Zlatý fond > Diela > Príležitostné básne z prvej polovice šesťdesiatych rokov


E-mail (povinné):

Andrej Sládkovič:
Príležitostné básne z prvej polovice šesťdesiatych rokov

Dielo digitalizoval(i) Martin Odler, Viera Studeničová, Ivana Gondorová, Erik Bartoš.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 334 čitateľov

Štefanovi Moysesovi

[1]


Biskup dôstojný!
Ku bratom od bratov
s úlohou svojou slávosvätou
na slovenskú zem si kročil,
a ďaleko náš Hron nespokojný
v ústrety sa Ti zatočil
a šumné jeho blbotanie
žiadalo si Tvoje požehnanie.

Pravda, len rieka a brehov jej skaly
naše vítanie,
naše želanie
započali:
No to je naša hudba,
to naše ctiace delá!
Nám spozdilá sudba
dosiaľ ešte odoprela
blesk sveta aj úst mocných rečňovanie:
My sme takí osiralí! —

Osiralí? — Veď, Otec, Ty si tu!
Ty čeľaď svoju hanou pokrytú
zjasňuješ slavianskou slávou
My pohanení? —
Veď náš si Ty zas a my sme Tvoji:
Tisíce hláv pred Tvojou velebnou hlavou
spravodlivé poklony strojí
a v Tebe, Velebný! my sme zvelebení!

Blahoslavstvuj, Apoštol slávy! —
Ty pobožné oči
pozdvihneš k nebu za slovenský ľud
a vrahov našich hroziace postavy
poženie Hospodin pred súd;
a koho pravda nezmieri s nami,
toho nílskymi pokorí ranami
a všemohúcim požiarom rozbije
v našej vlastnej podliactvo hrudi —
a nevídaný život prebudí —
keď ku Pánu všelikého tvoru
zaznie v miliónov chóru
Tvoje: salvam fac gentem Slaviae! —

Blahoslavstvuj! vystúp na horu svätú,
znes zákon, vrah nechže sa jemu klania,
zákazu tomu: „Nezabiješ!“ —
Hoviadka modlu zlatú
strhneš a hada bohozmilovania
nad hlavy svojstvu neverné pribiješ,
uderíš hoľou nad krívd našich bralo,
keďby kde mesto brány zamknúť dalo,
kde Gabaonci prielaz by zaťali;
národ zadúchne v hromozvuké trúby,
zhŕknu Jericha žulovaté zruby;
tí, čo prez biedy toľké putovali,
zazrú zem sľubov — a pri tom pohľadu
slnko slavianske zriekne sa západu:
Hľa, s každým krokom Kánaan sa blíži! —
Slovač má spásu v svojom svätom Kríži.

Hej, Muž boží, tak opri vážnu hlavu
pokojne na hruď slávneho ľudu
a vďaku jeho posväť slzou radosti!
Ústa rodoľúbe hlasmi pobožnosti
pozdnému potomstvu budú
opakovať Tvoju slávu!


[1] Báseň prvý raz uverejnená v Pešťbudínskych vedomostiach I. 1861, č. 78 pod názvom: „Osvietenému Pánovi Sväto-Krížskemu Biskupu Pánu Štefanu Mojzesovi“.

Text, uverejnený v Pešťbudínskych vedomostiach, je vlastne prepracované znenie textu pôvodného z roku 1851, ktorý uverejnil Július Plošic v Orle IX, 1878 34 — 35 s touto poznámkou: „Nesmrteľný náš básnik Andrej Sládkovič bol mi pred úvodom (inštalláciou) Štefana Moysesa na hodnosť baňsko-bystrického biskupa doručil ,Vítanku‘, abych ju dal vytlačiť. No inak zazdalo sa p. predstatovi (podľa tehdajšieho slohu ,Komitats-Vorstandovi‘) stolice zvolenskej. Nemohol som vymôcť jeho ,imprimatur‘ a tak ,Vítanka‘ zostala u mňa až po dnes, deň to jej vzkriesenia.“

Text, uverejnený v Orle odtláčame:

Vítanka

Ku bratom od bratov
S úlohou svojou svätou
Na slovenskú zem si kročil —
A ďaleko náš Hron nespokojný
V ústrety sa Ti zatočil,
A šumné jeho blbotanie
Žiadalo si Tvoje požehnanie.
Odpusť, že rieka a brehov jej skaly
Naše vítanie,
Naše želanie
Započaly:
To naša hudba,
To naše ctiace delá!
Nám zpozdilá sudba
Dosiaľ ešte odoprela
Blesk sveta, i úst mocných rečňovania.
My sme takí osiralí. —
Osiralí? Veď otec Ty si tu!
Ty čelaď svoju hanou pokrytú
Sjasňuješ slovanskou slávou!
My pohanení? —
Nie, veď náš si Ty, my Tvoji!
Tisíce hláv pred Tvojou velebnou hlavou
Spravodlivé poklony strojí —
A v Tebe, Velebný, my sme zvelebení!
Vítaj Apoštol slávy!
Ty pobožné oči
Pozdvihneš k nebu za slovenský ľud
A vrahov našich hroziace postavy
A každého raba, čo iných otročí,
Poženie Hospodin pred súd;
A koho pravda nesmieri s nami,
Ztresce, pokorí nilskými ranami.
Ten Všemohúci požiarom rozbije
V našej vlastnej podliactvo hrudi
A velikánsky život prebudí,
Keď ku Pánu veškerého tvoru
Zavzneje z millionov chóru
Tvoje: salvam fac gentem Slaviae!
Nuž, mužu Boží, opri vážnu hlavu
Pokojne na hruď slávneho ľudu
A vďaky jeho posvätíš slzou radosti:
Ústa rodoľubé, hlasy pobožnosti
Pôzdnemu potomstvu budú
Opakovať Tvoju slávu!

Zachoval sa len rukopis textu, uverejneného v Pešťbudínskych vedomostiach (1 list rozmerov 34 × 21 cm). Rukopis má ten istý názov, pod akým báseň bola prvý raz uverejnená, verše sú číslované, na konci vedľa Sládkovičovho podpisu je uvedený rok jej vzniku: 1861. Medzi tu uverejneným textom a textom rukopisným sú tieto odchýlky: v. 3: slávosvätou — slávno—svätou; v. 5: ďaleko náš Hron — daläko náš Hrôn; v. 7: šumné — šumnô; v. 17: blesk sveta aj úst — blesk sveta a úst; v. 20: čeľaď — čeläď; v. 40: svätú — svatú; v. 53: slnko slavianske zriekne sa — slnko slaviansko srekne sa; v. 54: Hľa — Hlä; v. 55: Slovač — Sloväč; v. 58: vďaku — vďaky.

nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.