámkach uvádzame miesto (pokiaľ sa nám to podarilo zistiť), kde autor báseň napísal, a pri každej signatúru rukopisného zošitu, v ktorom sa báseň nachádza. To z toho dôvodu, lebo autor má básne roztratené vo viacerých zošitoch. Básne tohto zväzku sú v rukopisných zošitoch s týmito signatúrami: RJJ č. 6, RJJ č. 7, RJJ č. 8, RJJ č. 12 a RJJ č. 16. Odchýlky uvádzame od vydania, ktoré vyšlo v Tranosciu, a v poznámkach ho nazývame knižným znením. Dátum a názov časopisu, v ktorom tá-ktorá báseň prvý raz vyšla, neuvádzame, pretože nemáme ešte poruke úplnú a spoľahlivú bibliografiu prác Janka Jesenského. Úplná bibliografia prác Janka Jesenského bude v poslednom zväzku jeho Spisov.

Jesenského zbierky Zo zajatia, Po búrkach a Proti noci vyšli v týchto vydaniach:

A. 1. Z veršov Janka Jesenského, Jekaterinburg 1918; 2. Zo zajatia. Básne Janka Jesenského, vydala Slovenská liga v Amerike, Pittsburgh 1918; 3. Zo zajatia. Básne Janka Jesenského, Turčiansky Svätý Martin, Tatran 1919; 4. Zo zajatia. Verše Janka Jesenského, Turčiansky Svätý Martin, Tatran 1922; 5. Zo zajatia. Sobrané spisy J. Jesenského sv. 5, Liptovský Svätý Mikuláš, Tranoscius 1944.

B. Po búrkach. Verše. Turčiansky Svätý Martin 1932; 2. Po búrkach. Sobrané spisy J. Jesenského sv. 6, Liptovský Svätý Mikuláš, Tranoscius 1944.

C. Proti noci. Sobrané spisy J. Jesenského sv. 9, Liptovský Svätý Mikuláš, Tranoscius 1945.

Okrem všetkých horespomínaných momentov treba pripomenúť ešte jeden. Týka sa básne, ktorá je v rukopisnom zošite RJJ č. 6 a Jesenský ju napísal po maďarsky. Báseň uverejňujeme v doslovnom znení, pretože je na dobrej úrovni jeho intímnej poézie a je takto kultúrnohistorickým dokumentom o znalosti maďarčiny a možnosti vplyvov cez tento jazyk.

13 számú magánzárkából
IV. ker. honvédfogház
(na próbu po maďarsky)

Hogy felzokogtál a búcsúzó csóknál!
Sejtetted tán, hogy utolsó a csók?
Hogy többé nem a megvonagló ajkad,
de csókolni a ragyogó nap fog?

És elkisértél szemeiddel engem.
Sejtetted, többé el nem kisérsz már?
Hogy a halál kissér a nemeségbe
és néma sírom lesz a láthatár?

Négy falat látok, napjon mit jelentnek
te néked édes lelkem s énnekem?
Bár megsejtetted vón a napnak csókjat
s a halált-ott a határszéleken!

Prešporok, 11. VIII. 1914 (— v žalári).

Báseň v doslovnom preklade znie:

Ako si sa rozplakala pri bozku na rozlúčku
Tušila si azda, že je to posledný bozk?
Že ma už nie tvoje chvejúce sa pery,
ale slnečné lúče bozkávať budú.

A sprevádzala si ma očami.
Tušila si, že ma už nikdy viac nebudeš odprevádzať,
že smrť ťa bude odprevádzať do zemianstva
a obzorom ti bude môj tichý hrob.

Vidím štyri steny, čo znamenajú ti
duša drahá a mne moje dni?
Bárs by si bola vycítila bozk slnca
a smrť tam na medzi!

Pri označovaní odchýlok nepočítame do počtu veršov názov básne, podtitul ani motto. Počítanie veršov začíname vlastným textom.

Poznámky k jazykovej úprave textu

Pri jazykovej úprave textu štvrtého zväzku vychodili sme z dvoch úloh, ktoré sa čiastočne krížia: jednak ide o vydanie čitateľské, ktoré nemá čítajúcemu prekážať v plynulom sledovaní textu, jednak aby spolu s týmito poznámkami poskytovalo každému budúcemu upravovateľovi Jesenského textu dostatočný prehľad o podstatných zmenách, ktorými prešiel text od rukopisu až po toto vydanie Spisov Janka Jesenského.

Základný text tohto vydania nemohol byť jednotný. Pokiaľ ide o texty, ktoré vyšli knižne, pridŕžame sa zásady posledného autorom redigovaného vydania, ktorým sú pre zbierku Zo zajatia, Po búrkach a Proti noci Sobrané spisy Janka Jesenského, Tranoscius Lipt. Sv. Mikuláš, zv. 5, 7, 12; pretože je tu však mnoho tlačových a iných chýb, porovnávali sme tento text s ostatnými knižnými vydaniami, ale hlavne s textom rukopisov. Tej istej zásady sme sa pridŕžali pri textoch, ktoré síce vyšli knižne vo Veršoch, ale teraz sú zadelené ináč z príčin, uvádzaných v Bibliografických poznámkach. Pre texty doteraz knižne nepublikované východiskom bol rukopis, pričom sme brali ohľad jednak na celkové tendencie Jesenského jazyka, najmä poetického, jednak i na zmeny, ktoré priebehom času autor sám v analogických prípadoch zavádzal. Rukopisy príslušné ku každej básni sú podrobne uvedené v Bibliografických poznámkach k štvrtému zväzku Spisov Janka Jesenského.

V texte knižnom i rukopisnom previedli sme tieto zmeny:

1. Všetok text je podľa možností prepísaný podľa platných Pravidiel slovenského pravopisu. Obraz tejto zmeny je podrobnejšie zachytený v Poznámkach k jazykovej úprave textov Spisov Janka Jesenského III., str. 512 — 516.

Na jazykové zvláštnosti Jesenského sme brali ohľad len natoľko, nakoľko majú eufonickú funkciu. Ponechali sme teda napr. podľa dnešnej transkripcie nesprávne slovo mláťa, lebo je v rýmovej polohe so slovom chváta, celie (To žitie celie) — veselie (a na veselie) atď., ale prepísali sme slovo kŕmevali — kŕmievali, keďže je prostred verša a podľa kánonu Jesenského verša nemá eufonickú funkciu.

Slovo boh osve aj v spojení s inými slovami, pán boh atď. píšeme vo všetkých pádoch dvojako. Vo väčšine prípadov má slovo boh osve i v zloženinách funkciu citoslovca, a tam ho píšeme malou počiatočnou písmenou; v ojedinelých prípadoch, kde má toto slovo funkciu vlastného mena v náboženskom zmysle, píšeme ho veľkými písmenami, práve tak ako ostatné slová tohto druhu, ako sú Kristus Pán, Svätý Duch atď. Práve tak prepisujeme u Jesenského v mladších rokoch veľmi rozšírený spôsob písania zámena ty vo všetkých pádoch veľkým písmenom na malé počiatočné písmeno, okrem zriedkavých prípadov, keď sa tým vyjadruje básnikova mimoriadna úcta k nejakej povznesenej osobe alebo k predstave.

Slová, v ktorých básnik z eufonických príčin vynecháva hlásku, naznačujeme vypadnuté písmeno na znak eliminácie apostrofou, napr.: preds’, bys’, hor’, kraj’na atď.

2. Opravujeme všetky chyby tlačové a chyby vzniknuté nepozornosťou predošlých upravovateľov a to podľa rukopisu i podľa zmyslu, i keď tieto chyby už často prešli do čitateľovho povedomia ako Jesenského zvláštnosti, napr. čistí — klúdi (lebo sa rýmuje v ďalšom texte so slovom budí), čo rozvinul si Ty, sa kloní k česti — čo rozvinul si Ty, sa kloní Tebe k česti atď.

Všetky skratky v nadpisoch, ktoré sú nie v dnešnom čase bežné, alebo by mohli byť dnešnému čitateľovi nezrozumiteľné, rozpisujeme, napr.: Na meniny Fr. Jozefa — Na meniny Františka Jozefa; p. S. H. — Pánu S. H. (zvyšok skratky je vysvetlený v Bibliografických poznámkach) atď.

4. Zjednocujeme všetky spôsoby ozvláštnenia a zdôraznenia textu, ako sú rozpálené písmo, kurzíva a mottá podľa možnosti na jeden typ, totiž na kurzívu. V texte zdôraznenom typom písma rušíme všetky úvodzovky. Vynechávame úvodzovky aj tam, na mnohých miestach, kde majú podľa staršej úpravy iba zdôrazniť expresívny charakter výrazu, napr.: jak napráva mi „perinu“ — jak napráva mi perinu; pod hlavu dala „hlavnicu“ — pod hlavu dala hlavnicu atď. Úvodzovky ponechávame len tam, kde výraz v úvodzovkách má ráz dialógu alebo citácie, napr.: namiesto „Előre!“ a „Rajta“ — „Rata, rata!“ atď. Taktiež rušíme nadmerné pomlčky, ktoré nemajú nijakú významovú funkciu.

5. V nemnohých prípadoch meníme oddeľovacie znamienka, hlavne čiarky, a to najmä pri pretláčaní rukopisov, kde na ne autor často zabudol.

Ináče uvádzame výslovne všetky podstatnejšie prípady, menovite pri každej básni, na ktorej sa niečo zmenilo. Na básňach, ktoré menovite neuvádzame, nedošlo k nijakej podstatnej zmene.

Zem Puškina: Bože, daj! — bože, daj!

Noc: vráz — vraz; tíška pokorená Bohu — tíška pokorená bohu.

31. VII. 1915: len Ty máš — len ty máš; Ty odpustíš — ty odpustíš; ukážem Ti — ukážem ti; čo Ťa nezanahá — čo ťa nezanahá.

30. VII. 1909: banuvávala? — banovávala?

Večera: z poharička — z pohárčeka.

Obzor sa šíri…: kríž za krížom sa chystá — kríž za krížom sa chytá.

Vzdych: nedaj, Bože, zahynúť — nedaj, bože, zahynúť.

Duša, harfa stará…: volá: „poď na kávu!“ — volá: „Poď na kávu!“

Ty, drahý bratre…: p. S. H.; — Pánu S. H.; Ty otvoril — ty otvoril; Ty vyviedol — ty vyviedol; v žitie Tvoje — v žitie tvoje.

Na Nový rok: Rok nový — Rok Nový.

Keď k spánku…: Sám Boh vie — Sámbohvie.

„Što čuvstva dobrija…“: skríveným — skriveným; Jekaterinslav — Jekaterinoslav.

Nadarmo…: iskrený — iskrenný; odpovedi — odpovede.

Dážď jarný…: vráz — vraz.

Ruská vesna: punčoškách — pančuškách; ažur — ažúr.

Za Vajanským: vráz — vraz.

Slovenčine: v krajnu — v kraj’nu.

Ja hľadám…: zúrevali — zúrievali.

Nemôžem…: svieťa — svietia.

Čože ti dať?…: mešky — miešky.

Prestali…: raz s hurrá a raz bez hurrá — raz s hurá a raz bez hurá.

Čaj: pan Boh mu zdravia daj — pánboh mu zdravia daj; Bože im zdravia daj — bože im zdravia daj.

Rozpáleným: barvu — farbu; žlči — žlče.

Strom: lísťa — lístia.

Na Štedrý večer: zase svieťa — zase svietia; bys — bys’; Bohu vráti — bohu vráti; svieťa sviece — svietia sviece; tam je šťastia — tam je šťastie.

Generálom: lísťa — lístia.

Kiež cítil by…: „perinu“ — perinu; „hlavnicu“ — hlavnicu.

Vyhnali ma…: kŕmevali — kŕmievali.

Sedem dní…: hín — hin.

Že vydýchnuť…: skriveni — skrivení.

Na Nový rok: Rok nový — Rok Nový.

K nášmu práporu: pomsta — pomstva; i potok studený i riava teploty, / i večný čarodej, čo všetko jednotí — i potok studený i riava teploty, / i päsť, čo zabíja i ruka hladkajúca, / i večný čarodej, čo všetky jednotí.

Hej, krv ty…: s rozopätými — s rozpätými.


Ako citovať toto dielo?

alebo


<- Späť na dielo




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.